Deti nevnímajú, že som mediálne aktívna

Okolo čoho sa aktuálne točí váš život?

Tretí rok vedieme s manželom Rodinnú montessori škôlku u Jordána, kde čiastočne sprevádzam deti. Okrem toho sa venujem práci redaktorky v Spolku svätého Vojtecha a aktivitám kresťanského koučingu.

Vplýva koučing aj na vás?

Dáva mi vzácny balans do všetkých mojich povolaní: manželky a mamy, spolusestry v kruhu žien, s ktorými sa stretávam, sprevádzajúcej Maťky v škôlke, kde nás deti nevolajú učiteľ, učiteľka, ale Maťka a Jordán, aj do povolania redaktorky, ktorá obľubuje najmä tvorivú prácu na knihách a projektoch pre deti. Pri rozhovoroch s klientmi zažívam uistenie, že sa dá meniť príbeh, ktorý žijeme, v súlade s tým, čo pre nás vymyslel Boh. Paralelne žijem dobrodružný život našich šiestich detí – v ich slobode, do takej miery, nakoľko ma do svojho života pozývajú.

Snívali ste s manželom hneď od začiatku o veľkej rodine?

Môj manžel hovorí, že plánoval tri deti. Ja som však pri Johanke, ktorá k nám prišla ako tretia, cítila, že zďaleka nie sme kompletní (úsmev). Rovnako ako mnohé viacpočetné mamy žasnem nad Božou dôverou, že nám zveril práve toľko a takých bytostí do spoločného života.

Okrem detí ste mali aj iné plány?

Spätne sa mi vynára jeden plán spred svadby, ktorý sa teraz napĺňa v rôznych podobách. Vnímam, že Boh nám nevkladá smelé túžby do srdca len tak. Hoci netušíme, ako by sa mohli naplniť. Kňaz Marián Gavenda, ktorý nás sobášil, sa pýtal, aké máme spoločné vízie po svadbe. Jednou z nich bolo vytvoriť centrum mediálnej výchovy s rôznymi aktivitami pre deti a rodičov.

Takže obaja s manželom ste mali k médiám blízko?

Mediálnej výchove a súvislostiam medzi pedagogikou a médiami sme sa venovali v rôznych podobách už počas štúdia, výskumnej práce v materských školách aj v rámci diplomovej práce. Jordán z pohľadu predškolskej a elementárnej pedagogiky, ja v rámci masmediálnej komunikácie. Tieto projekty mi neskôr priniesli možnosť písať televízne scenáre detských relácií Gombík, Gombička a Fidlibum v RTVS. Scenáristická práca sa stala mojou srdcovou záležitosťou na dvadsať rokov. V niektorých častiach vystupovali aj moji synovia Jakub a Jonatán. Reláciu Doma je doma v Televízii Lux som moderovala s ďalšími tromi deťmi v brušku. Ako postupne prichádzali na svet, sprevádzali ma i do televízie. Doteraz spomínajú na kolegyne v maskérni, ako ich pudrovali a hladkali štetcom po líčku (úsmev).

Aké projekty ste rozbehli, keď ste sa po pätnástich rokoch v Bratislave vrátili na Oravu?

S manželom, ktorý bol už skúsený montessori pedagóg, sme založili Centrum montessori DK. Organizujeme rôzne diskusie o výchove a rešpektujúcej komunikácii aj kurzy pre rodičov s rôznymi hosťami. Tretí rok sme zriaďovateľmi malej rodinnej škôlky. Som v ustavičnom kontakte s deťmi, čo ma inšpiruje v tvorivosti pre deti – či už knižnej, alebo v rámci rubriky Deťom v Katolíckych novinách. Moja i naša spoločná túžba sa napĺňa vrchovatou mierou. S manželom sme veľmi vďační za priaznivcov nášho dielka.

Napĺňate si aj sen o cestovaní?

Po šestnástich rokoch na materskej dovolenke spoznávam svet spolu s deťmi. A je to oveľa väčšia zábava, ako by som si mohla predstaviť. Som vďačná, že som s dcérou Johankou v rámci jej prípravy na sviatosť birmovania absolvovala púť do Svätej zeme. Z našej cesty vznikli fotografie do Svätovojtešského kalendára 2024, ktorý približuje posvätné miesta a zároveň pozýva k modlitbe za pokoj. Rok predtým som s tromi staršími deťmi bola v Ríme. S manželom najradšej unikáme sami do hôr, obzvlášť do Tatier či Roháčov.

Váš najstarší syn Jakub aj kreslené postavičky z našej novinovej rubriky Deťom Dobromilka a Svetlúšik majú 19 rokov. Môžete porovnať rast svojich detí a vývoj dvojice D plus S?

Sú podobne zvedavé a rovnako žasnú nad svetom. Na rozdiel od mojich detí tie novinové nerastú. Zdá sa, že aj puberta ich obchádza (smiech). Ale aj ony si prešli vývinom a rokmi sa u nich tematicky aj štylizovaním textu prejavuje ovocie Katechéz Dobrého pastiera, kde je kľúčový autentický vzťah s Bohom, láskavým Dobrým pastierom, a otázka, ako na jeho lásku chceme odpovedať. Toto vyprosujem aj svojim deťom – aby mali intenzívny prirodzený vzťah s Dobrým pastierom, aj keby mali počas dospievania chuť vyskúšať si, aké je to „stratiť sa“ a znova sa nájsť v jeho náručí.

Je medzi vašimi deťmi a dvojicou D a S obojstranná inšpirácia?

Keď boli deti menšie, veľa z toho, o čom sme sa doma zhovárali, aj to, čo sme spolu tvorili, sa prenieslo na stránku rubriky. Ale aj naopak: niektoré témy si prenášame z novín domov a čítame si pri večernej modlitbe. Teraz viac tí starší čítajú mladším.

Čo vás vlastne priviedlo k práci pre Katolícke noviny?

Jednoducho pozvanie – či to chcem vyskúšať. Tak som na čiastočný úväzok najprv pripravovala spravodajstvo a potom rubriku Mládež. Vtedy som začala písať aj komentáre pre mladých Troška do rožka. Keď sa narodil Kubko, chcela som byť naďalej v nejakej podobe súčasťou novín, a tak som dostala priestor externe tvoriť rubriku pre deti.

Dobromilka a Svetlúšik sú výzvou aj pre ich ilustrátorskú mamu Ľubu Suchalovú. Hovorí sa, že vy dve ste sa ako autorky detskej rubriky našli. Cítite to rovnako?

Dobromilka a Svetlúšik by bez Ľubky neboli. Dáva im samostatnú tvorivú vrstvu. Pri detailnom pozorovaní ilustrácie, v čom detský čitateľ vyniká, odhaľuje svojský štýl i humor postavičiek. U Ľubky sa nedá naraziť na strop fantázie. Nech vymyslím čokoľvek abstraktné či náročné, je veľmi flexibilná. Neraz sa pri písaní usmievam, lebo si predstavujem, ako to asi stvárni v ilustrácii. Občas do ilustrácie ukryje i to, čo má sama rada – či už konkrétne zvieratko, alebo – odkedy je babičkou – aj niečo zo života svojich milovaných vnúčatiek.

Aký zmysel majú pre vás tradičné detské akcie KN, stretnutie a komunikácia s čitateľmi?

Je to pre mňa tá najlepšia spätná väzba, keď môžem prehodiť aspoň pár viet s našimi detskými čitateľmi, ich rodičmi a starkými. Vnímam to v istom zmysle aj ako zadosťučinenie, lebo títo čitatelia sú reálni, nie imaginatívni. Verím, že na týchto detských podujatiach zažívame obojstranne príjemné emócie. Takisto sa veľmi teším z nápadu kolegov v Spolku svätého Vojtecha, s ktorými budeme v lete organizovať tábor pre deti, ktoré rady čítajú a spoznávajú svet médií. Dúfam, že táto prvá lastovička prinesie ďalšie pekné osobné spolupráce a nápady.

Ako vnímajú vaše deti, že ich mama je mediálne aktívna?

Myslím si, že to veľmi nevnímajú. Berú to ako súčasť života našej rodiny, že musia byť tichšie, keď robím rozhovor do rádia, alebo že v televízii ide relácia, ku ktorej som písala scenár. Je bežné, že v novinách či v knihe vidia fotografiu, ktorá im je dôverne známa, lebo je z prostredia, kde sme boli spolu. Alebo sú na fotografii aj ony, ako niečo tvoria. Pravdaže, musia súhlasiť s tým, že ich fotografia bude takto uverejnená. Keď si spomeniem na televízne moderovanie, dohodli sme sa, že sa na ne na začiatku usmejem, takže ma doma sledovali. Väčšmi vnímali to, že po vysielaní prišla domov iná mama, keďže na kameru som musela byť výraznejšie nalíčená.

Delíte sa s deťmi o spomienky na toto obdobie?

Občas sa mi do situácií, ktoré zažívame, hodí nejaká skúsenosť z čias, keď sme s  režisérom Ondrejom Krajňákom a jeho štábom nakrúcali Študentský magazín pre STV. Neraz sme sa dostali na naozaj vzácne a nezvyčajné miesta, kde by som ako nenovinárka nemala prístup. Nedávno som synovi, ktorý si robí vodičský preukaz, rozprávala adrenalínovú príhodu z nakrúcania o záchranároch. Centrálnymi bratislavskými križovatkami sme v sanitke s húkačkami na červenú i v protismere leteli k dopravnej nehode, ktorú spôsobilo banálne kýchnutie vodiča havarovaného auta.

Pred Veľkou nocou ste čitateľom ponúkli Krížovú cestu (pre) zaneprázdnených. Aké ste na ňu mali ohlasy?

Viacerí „zaneprázdnení“ sa s inšpiráciami a úvahami v tejto malej knižočke stotožnili. Kamarátka mi napísala, že jej manžel bol nadšený. Povedal, že zastavenia sú trefné a otázky mu padli vhod. Práve koučovacie otázky sú špecifikom tejto krížovej cesty. Tešia ma i „pražské ohlasy“ z okolia akademickej maliarky Táne Svatošovej Cipárovej, ktorá krížovú cestu ilustrovala a výnimočným spôsobom do obrazu vložila podstatu textu a pútavé prvky.