Dobrá novina spája tradície s pomocou blížnym

Ako a kde vznikol projekt Dobrej noviny? Kto stál za myšlienkou tohto projektu?

Tento nápad vznikol na jar 1995; eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí vtedy fungovalo už päť rokov. Prvé koledovanie sa uskutočnilo na Vianoce 1995 pod vedením vtedajšieho predsedu eRka Mariána Čaučíka. Práca s deťmi i príprava koledníckej akcie boli inšpirované aktivitami rakúskeho hnutia Die Katholische Jungschar, ktoré má svoju kolednícku akciu Die Dreikönigsaktion.

V tom období sa podarilo v mnohých farnostiach nadviazať na známu tradíciu koledovania alebo ju dokonca obnoviť a opäť priniesť slovenským rodinám. Tentoraz získala okrem kresťanského a folklórneho rozmeru i rozmer solidarity s núdznymi, čo ľudia na Slovensku prijali veľmi pozitívne.

Akým krajinám a projektom v minulosti Dobrá novina pomohla?

Počas 25-ročnej histórie Dobrej noviny sme podporili viac ako 367 projektov v 15 krajinách subsaharskej Afriky. Najviac projektov aktuálne podporujeme v Keni, Ugande, Etiópii a Južnom Sudáne. Zameriavame sa na aktivity, ktoré pomáhajú zlepšovať život najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.

Ide najmä o prístup k nezávadnej pitnej vode, základnej zdravotnej starostlivosti, základnému a odbornému vzdelaniu, ďalej je to podpora drobného podnikania či inklúzie detí s fyzickým postihnutím.

Ako prebieha samotná zbierka? Kam smerujú vyzbierané peniaze?

Kolednícka akcia je registrovaná ako verejná zbierka. Riadime sa preto príslušnou legislatívou, počnúc registráciou až po finančné vyúčtovanie. Farnosti sa do koledníckej akcie každoročne prihlasujú.

Vo farnostiach sú za vykonávanie zbierky poverené zodpovedné osoby. Tie dohliadajú na priebeh zbierky, po nej zhotovujú oficiálnu zápisnicu a vyzbierané prostriedky zasielajú na oficiálny účet verejnej zbierky.

Z celkovej vyzbieranej sumy ide minimálne 85 percent prostriedkov na priamu podporu projektov v subsaharskej Afrike a maximálne 15 percent na organizačné zabezpečenie a kontrolu využitia zbierky. Podporené projekty totiž každoročne navštevujeme, aby sme sa presvedčili o efektívnom a transparentnom využití zaslaných peňazí.

Ako prebieha koledovanie vo farnostiach?

Konkrétna podoba závisí od toho, aké ľudové tradície ešte obyvatelia daného regiónu udržujú. Líši sa napríklad aj koledovanie v meste a na dedine. Bežnou praxou je, že rodiny, ktoré chcú prijať koledníkov, sa zapíšu do zoznamu v kostole a koledníci ich potom v určený deň potešia svojou koledou.

Na dedinách sa stáva, že sa tam koleduje od domu k domu, čo má taktiež svoje čaro. Táto pestrosť nás veľmi teší. Avšak bez ohľadu na formu je pre nás dôležitý obsah. Tým je ohlasovanie radostnej zvesti, dobrej noviny o narodení Božieho Syna. Ohlásiť Kristov príchod a roznášať požehnanie, to je podstatou koledovania.

Koledníci chodia pravidelne zavinšovať aj do Prezidentského paláca, dokonca už niekoľko rokov sa viacerým z nich podarilo zúčastniť sa na novoročnej svätej omši s pápežom Františkom vo Vatikáne. Ako vznikol tento zvyk?

Koledovali sme už trom prezidentom a minulý rok aj prvej prezidentke SR, z čoho sa veľmi tešíme. Táto tradícia vznikla pred dvadsiatimi rokmi, čomu predchádzalo pozvanie od našich rakúskych priateľov na koledovanie rakúskemu prezidentovi Thomasovi Klestilovi. Od roku 2000 tak koledníci Dobrej noviny pravidelne navštevujú našu hlavu štátu.

Dlhodobo sme v kontakte s koledníkmi z viacerých európskych krajín. Do Ríma sme boli pozvaní po prvý raz pred štyrmi rokmi. Pripojili sme sa ku koledníkom zo Švajčiarska, z Nemecka, Rakúska, Talianska a Maďarska. Je pre nás cťou byť prítomní na novoročnej svätej omši, ktorú celebruje Svätý Otec. Minulý rok náš koledník z Jakubian niesol obetné dary spolu s dvoma koledníčkami z Nemecka.

Už tradične pri našej návšteve Ríma zakoledujeme aj v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda, na slovenskom veľvyslanectve pri Svätej stolici a slovenskými koledami potešíme i otca kardinála Jozefa Tomka, redakciu Vatikánskeho rozhlasu či švajčiarsku gardu.

Prečo je koledovanie také dôležité? Ako táto dávna a zároveň opäť populárna tradícia ovplyvňuje život ľudí vo farnostiach a ich prežívanie Vianoc?

Koledovanie bolo už oddávna súčasťou našej slovenskej kultúry. V mnohých regiónoch je aj dnes príležitosťou pre deti a mladých nadviazať na krásne tradície našich predkov. Ako v rozmanitých ľudových tancoch, piesňach a krojoch, tak aj v koledovaní môžeme vidieť jedinečnosť a vynachádzavosť našich krajanov. Vnútorne bolo koledovanie vždy spojené s nábožnosťou.

Pre mňa osobne je krásnym prejavom viery to, keď po spoločnej oslave Narodenia Pána vychádzame do ulíc a radostnú zvesť roznášame do sveta. Detský spev hovorí o tom, že Vianoce nie sú sviatkami konzumu a rodinnej pohody, ale sviatkami našej spásy.

Silno vnímame, že koledovanie dokáže zjednocovať farnosti, priniesť úprimnú radosť zo spoločenstva a mnohí si vianočné sviatky bez koledovania Dobrej noviny nevedia predstaviť.

Tento rok ste sa po 25 rokoch stali novým riaditeľom Dobrej noviny. V tejto funkcii ste vystriedali Mariána Čaučíka. Aké sú vaše vízie ohľadom tohto projektu do budúcnosti?

Dobrú novinu som prebral v náročnom období pandémie. Mojím cieľom je priniesť radostnú zvesť o narodení Krista aj dnes. Ľudia potrebujú obnoviť svoju nádej a vieru v lepší zajtrajšok.

Do budúcna si prajem, aby Dobrá novina zostala aj naďalej verná svojmu poslaniu: cez koledovanie na Slovensku a prácu v rozvojových krajinách prinášať ľuďom hodnoty kresťanskej viery, solidarity s blížnymi, spravodlivosti a zodpovednosti za nám zverené dary od nášho Pána.

Akú tému prinášate tento rok? Priblížte, komu konkrétne sa vyzbieranými finančnými prostriedkami pomôže.

Dobrá novina každoročne podporuje vyše 30 projektov. Tento rok chceme upriamiť pozornosť na osudy mladých matiek. Kvôli skorému tehotenstvu a vydaju museli odísť zo školy a dnes čelia výzve, ako zabezpečiť základné potreby pre svoje deti.

Cez hlavnú tému aktuálneho ročníka Aj mama chodí do školy sa pozrieme na aktivity Arcidiecéznej charity v Tororo na východe Ugandy, ktorá pre mladé matky pripravila odborné kurzy šitia a kaderníctva.

Tieto kurzy im umožnia sa zamestnať, prípadne začať podnikať. Dodatočný príjem im zvýši šance na lepší a dôstojnejší život. Im samým, ako aj ich rodinám.

Ako zasiahla Dobrú novinu aktuálna koronakríza? Ovplyvnila aj prípravy na koledovanie? Bude vôbec prebiehať v normálnom režime ako po minulé roky?

V prvom rade sme zrušili naše cesty do Afriky a v marci sme predčasne stiahli tri dobrovoľníčky z Ugandy a Etiópie. Od jari sme usilovne plánovali, ako čo najlepšie zorganizovať tento ročník. Rozhodli sme sa pripraviť opatrenia a inštrukcie pre kolednícke skupiny, ktoré by zohľadňovali nariadenia zodpovedných autorít.

Tie pravidelne konzultujeme s odborníkmi a veríme, že situácia bude počas Vianoc priaznivá a koledovanie budeme môcť uskutočniť. Máme pripravený variant bezpečného koledovania, ktorý nadviaže na jednu z tradičných foriem koledovania - koledovanie popod obloky.

Takže áno, nebude to štandardný režim, ale koledovanie s určitými obmedzeniami - nebudeme vstupovať do príbytkov, koledníci budú nosiť rúška a dodržiavať zásadu ROR (rúško - odstup - ruky).

Prečo je koledovanie dôležité aj počas pandémie koronavírusu?

Pretože spoločnosť potrebuje počuť slová nádeje a zažiť vzájomnú radosť. To všetko je obsiahnuté v radostnej zvesti, ktorú koledníci prinášajú do rodín. Vraví sa, že sa vytráca medzigeneračná solidarita a v ľuďoch rastie pocit frustrácie a podráždenosti.

Korona nám nesmie vziať Vianoce. Túžime ich prežiť v láske, svornosti a vo vzájomnom porozumení. S týmto sa ako koledníci hlásime do služby pre spoločné dobro.

Ako inšpirovať ľudí, aby pomohli tým, ktorí to potrebujú, práve v tejto neistej dobe, keď sa mnohí z nás nenachádzajú v ideálnej ekonomickej situácii?

Rozumieme situácii, v akej sa mnohí na Slovensku aktuálne nachádzajú. Financie nie sú jedinou možnosťou, ako sa dá prispieť. Pokiaľ nám naša situácia nedovoľuje deliť sa o materiálne dobrá, stále sa vieme za našich blížnych modliť. My však vidíme aj globálny rozmer tejto pandémie.

Za 25 rokov sme lepšie spoznali potreby ľudí v afrických krajinách, ktorí žijú na okraji spoločnosti a sú oveľa zraniteľnejší ako ľudia žijúci v blahobyte. Obyvateľov krajín, kde pôsobíme, viac znepokojuje prístup k základným potravinám a zdravotnej starostlivosti ako samotná nákaza.

Preto nám veľmi záleží na tom, aby sme mohli v spolupráci a s podporou našich afrických partnerov aj naďalej pokračovať a prispievať k zlepšovaniu života ľudí na africkom kontinente.