Cirkvi si pripomínajú 20. výročie Dohody o svätom krste

Aký je najdôležitejší výsledok trialógu, najdôležitejší pokrok alebo zblíženie, ktoré sa podarilo dosiahnuť, zvlášť čo sa týka hlavnej témy – krstu?

Uvedomili sme si, že v troch oblastiach – ktoré sú zároveň témami troch hlavných kapitol záverečného dokumentu – v otázke vzťahu krstu a hriechu, v otázke vzťahu krstu a príslušnosti do kresťanského spoločenstva – Cirkvi a v otázke vzťahu krstu a života ako učeníci Ježiša Krista majú naše tri cirkvi omnoho viac spoločného, ako sme si vedeli predstaviť pred týmito trojstrannými rozhovormi.

Všetky tri cirkvi sa zhodujú v chápaní krstu, že ho ustanovil Ježiš nato, aby nám bolo darované odpustenie hriechu a milosť Ducha Svätého, aby sme mohli začať nový život v Kristovi.

Všetky tri cirkvi takisto vnímajú krst ako vstup do živého spoločenstva učeníkov a učeníčok, s ktorými každý pokrstený kresťan a kresťanka spolu zdieľajú povolanie od Pána prispievať k životu tela Kristovho, a to ako k jeho vnútornému životu, tak i k vonkajším prejavom v zvesti evanjelia – dobrej správy v slovách a skutkoch.

Všetky tri spoločenstvá sú pevne presvedčené, že krst nie je len nejakým magickým rituálom, ktorý určitým spôsobom zabezpečuje spásu tým, ktorí boli pokrstení, ale je pozvaním pre pokrsteného človeka k celoživotnému záväzku usilovať sa žiť tak, ako nám to Kristus ukazoval naprieč evanjeliami v pasážach, ako je napríklad reč na vrchu (porov. Mt 5 – 7). To, že sme odhalili také zásadné zhody medzi našimi tromi cirkvami, je podľa mňa podstatný krok dopredu.

V tomto ekumenickom dialógu boli zapojení traja partneri. Mali preto rozhovory nejakú zvláštnu dynamiku v porovnaní so zvyčajnými bilaterálnymi (dvojstrannými) dialógmi?

Áno. Neraz som si všimol, že katolíci sa lepšie zhodli s mennonitmi (kresťania z tzv. radikálneho krídla reformácie, od začiatku krstili len ľudí, ktorí osobne vyznali svoju vieru), čo sa týka možnosti dosiahnutia skutočne svätého života, zatiaľ čo evanjelici vytrvalo poukazovali na našu pretrvávajúcu hriešnosť.

Evanjelici a katolíci sa opakovane zhodovali na tom, že krst nemluvniat vyjadruje ako víziu Cirkvi ako „rodiny“, tak i totálny dar Božej milosti dokonca aj pre nemluvňa. Mennoniti v tejto veci upozorňovali, že krst bez osobného záväzku je v konečnom dôsledku bez účinku.

A nakoniec, mennoniti si spolu s evanjelikmi kládli otázku, či tradičný katolícky pohľad, že krst je účinný sám osebe samotným slávením (niekedy sa toto vyjadruje latinskou frázou ex opere operato), nevytvára predstavu akéhosi „magického“ pôsobenia krstu, akúsi „magickú“ predstavu krstu, ktorá nie celkom zodpovedá tomu, čo nachádzame v Písme a tradícii ohľadom nevyhnutnosti toho, aby pokrstení milosť krstu prijali a žili z nej.

Ako môžeme na Slovensku aplikovať výsledky tohto dialógu v našom kontexte – zvlášť keďže v našej krajine nemáme mennonitské spoločenstvo (najbližšou
denomináciou je najskôr Bratská jednota baptistov)?

Pritiahnuť pozornosť všetkých pokrstených kresťanov na Slovensku na skutočnosť, že spoločenstvo veriacich v Ježiša Krista je omnoho širšie, že doň patrí omnoho viac ľudí ako len tí, ktorých dobre poznáme.

Viem si predstaviť, že toto ovocie dialógu – zvlášť preto, že súčasťou dialógu neboli len evanjelici a katolíci, ale tiež jedna z cirkví, ktoré úprimne zastávajú iné presvedčenie ohľadom krstu nemluvniat – by mohlo poslúžiť kresťanom na Slovensku ako príležitosť pripomenúť si a dokonca ďakovať Bohu, že je viac ľudí, ktorí sú pevne oddaní Ježišovi, ako len evanjelici alebo katolíci, alebo veriaci cirkví, ktoré sú prítomné na území vašej krajiny.

Členovia každého kresťanského spoločenstva na Slovensku budú súhlasiť, že všetci, ktorí sa modlia k Bohu Otcovi tak, ako sa k nemu v Duchu Svätom modlil jeho Syn Ježiš, sú bratia a sestry v Kristovi. Že to tak je, môže byť a podľa môjho názoru by to malo byť, je pre nás veľkou radosťou a útechou.

Ďalšou dôležitou vecou môže byť uvedomiť si, že aj s tými, čo neuznávajú krst nemluvniat, máme v otázke krstu veľmi veľa spoločného. A tiež, že pre všetkých kresťanov, zvlášť cirkvi, ktoré krstia malé deti, je dôležité brať krst vážne a neuspokojiť sa so slávnostným rituálom, ale zaujímať sa o pokrstené Božie deti.

A takisto, že všetci vstupujeme do jedného spoločenstva Cirkvi – Kristovho tela nezávisle od toho, kde – v akej konfesii, denominácii – sme boli pokrstení.