Ikona je evanjelium v obrazoch

Čo je to ikona? Má nejaké pravidlá?

Slovo ikona pochádza z gréckeho výrazu eikón, čo znamená obraz. Ikona je Božím slovom, ktoré je „zapísané“ prostriedkami výtvarného umenia. Preto pri písaní ikon neexistuje tvorivá sloboda, ale existuje takzvaný kánon (pravidlo), ako má tá-ktorá ikona vyzerať.

Prečo sa proces tvorby pomenúva písanie?

Ako bolo napísané Sväté písmo, tak sa píše aj ikona, pretože je to evanjelium v obrazoch. Úcta preukazovaná ikone prechádza na prvoobraz, teda na toho, kto je „predlohou”. Ikona nepatrí primárne do sféry umenia, ale do sféry náboženstva. Pokladá sa za miesto, kde prebýva samotný Pán.

Ikony boli najprv písané anonymne. Umelec sa na svoje dielo nepodpisoval, lebo sa nepovažoval za autora v pravom zmysle slova. Ikonopisec nechápal svoje dielo ako autorstvo alebo sebavyjadrenie, ale ako odhalenie duchovného predobrazu, ktorý bol na doske ikony neviditeľne prítomný už pred začatím jeho práce.

Ako prebieha písanie ikony?

Začína sa písať zlatom a končí sa popisom ikony. Ide sa od najnepodstatnejšieho po najpodstatnejšie. Preto sa zlato kladie ako prvé: čo je pre nás najdôležitejšie, to je najmenej dôležité v očiach Pána Boha.

Ako posledná sa píše tvár, ktorá je najpodstatnejšia. Dokončuje sa pridaním svätožiary a nadpisu, ktorý vloží akoby život do napísanej osoby.

Aké materiály sa pri písaní ikony používajú?

Používajú sa čisto prírodné materiály, ktoré sú rastlinného, živočíšneho a minerálneho pôvodu. Pôvodne sa ikony písali na drevené dosky a ľanové plátno reprezentujúce rastlinnú ríšu.

Najstaršie ikony sa zhotovovali voskovou grafickou technikou, neskôr hlavne vaječnou technikou. Vaječný žĺtok a želatína predstavujú živočíšnu ríšu. Pigmenty a krieda symbolicky vyjadrujú minerálnu ríšu. Tieto materiály sa používajú aj v súčasnosti.

V čom je ikonopisectvo odlišné od iných umeleckých techník?

V prvom rade ikona je kánonická. To znamená, že nerobíte svoju vlastnú tvorbu. Aj Sväté písmo sa opakuje a nič sa tam nemení. Tak aj ikona je kánonická a mnohé modely, podlinniky, kresby, podkresby sú už historicky dané. Ani na tom sa nesmie veľmi meniť. Môže sa stať, že je nový svätý, tak sa urobí nový model, nová ikona.

Aké zručnosti by mal mať ikonopisec a kto ním môže byť?

To je ťažká otázka. To by ste sa mali asi skôr opýtať skúsenejších ikonopiscov, lebo ja som v písaní ikon ešte len také bábätko. (Úsmev.) Osobne si však myslím, že ikonopiscom sa môže stať každý, kto v sebe pociťuje túžbu a volanie k písaniu ikon.

A aké by mal mať zručnosti? Predovšetkým by mal byť ochotný učiť sa veľkej trpezlivosti a pokore. Často sa stretávam s poznámkami ľudí, že by to nedokázali, pretože nevedia maľovať. Ja osobne neviem nič nakresliť a dokonca si neviem ani namiešať farby.

Som však otvorená na toto pozvanie, ktoré sa v mojom srdci ozýva, a stále si opakujem slová zo Svätého písma: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti“ (2 Kor 12, 9). Často si uvedomujem, že cítim pozvanie na niečo v takomto sektore.

Veľakrát si aj poplačem a pýtam sa, prečo ma Pán Boh do niečoho takéhoto volá, keď vie, že to neviem. A zasa sa vo mne ozvú citované slová. Vtedy v pokore odpovedám: „Dávam ti, Pane, všetko. Dávam ti celú moju slabosť, všetko, kým som. Ak to naozaj chceš, tu ma máš. Chcem byť tvojím nástrojom.“

Čo vás viedlo k rozhodnutiu naučiť sa písať ikony?

Už asi dva alebo tri roky som vo svojom srdci cítila túžbu vytvoriť ikonu. Ale keďže neviem maľovať, chcela som si ju kúpiť, no nikde som ju nenašla. A tá túžba pomaličky rástla. Až jedného dňa som si otvorila internet a „vyskočila“ mi ponuka.

Hneď som to povedala svojej mladšej sestre Veronike, ktorá tiež hľadala nejaký ikonopisecký kurz. Ona sa okamžite prihlásila. Ja som ešte váhala, či to nie je z rozmaru a či je to skutočne niečo, do čoho ma Pán Boh pozýva.

A keďže ikonopisecký kurz nie je až taký lacný, vravela som si, že na polovicu kurzu mám, a ak Pán Boh chce, tú druhú polovicu mi dá. A tak sa aj stalo.

Išla som pomôcť s fotografovaním, za čo nikdy neberiem peniaze, a zrazu mi ten človek dal 150 eur. To bola presne druhá polovica na kurz. Vtedy som už vedela, že tam mám ísť. Na kurze som bola teraz v lete v Bojničkách a viedol ho Pavol Reisel.

Pre Pápežské misijné diela ste vytvorili ikonu Matky ticha. Prečo ste písali práve takúto ikonu?

Pre Pápežské misijné diela boli napísané dve ikony. Jednu písal Pavol Reisel a druhú som písala ja. Prečo práve ikona Matky ticha? Keď sme pripravovali októbrovú pobožnosť na doma v Pápežských misijných dielach, oslovila nás práve táto, dá sa povedať, novodobá ikona.

Nesie so sebou takú hĺbku, špeciálne v tomto období, keď sme možno niektorí viac v tichu alebo zavretí a prichádza ponorková choroba. Táto ikona nepozýva len objavovať tajomstvo ticha, ale ukazuje aj na dôležitosť slov, aby sme nimi neubližovali: neohovárali, neposudzovali, nekritizovali.

Byť ako Mária, ktorá si uchovávala všetky slová vo svojom srdci, a keď niečo povedala, bolo to naplnené láskou smerujúcou k tej veľkej láske.

Ako dlho trvalo ju napísať?

Vytvorenie ikony má viac fáz. Ja hovorím, že má tri fázy. Prvá fáza je pred písaním ikony. Vtedy si premodlievam úmysly a modlitbou a pôstom sa pripravujem na písanie. Táto fáza je dlhšia.

Druhá fáza je samotné písanie ikony. To je rôzne. Samotná tvorba mi trvala asi dva a pol týždňa, ale z toho jeden týždeň som nemohla písať, lebo ma ikona nepustila, pokým som nepremodlila jeden problém, ktorý mi odhalila.

No a po písaní sa pred ikonou modlím a hovorím, aby ožila. A skutočne vnímam, že ikona vtedy pomaly ožíva.

Počas jej tvorby ste zložili aj pieseň o Matke ticha. Čo vás k tomu inšpirovalo?

Odmalička som skladala rôzne piesne, ale vždy som všetko zahadzovala, lebo som si vravela, že je to zlé; že neviem spievať a moje piesne by nikto nespieval, pretože mám iný štýl. Dokonca som si potom poškodila hlasivky, a pretože som vždy túžila spievať, trpela som, keď som len začula, že niekto spieva.

Piesne sa však v mojom srdci stále objavovali a objavujú, tak som sa hádala s Pánom Bohom, prečo ma tak trápi, keď to vie. Ale čím viac som sa hádala, tým viac tá túžba rástla a vznikalo množstvo piesní. Keď som sa začala venovať ikonopisectvu, myslela som si, že prestanem spievať a skladať nové piesne.

Nestalo sa tak. Piesne naďalej prichádzajú. A ja teraz často hovorím, že okrem tajomstva, ktoré ukrýva tá-ktorá ikona, každá z nich má i iné tajomstvo – svoju pieseň. Tak vznikla aj pieseň Matka ticha, ktorá bola zložená práve počas písania ikony Matky ticha do našej kaplnky v Pápežských misijných dielach.

Hoci som ju neplánovala zverejniť, nejako sa dostala na verejnosť a dokonca ju so mnou spievala moja kolegyňa Lucka. Teším sa, keď aj niekomu inému táto pieseň priniesla a prináša radosť. (Úsmev.)

V ikonách sa spája umenie s duchovnom. Čo vám vytváranie ikon dalo z pohľadu duchovného života?

Písanie ikon mi ukázalo inú spiritualitu. Je to niečo fascinujúce. Pohľad pravde do očí, dať sa objať a niesť v Božom náručí. Aj keby som chcela niečo ukryť, utajiť, pravda mi to ukáže. Obrovská láska a milosť.

Keďže to nie je len o „maľovaní“, ale aj o modlitbe, veľa času trávim adorovaním Pána Boha v kaplnke alebo aj v druhom človeku. A toto je niečo veľmi krásne.

A čo v hotovej ikone môže nájsť ich obdivovateľ, respektíve modliaci sa?

Každá ikona má svoju históriu a tajomstvo. Ja niekedy tajomstvo vidím. Občas ten odkaz aj poviem, ale väčšinou povzbudzujem ľudí, aby sami hľadali, čo im ikona hovorí. Je to živý obraz, ktorý komunikuje s každým človekom. Skôr ako obdivovanie je dôležitejší dialóg.