Do tímu reprezentácie patrí aj fanúšik

Viesť reprezentáciu znamená pre mnohých trénerov tú najväčšiu poctu. Ako vy vnímate pozíciu trénera slovenského národného výberu?

Aj pre mňa je to veľká česť, pretože viesť národný tím krajiny, v ktorej som sa narodil a v ktorej žijem, je snom každého trénera. Vnútorne si uvedomujem obrovskú zodpovednosť.

Vážim si, kde som sa dostal, a chcem urobiť maximum pre čo najlepšiu reprezentáciu našej krajiny na majstrovstvách Európy a v kvalifikácii majstrovstiev sveta. Sme malá krajina a akýkoľvek úspech na takejto úrovni prináša so sebou zodpovednosť voči Slovensku a voči našim fanúšikom.

Čo by ste chceli s reprezentáciou dosiahnuť? Kam by ste ju chceli posunúť z hľadiska skladby tímu a herného prejavu?

Žijeme špecifickú dobu a mužstvo budujeme pod tlakom výsledkov v kvalifikáciách majstrovstiev sveta a Európy. Navyše v dobe koronakrízy. Budovanie kolektívu v reprezentácii má svoje špecifiká. Keď som pôsobil pri reprezentácii s Jankom Kozákom, mali sme na prípravu mužstva pred prvým zápasom aspoň 4-5 dní.

Pred marcovým zápasom s Cyprom sme však boli všetci spolu veľmi krátko a na prípravu sme mali len jeden a pol dňa. Navyše sa zrazu obmenilo až 11 hráčov. Nechcem, aby to bolo vnímané ako výhovorka. Snažím sa vysvetliť možnosti, ktoré som mal k dispozícii.

Vybudovanie strategických princípov hry a zosúladenie hráčov v rámci blokov aj celého družstva na ihrisku trvá určitý čas. Ten je v reprezentácii momentálne značne obmedzený. Pekným úspechom by bol postup zo skupiny majstrovstiev Európy.

Pre mňa osobne je ambíciou nastaviť mužstvo na ťažké zápasy, ktoré chceme zvládnuť. Musíme nájsť lídrov tímu, ktorí budú reprezentáciu viesť za spoločným cieľom.

S úlohou trénera na reprezentačnej úrovni máte už viaceré skúsenosti z mládežníckych či ženských výberov alebo ako asistent. Prvýkrát však na veľkom turnaji vediete ako hlavný tréner reprezentačné áčko. V čom to je pre vás zmena? Ako chcete využiť predošlé skúsenosti?

Nebudú to iba moje skúsenosti. Záverečný turnaj na majstrovstvách Európy vo Francúzsku zažili aj ďalší členovia realizačného tímu. Niektorí boli dokonca aj na majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Sú to skúsenosti, ktoré sa dajú získať iba tým, že ich prežijete.

Chceme sa vyvarovať vecí, ktoré neboli nastavené najoptimálnejšie. Je to veľmi dôležité pre výsledný efekt. A rovnako dôležité je aj nadviazať na to, čo fungovalo a malo želateľný efekt. V reprezentačnom futbale sa chyba, ktorú spravíte, mnohokrát ešte znásobí. Nemáte veľa možností na opravu. Preto je tlak na každé rozhodnutie veľký.

Prešiel som si rôznymi pozíciami – či už manažérskymi, alebo trénerskými, ako asistent alebo hlavný tréner. Viem, že úspešný realizačný tím je postavený na tímovej práci, prirodzenej deľbe práce. Je veľmi podstatné, aby ľudia, ktorí pracujú v realizačných tímoch, boli nielen odborne, ale aj ľudsky na jednej vlnovej dĺžke.

Pozícia hlavného trénera je úplne iná a stres v tejto situácii je úplne normálny. Človek sa s tým musí vyrovnať. Viac ako stres však cítim zodpovednosť. Preto som sa rozhodol spolupracovať s ľuďmi, s ktorými sa budeme snažiť minimalizovať potenciálne chyby. Kto ich urobí menej, ten bude úspešný.

Na akých princípoch a hodnotách skladáte tím, od ktorého očakávate úspech? Čo musia mať hráči okrem futbalového talentu, aby boli súčasťou vášho tímu?

Každý tréner je pri reprezentácii hodnotený na základe výsledkov, ktoré dosiahne. Aby sme mohli byť úspešní, musíme v prvom rade vytvoriť fungujúci teamwork (tímová práca). Základom spolupráce je disciplína, tímovosť a vzájomný rešpekt.

Disciplína je zosobnením futbalovej poctivosti a najmä profesionality. Disciplína by mala zaručiť, že hráči a všetci členovia realizačného tímu si odvedú svoju prácu na sto percent.

Tímovosť znamená, že nejde len o hráča, ktorý nastúpi v základnej zostave, príde na ihrisko v priebehu zápasu alebo sa na ihrisko nedostane. Každý je rovnako dôležitý. Spoločný tím tvorí aj ktorýkoľvek člen širšieho či užšieho realizačného tímu, pre mňa osobne tam patrí dokonca aj fanúšik reprezentácie.

Podstatné je, aby sa všetci dokázali pozerať rovnakým smerom. Navyše bez vzájomného rešpektu sa podľa môjho názoru nedá dosiahnuť úspech.

Našej reprezentácii sa v posledných rokoch podarilo dostať dvakrát na európsky a raz na svetový šampionát. Predtým sme v ére samostatnosti neboli ani raz na záverečnom turnaji. V čom vidíte posun, keď i v minulosti malo Slovensko hráčov svetového formátu, no nevedelo sa kvalifikovať na žiaden šampionát?

Úspech vo vrcholovom reprezentačnom futbale je obrazom tvrdej driny a výnimočnej partie ľudí, ktorí sú ochotní pre Slovensko urobiť maximum svojich možností. Hráči musia byť charakterovo silní, výkonnostne stabilní, zdraví a súdržní. Potom sa dostavia úspechy.

Veľmi dôležitú úlohu má vzájomný rešpekt a celková atmosféra v kabíne. Sme malá futbalová krajina, ale dosiahli sme podľa mňa veľa. Okrem spomenutých úspechov sa reprezentácia do 21 rokov prebojovala na majstrovstvá Európy.

Reprezentácia do 19 rokov patrí medzi 20 najlepších v Európe. Nemám nasadené ružové okuliare, slovenský futbal má veľmi veľa rezerv. Treba ich hľadať a nachádzať efektívne riešenia pri ich odstraňovaní. Vzhľadom na počet registrovaných hráčov a logistických možností patríme v Európe k tým lepším.

Ako sa snažíte v tíme udržiavať dobrú atmosféru?

Atmosféra v kabíne sa priamo odvíja od výsledkov a prehier. Najlepší spôsob je zvládať zápasy. Byť úspešný. Vtedy je atmosféra automaticky dobrá. Na druhej strane aj prehry patria k životu, samozrejme, i k futbalu. Vyrovnať sa s prehrou je veľmi dôležité. Každá prehra bolí, ale tá, keď urobíte maximum, bolí menej.

Futbal je šport. V zápase nastúpite proti súperovi, ktorý sa tiež na vás pripravuje, má svoju kvalitu, stratégiu, zámer a chce vyhrať. Na atmosféru vplýva aj sociálna skladba mužstva, charakterové vlastnosti hráčov a členov realizačného tímu. Zladiť všetkých ľudí je často veľmi komplikované.

A ako vytvárate pohodu u vás doma?

To je niekedy ešte ťažšie. (Úsmev.) Mám šťastie, že ma rodina podporuje, fandí mne aj reprezentácii. Môže sa zdať, že pozícia reprezentačného trénera nie je na čas náročná. Opak je pravda.

Keď chcete byť v obraze: musíte skautovať všetkých hráčov širšieho kádra; každý víkend presedíte pred televízorom 20 – 25 hodín; cez týždeň sa zasa venujete logistike. Viem si nájsť čas na rodinný relax.

A v rodinnom prostredí nachádzam tú správnu atmosféru. Sme športovo založená rodina, takže spoločný relax je väčšinou v akomkoľvek pohybovom vyžití.

Čím je pre vás vaša rodina dôležitá? Ako vás podporuje v kariére i živote?

Bez rodiny by som nebol tam, kde som. Bez podpory a pochopenia najbližších ľudí nie je možné profesionálne pracovať ako tréner vo vrcholovom futbale.

Čo hovorili doma, keď ste sa rozhodli prijať ponuku reprezentačného trénera?

Mám šťastie, že som si našiel ženu, akú mám. Stojí po mojom boku od začiatku, odkedy som začal s trénovaním, a podporuje ma. Podporila ma aj teraz. Dokonale sa poznáme, pozná moje silné a slabé stránky.

Každý má svoje slabiny a mám ich aj ja a tie sa prejavujú najmä v rodinnom prostredí, kde človek hľadá zázemie.

V práci ste v drvivej časti medzi mužmi, doma však máte čisto ženský kolektív. Nemávate niekedy problém zvyknúť si na takto odlišné prostredia?

Nie je to úplne pravda, dva roky dozadu som mal psa, ktorý, žiaľ, zomrel. Teraz máme kocúra. Snažím sa to kompenzovať, hoci to nie je plnohodnotná náhrada. (Smiech.)

Každý, keď bilancuje svoj život, povie si, že chcel mať syna. Ja som však šťastný, že mám dve zdravé dcéry, ktoré sa snažia v živote presadiť vlastnou cestou. Staršia Stella študuje v Česku, hrá profesionálne basketbal a bola aj v širšom kádri A družstva, na čo som patrične hrdý.

Viem totiž, aké ťažké je dostať sa do nominácie za svoju rodnú krajinu. Prináša mi to zadosťučinenie a radosť, že bola dobre vychovaná a zdedila športové gény, má dobrý vzťah k športu a prostredníctvom neho sa snaží hľadať životnú cestu.

Mladšia Lea je športovo aktívna a tiež hráva basketbal. Má za sebou aj veľa iných športov. Momentálne je vo veku, keď sa hľadá. Má inú povahu ako staršia. Opakujem, som vďačný za to, že mám dve zdravé a šťastné dcéry.

Pri čom rád oddychujete?

Je veľmi dôležité nájsť si čas na relax. Stres je veľký nepriateľ každého trénera. Nie som typ, ktorý dokáže úplne vypnúť a futbal neriešiť. Stačí sa spýtať mojej manželky. Väčšinou relaxujem tým, že sa venujem iným druhom športu alebo nejakej pohybovej aktivite.

Rád si prečítam zaujímavú literatúru, prípadne pozriem dobrý film. Tréner musí byť pozitívny za každých okolností.

Slovensko má na šampionáte náročnú skupinu so Španielskom, Švédskom a Poľskom. Aký výsledok budete považovať za úspech?

Uvedomujeme si, že v našej skupine sú rebríčkovo lepšie družstvá. Španielsko je na 6. mieste v rebríčku FIFA, Švédsko na 18., Poľsko je na 21. a my sme momentálne na 36. pozícii. Na porovnanie vo Francúzsku na majstrovstvách Európy 2016 sme boli rebríčkovo po Anglicku druhé najlepšie mužstvo.

Wales aj Rusko boli pod nami. Do tohtoročného turnaja vstupujeme ako outsider. Na druhej strane myslím si, že vyrovnanosť mužstiev, ktoré sa prebojovali na Euro, je značná.

Keď zahrajú všetky dôležité aspekty v náš prospech a kľúčoví hráči nebudú zranení, trúfam si povedať, že budeme veľmi nepríjemným súperom pre každého jedného v našej skupine. Úspechom by bol postup zo skupiny.

Na ktorého zo súperov v základnej skupine sa najviac tešíte?

Teším sa na každý zápas na Eure. Všetky družstvá, ktoré sú v našej skupine, sú kvalitné. Myslím si, že kvalita predurčila asociácie, ktoré sa na záverečný turnaj dostali.

My máme v skupine top favorita Španielsko, ktoré je momentálne vo veľmi dobrej forme, pričom v nedávnej minulosti zdolalo Nemecko 6 : 0. Hrať proti Španielsku v Seville bude určite jeden z najväčších zápasov pre každého hráča.

Turnaj sa prvýkrát nesústredí iba v jednej či dvoch hostiteľských krajinách, ale zápasy skupín a playoff sú rozdelené do viacerých európskych metropol. Páči sa vám takáto organizácia turnaja alebo ste preferovali predošlú formu?

Chápem pohnútky UEFA, prečo sa snažili takýto model vytvoriť. Bolo to v čase, keď o pandémii nikto ani netušil. Možnosti presunov v rámci Európy boli neobmedzené. Bez ohľadu na tento fakt si myslím, že najlepšieje usporiadať záverečný turnaj v jednej futbalovej krajine.

V takej, ktorá má kvalitné zázemie, zodpovedajúcu infraštruktúru a kvalitné štadióny. V takomto prípade majú všetci fanúšikovia aj zúčastnené tímy vytvorené adekvátne podmienky a pekné spomienky. Súčasný model majstrovstiev Európy je hlavne zo športového hľadiska veľmi nešťastné riešenie.

Slovensko hrá základnú skupinu v Petrohrade a Seville. Ktoré dejisko sa vám viac páči?

Keďže dva zápasy v skupine hráme v Petrohrade, rozhodli sme sa, že bázu budeme mať práve v tomto meste. Štadióny v Petrohrade a Seville sú krásne. Vytvárajú dobré podmienky na zápasy. Ten v Petrohrade je väčší, modernejší, malo by tam byť aj viac fanúšikov.

Obidve mestá sú turisticky zaujímavé, plné atraktívnych miest. My tam ideme na majstrovstvá Európy, takže čas na cestovanie a poznávanie krajiny a miest mať nebudeme. Verím, že to bude futbalový zážitok pre všetkých Slovákov. Či už budú prítomní na štadióne, alebo pri televíznych obrazovkách.

Nebude to pre hráčov i realizačný tím záťaž, keď sa budú musieť na ťažký zápas so Španielskom presúvať cez celú Európu z Petrohradu do Sevilly?

Hráči sú profesionáli a na takéto presuny sú zvyknutí. Upravíme program transferu a vzhľadom na dĺžku letu pôjdeme do Sevilly o deň skôr, ako to máme zaužívané. Väčší problém vidím v logistike presunu.

Rusko nie je krajina EÚ, čo má dopad na celý transfer. Do Sevilly vycestujeme tak, že nevieme, kam sa budeme presúvať po zápase. V hre je viacero možností. Pevne verím, že aj tento problém sa nám podarí úspešne zvládnuť.

Do dejísk turnaja sa asi nepodarí prísť veľa priaznivcom zo Slovenska. Čo by ste chceli odkázať fanúšikom, ktorí povzbudzujú pred televízormi?

Chcel by som ich v prvom rade pozvať na zápasy majstrovstiev Európy. Energia, ktorú nám dajú, hoci aj cez obrazovky, nám určite padne vhod. Nastúpime minimálne na tri ťažké zápasy a náš dvanásty hráč nám k úspechu veľmi pomôže.

Na záver – koho favorizujete na zisk titulu?

Nerád tipujem. Ale víťaz majstrovstiev Európy nebude žiadne prekvapenie, bude to niekto z prvej šestky rebríčka UEFA.