Človek, ktorý polarizuje spoločnosť, by nemal byť sudcom

Hovorí katolícka náuka o tom, aké morálne hodnoty by mal zastávať človek, ktorý sa uchádza o sudcovskú stoličku vo svetskom prostredí?

Takto priamo a špecificky sa katolícka náuka nevyjadruje, ale obsahuje jasnú sociálnu náuku, ktorú možno na túto otázku aplikovať. Napríklad Kompendium sociálnej náuky Cirkvi 417 - 420 hovorí o občianskej spoločnosti a o politickom zriadení, ktoré jej má slúžiť, nie naopak. Tak sa má dosahovať všeobecné dobro. Občianska spoločnosť má podporovať slobodnejšie a spravodlivejšie spoločenské súžitie. Spravodlivosť a podpora slobody teda patria k jasným požiadavkám, s ktorými sa Cirkev angažuje v občianskej spoločnosti. Nezabudnime, že Cirkev je podľa Druhého vatikánskeho koncilu Boží ľud, do ktorého sú nejakým spôsobom začlenení všetci ľudia, nielen veriaci kresťania (Lumen gentium, kap. II.).

Má morálka svoje miesto aj v právnom prostredí, ktoré je ohraničené právnymi normami?

Medzi morálkou a právom je jasný vzťah. Pre praktickú potrebu je morálka formulovaná v mravných normách najrôznejšieho druhu, ktoré stanovia, ako má človek v danej situácii konať. Niektoré z týchto noriem sú formulované v podobe štátnych zákonov. Ich porušenie je nesprávne, i keď je trebárs v súlade so svedomím človeka.

Je vhodné, aby bol sudcom človek, ktorý svojím doterajším verejným pôsobením polarizuje spoločnosť?

Polarizovanie spoločnosti spravidla prebieha prostredníctvom klamstiev, ohovárania, korupcie a nespravodlivosti. Človek, ktorý takto koná, by v žiadnom prípade nemal byť sudcom.