Do šúpolia ukrýva kúsok seba

V súčasnosti na Slovensku pôsobí len málo remeselníkov, ktorí vedia vytvoriť pôvabné figúrky a kompozície zo šúpolia. Patrí k nim aj Mária Teplanová (50) z Levíc. Usiluje sa pri živote udržať jedinečné ľudové remeslo šúpoliarstvo. Betlehemy zo šúpolia majú poetický šmrnc.

Peter Slovák 16.12.2020
Do šúpolia ukrýva kúsok seba

Betlehemy zo šúpolia sú "in". Snímka: archív Márie Teplanovej

Dekoratívne i úžitkové predmety z usušených listov kukuričného klasu nie sú nám určite neznáme. Remeselníčky Márie Teplanovej sme sa spýtali na fortieľ i zanietenosť jej tvorby.

Kde hľadať pôvod nadšenia pre prácu so šúpolím?

Začalo sa to ešte v detstve. Od malička som sa zaujímala o ručné práce rôzneho druhu. Vždy, keď bola príležitosť, rada som sa naučila niečo nové.

Spolu s deťmi som navštevovala kreatívne podujatia a na jednom z nich som stretla pani, ktorá sa venovala výrobe šúpoľových výrobkov. Veľmi sa mi jej tvorba páčila. Bola ochotná ma uviesť do remesla.

Zo šúpolia vyrábate originálne figúrky s typickými životnými atribútmi, ktoré vyjadrujú aktivitu človeka. Kde čerpáte námety?

Máte pravdu, sú to figúrky s námetmi typických aktivít každodenného života aj zo života v minulosti. Tiež sa snažím vyhovieť zákazníkom a vyrábam figúrky podľa ich požiadaviek. Napríklad ak ide o narodeninový darček pre rybára, rada som ho vyrobila.

Akými zručnosťami by mal človek disponovať, aby vedel vytvoriť takzvané šúpolienky? 

V prvom rade by mal disponovať nekonečnou trpezlivosťou, keďže tvorba zo šúpolia si vyžaduje mravčiu prácu, ktorá je, žiaľ, málo docenená. Tiež kreativitu, bez ktorej sa pri tvorbe originálnych handmade výrobkov nezaobídete.

Zaoberať sa šúpoliarstvom je v súčasnosti asi zriedkavosť - alebo sa mýlim?

Žiaľ, máte pravdu, keďže toto remeslo je náročné na čas a tiež - ako som spomínala - je slabo ohodnotené. A navyše v dnešnej dobe je už problém nazbierať pekné a zdravé šúpolie.

Odkiaľ ho získavate a akú kvalitu by malo mať?

Čím ďalej je to zložitejšie. Šúpolie si chodím zbierať sama na malé súkromné políčka, kde pestujú staré odrody kukurice. A keďže práve tieto odrody sa pestujú čoraz menej, je o to komplikovanejšie nájsť vhodné šúpolie.

Predstavte nám pracovné nástroje, ktoré nevyhnutne potrebujete.

Jediným a zároveň hlavným nástrojom sú moje ruky. Používam však veľa doplnkového materiálu, ako napríklad drôt, vatu, nite, špagát, stuhy, polystyrénové hlavičky, lepidlo, konopné nite a iné.

Pri odpovedi na otázku nemôžem nespomenúť môjho šikovného manžela. Bez jeho pomoci by to nešlo. On mi pomáha pri tvorbe drevených doplnkov a predmetov, ktoré dotvárajú kompozičný motív postavičiek.

Skrýva sa vo vašich výrobkoch tradícia, originalita, niečo, čo je typické pre váš región?

Šúpoliarstvo bolo rozvinuté najmä v južných častiach Slovenska, kde sa pestovalo veľa kukurice. Preto aj tradícia najviac čerpá z týchto oblastí. Tiež sa snažím vyhovieť požiadavkám ľudí a prinášam tak vždy niečo nové do vlastnej tvorby.

Na Vianoce môže byť betlehem zo šúpolia originálny darček. Koľko ste ich už vytvorili?   

Neviem povedať presný počet, s istotou však viem, že ich bolo veľa. Každý betlehem je originál a jeho vytvorenie si vyžaduje svoj čas. Sú to hodiny práce. Existuje mnoho čiastkových úkonov a postup, ktorý sa musí dodržať.

Či už ide o lepenie vlasov, schnutie či výrobu maštaliek, nie je to práca na jeden deň. Maštaľky vyrába môj manžel a vyžadujú si jemnú manipuláciu, keďže si všetko vyrába ručne. Sú skutočne autentické.

Určite v predvianočnom čase máte viac práce. Kedy si k nej sadáte a čo vás motivuje?

Je to rôzne. Napríklad k betlehemom si sadám vždy, keď príde požiadavka. Snažím sa vybaviť objednávky čo najrýchlejšie. Motivácia prichádza so spätnou väzbou spokojných zákazníkov, s milými správami od nich.

Kam všade putovali vaše výrobky?

Moje výrobky sú už takmer na celom svete. Ľudia ich kupujú ako tradičný slovenský darček pre zahraničných kamarátov, kolegov či známych. Putovali do Španielska, Číny, na Nový Zéland, ale aj na africký kontinent, do Ameriky a do mnohých ďalších krajín.

Najväčší betlehem, aký som spolu s manželom vyrobila, bol vystavený v korunovačnom chráme na európskej výstave betlehemov v Bruseli.  

Samotné vianočné posolstvo lásky a daru nebies je inšpiratívne, ukrývate ho aj v práci svojich rúk?

Do každého jedného výrobku sa usilujem vložiť posolstvo a kus zo seba. Aspoň takýmto spôsobom sa snažím ľuďom priniesť čiastku vianočnej tradície, vianočnej pohody a - ako ste spomenuli - posolstvo lásky a daru nebies.

Aké sú aktuálne trendy pri výrobkoch zo šúpolia a akým smerom sa uberá v súčasnosti vaša tvorba? 

Ťažko určovať aktuálne trendy v šúpoliarstve. Tradície sú stále rovnaké, a teda i námety sú totožné alebo podobné. Samozrejme, individuálne môžu existovať odlišnosti, ale skôr ide o to, že každý výrobca do šúpolienok vkladá niečo svoje, kúsok zo svojej kreativity.

V tomto pandemickom období dopyt po výrobkoch zo šúpolia klesol, keďže sa nekonajú žiadne jarmoky ani kultúrne akcie, kde by mohli ľudia moju tvorbu reálne vidieť. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.