Čo vieme o svätom Silvestrovi

V posledný deň roka si v liturgickom kalendári pripomíname pápeža, ktorý ako mladý kňaz zažil prenasledovanie kresťanov, no neskôr tiež rozkvet Cirkvi. O jeho živote sme sa porozprávali s kňazom a cirkevným historikom Gabrielom Brendzom (57).

Ján Lauko 31.12.2020
Čo vieme o svätom Silvestrovi

Na freske z roku 1246 nachádzajúcej sa v Kaplnke sv. Silvestra v Ríme Silvester ukazuje cisárovi Konštantínovi chorému na lepru obraz svätých Petra a Pavla. Snímka: profimedia.sk

Poznáme nejaké základné biografické údaje o pápežovi Silvestrovi? Napríklad kedy sa narodil?

O pápežovi Silvestrovi vieme pomerne toho dosť, ale väčšina informácií je z neskoršieho obdobia, až z druhej polovice 5. storočia. Istotne vieme, že bol 33. rímskym biskupom.

Jeho pontifikát trval 21 rokov a 11 mesiacov. Začal sa pravdepodobne 31. januára 314, keď bol Silvester zvolený za rímskeho biskupa po smrti pápeža Miltiadesa, a smrťou sa skončil 31. decembra 335. Bol to pomerne dlhý pontifikát, do súčasnej doby ôsmy najdlhší.

Niektoré pramene hovoria, že Silvester bol za pápeža zvolený krátko po 20. roku života. Dokonca legenda Vitabeati Silvestri uvádza, že mal 21 rokov. To by zodpovedalo tomu, že sa narodil okolo rokov 290 až 292. V neskorších prameňoch sa spomína aj jeho otec Rúfus a matka Justa.

Zažil prenasledovanie kresťanov za cisára Diokleciána. Ako ho prežil mladý Silvester?

Silvester prijal krst, no následne na začiatku 4. storočia začalo silné Diokleciánovo prenasledovanie kresťanov. Toto obdobie zanechalo Cirkvi veľa mučeníkov. O Silvestrovi sa hovorí, že sa skrýval v lesoch neďaleko Ríma. Neskoršie pramene od latinského slova silva, čo znamená les, dokonca odvádzali jeho meno.

Za pápeža bol zvolený v roku 314. Máme nejaké informácie, ako prebehla jeho voľba za hlavu Cirkvi?

Okolnosti voľby Silvestra za pápeža sú neznáme. Vtedy ešte nebolo konkláve a voľba bola jednoduchšia. Zúčastňovalo sa na nej rímske duchovenstvo a ľud. Silvester zažil zlomovú situáciu, akú možno prežívala aj moja generácia v rokoch 1989 a 1990.

Ako mladý kňaz sám na vlastnej skúsenosti poznal prenasledovanie, no v roku 313 prišla sloboda daná Milánskym ediktom a cisárom Konštantínom Veľkým.

Silvester bol pápežom, ktorý v slobodných podmienkach videl rozkvet Cirkvi. A videl tiež dary cisára Konštantína, ktorý sponzoroval výstavbu minimálne štyroch rímskych bazilík – Lateránskej baziliky, pôvodnej Baziliky sv. Petra, Baziliky sv. Pavla za hradbami a Baziliky sv. Vavrinca.

Vydal niekoľko liturgických nariadení. Mohli by ste ich priblížiť?

Silvester počas svojho dlhého pontifikátu vykonal úpravu bohoslužieb. Vydal celý rad liturgických nariadení v súčinnosti s ustanoveniami cisára Konštantína. Okrem iného údajne prikázal, aby sa oltáre namiesto dreva stavali z kameňa, fixného materiálu. Oltáre pri slávení Eucharistie mali byť pokryté plátnom.

Stanovil tiež presné stupne svätenia kňazov, niektorí ho spájajú i so vznikom prvej rímskej schóly. Iné pramene tvrdia, že vytvoril aj prvé rímske martyrológium, teda zoznam kresťanských mučeníkov, podľa dátumu ich smrti.

V súčinnosti s nariadením cisára Konštantína zaviedol svätenie dies Dominica, dňa Pánovho – nedele. Cisár dokonca prikázal, aby sa v nedeľu nepracovalo a aby aj majitelia otrokov dovolili svojim sluhom zúčastniť sa na bohoslužbe a prežívať tak svoju vieru.

K rímskemu cisárovi Konštantínovi Veľkému mal očividne blízko. Ako vyzeral ich vzťah?

Existujú apokryfné spisy Constitutum Silvestri alebo Donatio Constantini, ktoré čiastočne legendárne, ale historicky skôr nepodložene tvrdia, že predtým, ako cisár Konštantín dal slobodu Cirkvi, sa s ním Silvester stretol ešte ako mladý kňaz.

A mal ho uzdraviť z malomocenstva a pokrstiť. Na základe toho dal cisár vraj dary pre rímsku cirkev. Toto sú informácie neskoršieho dáta. Historické pramene však hovoria, že Konštantín ostal celý život katechumenom a sviatosť krstu prijal až niekoľko dní pred smrťou.

Počas pontifikátu musel riešiť bludné učenia donatistov a ariánov. Ako sa s týmito dvoma skupinami vyrovnal?

Počas Silvestrovho pontifikátu sa objavili bludy donatistov a ariánov, ktoré značne ovplyvňovali jednotu, ale aj pravovernosť kresťanstva v tej dobe.

Donatizmus bola heréza afrického biskupa Donáta, ktorý odsúdil skutočnosť, že niektorí africkí biskupi boli za Diokleciánovho prenasledovania povoľní a cisárskym komisiám vydali bohoslužobné knihy. Donát ich považoval za odpadlíkov.

Bol veľmi prísny na tých, ktorí sa po skončení prenasledovania chceli vrátiť do Cirkvi. Jeho rigoróznosť zašla až do takej miery, že platnosť krstu a ostatných sviatostí odvodzoval aj od svätosti vysluhovateľa. Hovoril, že krst od tradítorov, teda tých, ktorí odpadli od Cirkvi a potom sa do nej vrátili, je neplatný.

To odporovalo náuke Cirkvi. Donatizmus teologicky podvrátil neskôr až svätý Augustín, ktorý povedal, že Kristus je ten, kto krstí. Už synoda v Arles v roku 314 odsúdila túto herézu. Bol to takzvaný spásonosný blud, ktorý prevládal na Západe. Silvester proti donatizmu vystúpil a obhajoval jasne pravovernú náuku.

Na Východe to bol zasa arianizmus odvodený od kňaza Ária, ktorý popieral božstvo druhej božskej osoby, teda Ježiša Krista. Učil, že druhá božská osoba mala svoj začiatok; že bola stvorená, nie splodená.

Božstvo Božieho Syna nebolo jednopodstatné, ale Ježiš bol len podobný svojmu Otcovi. To popieralo samotné základy kresťanstva, pretože ak Kristus nebol pravý Boh, tak nebolo reálne vtelenie ani vykúpenie. To si uvedomovali východní otcovia i samotný cisár Konštantín.

Hoci nemal teologické vzdelanie, vedel, že by to mohlo narušiť jednotu kresťanstva i impéria. Preto bol v roku 325 zvolaný Nicejský koncil, ktorý túto náuku odvrátil. Prijal pravoverné učenie, ktoré bolo neskôr dokončené na Carihradskom koncile.

Ostal nám z toho nicejsko-carihradský symbol – veľké vyznanie viery, ktoré teologicky veľmi presne definuje božstvo Božieho Syna. Silvester na Nicejský koncil neprišiel osobne, poslal tam svojich dvoch kňazov Vita a Vincencia. Tí priniesli koncilové závery do Ríma a pápež ich schválil.

V priebehu jeho pontifikátu bolo sídlo ríše premiestnené do Konštantínopola. Ako to ovplyvnilo pozíciu pápeža?

V roku 330 Konštantín vybral za hlavné mesto svojej ríše Konštantínopol, teda dnešný Istanbul. Cisár sa tam presťahoval so svojím dvorom, postavil nádherný palác, vedľa neho vybudoval Chrám Božej múdrosti. Historici konštatujú, že prenesením sídla ríše zo starého antického Ríma do Carihradu Večné mesto upadlo.

Viac sa však mohla uplatniť autorita rímskeho biskupa, ktorý bol zrazu najvyššie postavenou osobnosťou v meste. Rím už nebol sídlom cisára, ale ostal duchovným centrom a mestom mučeníkov. Do tohto pútnického miesta – Ríma prichádzali kresťania k hrobom svätého Petra a Pavla.

Bol jedným z prvých kresťanských nemučeníkov vyhlásených za svätých. Prečo ho Cirkev uctieva ako svätca?

Je veľmi zaujímavé, že práve Silvester je jeden z prvých svätcov, ktorí neboli mučeníci. Celý život žil bezúhonne, pevný vo viere a azda sa k jeho svätosti zarátalo i prenasledovanie z mladosti. A tiež skutočnosť, že jeho dielo a služba boli vo veľkej úcte.

Význam Silvestrovho života sa však úplne stratil tým, že na jeho liturgickú spomienku oslavujeme posledný deň občianskeho roka. No ako sa na Silvestra vždy niečo končí a zároveň začína, aj život 33. rímskeho biskupa bol prelomový.

V mladosti zažil prenasledovanie a počas služby pápeža i veľký rozkvet a slobodu Cirkvi. Mohla by to byť náhoda, že výročie jeho smrti pripadá na posledný deň kalendárneho roka, v Božom riadení však náhody neexistujú.