Fatima znamená štýl života

Pred dvoma rokmi mal na Slovensku premiéru film Fatima. Videli ste ho?

Áno, hneď ako sa dostal do kín. Fatima – zjavenia Panny Márie, omilostené deti, ale hlavne posolstvo Matky Božej je pre mňa téma, ktorú považujem za veľmi dôležitú aj pre súčasnú dobu.

Skôr ako sa budeme rozprávať o Fatime, povedzte nám, kde sa u vás zrodila úcta k Matke Božej?

Mariánska úcta mi bola vštepovaná od malička v rodine. Bol som k nej vedený nielen slovami rodičov, ale najmä ich príkladom. Vieme, že viac na nás pôsobí to, čo sme videli, zažili, ako to, čo sme len počuli. Vzorom úcty k Panne Márii bola pre mňa moja mama, ktorej vďačím za veľa.

Ona mi pomohla dozvedieť sa viac aj o Fatime, o prvých piatich sobotách, do ktorých ma ako mladého chlapca povzbudila, aby som si ich „urobil“.

Neskôr úcta k Panne Márii vo mne rástla v mojej kňazskej formácii a v nemalej miere mala výborné podmienky, keď som pôsobil vo farnosti v Obišovciach, ktoré sú známym mariánskym pútnickým miestom.

Niektorí katolíci majú „problém“ s Pannou Máriou. Tvrdia, že „zatieňuje“ Ježiša a môžu sa modliť priamo k nemu. Čo im na to odpoviete?

Ak sa pozrieme na dejiny spásy, vidíme, že Boh si z ľudí vyberal „prostredníkov“, napríklad anjelov, prorokov, sudcov, ktorých posielal, aby hovorili a konali v jeho mene. Keby Boh chcel, mohol všetko robiť priamo.

Azda nikto nebude pochybovať, že ak sa Ježiš chcel narodiť ako človek a vybral si matku Pannu Máriu, že ak ju on „potreboval“, žeby sme ju nepotrebovali my? Panna Mária nikdy nezatieňuje svojho Syna Ježiša, ona nám ukazuje na neho a hovorí: „Urobte všetko, čo vám povie“ (Jn 2, 5).

Keď ju pozorujeme na svadbe v Káne, vidíme, že to bola ona, ktorá sa postarala, aby „nechýbalo víno“, a že keď o toto víno poprosila Syna, stiahla sa do úzadia. Nám nikdy „nechýba víno“? Nepotrebujeme Matku, aby si všimla naše potreby, videla, čo nám chýba, a šla poprosiť Syna, aby nám pomohol?

Myslím, že pochybujúcim pomôže meditácia o svadbe v Káne (porov. Jn 2, 1 – 12). Ak berieme vážne takmer posledné slová Ježiša, umierajúceho na kríži, keď povedal Panne Márii: „Žena, hľa, tvoj syn!“ a apoštolovi, ktorého miloval: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 26 – 27), pochybnosti nahradí istota, že tak to chcel on sám, že je to jeho vôľa.

Vo Fatime ste boli niekoľkokrát. Čo vo vás zanechalo najväčší dojem?

Som veľmi rád a vďačný, že som mohol byť vo Fatime. Každé miesto má svoje genius loci. Osobne vo Fatime som cítil a prežil to, že je to miesto modlitby, prijatia, pokoja, nádeje, ale i vážnej výzvy.

Je to miesto, kde starostlivá Mama prišla vážne upozorniť svoje deti na nebezpečenstvo a vyzvala nás, čo máme robiť, aby sme tomuto nebezpečenstvu unikli. Je tu stále prítomná nádej, ktorú ponúka samo nebo celému svetu, nám všetkým, a to bez výnimky.

Od zjavení uplynulo 105 rokov. V čom je Fatima výnimočná?

Všetky zjavenia Panny Márie a jej posolstvá aktualizujú Božie zjavenie, evanjelium, ktoré hlásal Ježiš, jej Syn. Ona ho tlmočí do doby, v ktorej prichádza. V podstate ide o výzvu na modlitbu, na pokánie – to je pri zjaveniach rovnaké. Konkretizuje spôsoby, ako konať.

Vo Fatime sa zjavila počas prvej svetovej vojny, krátko pred jej koncom. Varovala či vyzvala ľudstvo, čo má robiť, aby uniklo druhej ešte strašnejšej vojne... Starostlivá Mama! Niekto povie, že nás straší? Čo robí každá starostlivá mama, keď dieťaťu hrozí nebezpečenstvo? Či vážne neupozorní svojho syna, dcéru?

Koľkokrát až s plačom, ktorý potvrdzuje naliehavosť láskyplnej starostlivosti. Aj Panna Mária kvôli nám neraz plakala. A v čom je Fatima iná?

Možno tým, že nám všetkým pripomína cestu, ktorou sa treba uberať v živote až do konca sveta: modlitba posvätného ruženca, modliť sa za obrátenie hriešnikov, zvlášť za tých, za ktorých sa nikto nemodlí; za duše v očistci, prijať a obetovať aj vlastné utrpenie; zasvätiť sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, prvé soboty.

Panna Mária zverila deťom tajomstvá. Oficiálne ich interpretoval dnes už emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý bol v tom čase prefektom Kongregácie pre náuku viery. Ako ich vnímate?

Ide o niečo veľmi dôležité, čo dostala Lucia na starosť, aby sa to dostalo do správnych rúk — a interpretácia bola zverená Cirkvi. Ale mnohým šlo o vyvolanie senzácie a, žiaľ, zabudlo sa na to podstatné, o čom som už hovoril: modlitba, pokánie, obrátenie, rešpektovanie Boha a jeho zákonov.

Či to myslíme vážne, sa ukazuje na tom, ako sa každý osobne stavia voči Bohu, blížnym i sebe samému, na čom mu záleží a ako to prejavuje svojimi myšlienkami, slovami, postojmi, skutkami.

Matka Božia v rámci tajomstiev povedala, že posledný zápas sa zvedie o rodinu. Žijeme už ten čas?

Len človek zbavený zraku nevidí rôzne podoby útokov na rodinu. Kto má teda jasné videnie, dostáva odpoveď na položenú otázku.

Bolesťou je znova to, že my kresťania, ktorí máme poznať Božie slovo o ustanovení manželstva, jeho dôležitosti a nerozlučiteľnosti, sme značne ubrali z Bohom daných pravidiel, a tak nepriatelia rodiny to majú v jej ničení ľahšie.

Obnovme naše rodiny podľa Božieho plánu, začnime viac chrániť tento Bohom daný zväzok muža a ženy, nebuďme ľahostajní voči zákonom, ktoré ju ničia, a svet sa zmení k lepšiemu.

Ak nedovolíme ničiť rodiny, svet sa stane jednou rodinou, v ktorej má každý počatý človek, i chorý, zaručené právo na dôstojný život. Poďme touto cestou vzájomného rešpektu a odstránime veľa zla z ľudskej spoločnosti. Ak svetovým i našim politikom bude na tom záležať, azda vykonajú viac v prospech rodiny.

Panna Mária vo Fatime dala ľuďom „zbraň“, ruženec. Niektorí môžu mať problém prijať odkaz Fatimy, pretože vyznieva príliš apokalypticky. Máme sa ako ľudstvo báť?

Modlitbou ruženca sa strach oslabuje i stráca. Počet nahromadených jadrových zbraní, živé vojnové konflikty na celom svete vari dávajú človeku pokojne spávať?

Každý nech zváži sám, či je tu nejaké „strašenie“ Cirkvi alebo ide o reálny pohľad na svet. Ruženec voláme „zbraňou“, ale ja ešte dodám iné prirovnanie: ruženec je „záchranné lano“. Jeden koniec držíme my, druhý Mama Mária. Ona to „lano“ nikdy nepustí. Záleží na nás, či sa chceme dať zachrániť.

Matka Božia zverila posolstvá trom malým deťom. Zaujal vás v niečom ich príbeh alebo spiritualita?

Áno, a obdivujem ich, ako rýchlo dokázali prevziať také dôležité posolstvo pre všetkých ľudí a stotožniť sa s ním. Je to vynikajúci odkaz pre nás, ľudí modernej doby, ktorá tak rada a veľmi relativizuje, pochybuje v oblastiach, kde je na mieste viera, a verí tomu, čo je skutočne relatívne alebo vymyslené.

Dokážeme obdivovať mnohé detské talenty v rôznych sférach života. Prečo nám má robiť problém prijať pravdu o tom, ako dokáže čistá detská duša prijať Božie tajomstvá?

Skôr si na príklade svätých Hyacinty a Františka znova uvedomme, aké je dôležité vkladať už do detskej duše život viery a nepraktizovať to pomýlené: „otázku viery odložíme až na čas, keď sa dieťa samo rozhodne“.

To je veľký omyl a nevyužitá príležitosť zasievať krásne semienka viery do čistej detskej duše, a tak ju už od malička aj chrániť pred zlom.

Čo by ste odkázali čitateľom KN, čo by sme mali mať na zreteli aj v súčasnosti?

Fatima je nesmierna nádej pre nás všetkých. Každý, kto sa začne vážne a do hĺbky zaoberať týmto posolstvom, to odhalí. Fatima, aj keď je jedinečná, nie je „jednorazová“ udalosť, keď Boh prichádza k ľudstvu cez Pannu Máriu. Predsa v Cirkvi prežívame reálnu prítomnosť Boha, najmä pri svätej omši, každý deň.

Všetko tvorí jednoliaty plán Božej spásy. Neoddeľujme umelo od seba tieto udalosti prítomnosti živého Boha. Až potom porozumieme, že Fatima nie je senzácia, ale Boh prítomný medzi nami.

Kto toto pochopí, pochopí Fatimu v súvislostiach, ktoré môže naplno prežívať každý deň, a nebude ju brať len ako historickú udalosť, ale ako štýl života. Fatima je záchranou pre celý svet. Múdro urobili tí, ktorí sa zasvätili Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Nebojme sa hovoriť, že od okamihu zasvätenia sme jej zverili všetky ďalšie udalosti nášho života. Za to všetko nám treba veľmi poďakovať Bohu, Márii i svätému Jozefovi, ktorý bol pri poslednom zjavení 13. októbra 1917, keď sa udial slnečný zázrak.

Nebojme sa, Pán je s nami a ochráni nás, keď „neutečieme“ z láskyplného a mocného objatia Panny Márie a svätého Jozefa! Celé posolstvo Fatimy možno prijať iba v duchu viery, inak hrozí posolstvu bezduchosť a senzačnosť.

Zvolajme s Pannou Máriou: „Velebí moja duša Pána“, ktorý dal porozumieť Božiemu posolstvu tým, ktorí sú nenápadní a otvorení pre pravdu.