Jánovo evanjelium dostalo novú podobu

V prvú adventnú nedeľu sme sa z pastierskeho listu dozvedeli o pripravovanom počine slovenských biblistov a filológov v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Od polovice decembra už Jánovo evanjelium. Nový preklad a krátky komentár sprístupnili v elektronickej podobe. Február by mal priniesť aj knižnú. O novom preklade nám porozprával biblista a zodpovedný editor publikácie RÓBERT LAPKO  (47).
Anna Stankayová 21.01.2020
Jánovo evanjelium dostalo novú podobu

Ako a prečo vznikla potreba nového prekladu Jánovho evanjelia?

Ponajprv treba povedať, že výzva iniciovať nový preklad Svätého písma prišla zo strany Konferencie biskupov Slovenska v marci 2013 a súvisela čiastočne s 1150. výročím príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie, s ktorým bol spätý preklad Svätého písma zodpovedajúci kultúrnym a náboženským požiadavkám lokálneho obyvateľstva a jeho rozšírenie medzi pospolitý ľud.

Rozhodnutie KBS určite vnímalo aj pragmatickú potrebu katolíckej verejnosti na Slovensku mať k dispozícii moderný a vedecky zaručený preklad Svätého písma. 

Hlavným podnetom na realizáciu nového prekladu je známy a často kritizovaný fakt, že preklady, s ktorými sa katolícki kresťania stretávajú buď na súkromnej alebo liturgickej úrovni, sú založené na Vulgáte alebo Neovulgáte. To znamená, že máme do činenia s prekladom z prekladov. Bez náznaku dehonestácie voči týmto používaným slovenským prekladom treba uviesť, že ich občasná nepresnosť v porovnaní s originálnym textom pôsobí rušivo a nezrozumiteľne, často archaicky.

Odborníci, ktorí stav prekladu poznajú detailnejšie, vedia, že predovšetkým prevedenie mnohých starozákonných statí poriadne zaostáva. Potreba pripraviť nový preklad z pôvodných textov sa tak javí ako mimoriadne akútna, priam neodkladná. Načasovanie nového prekladu harmonizuje s pozorovaním, že slovenské katolícke prostredie už má dostatok odborníkov na biblické jazyky, ktorí sú po absolvovaní štúdií na špičkových svetových univerzitách kompetentní podujať sa na prácu na novom preklade. 

Analogické prekladové projekty do iných moderných spisovných jazykov sa jednoznačne osvedčili aj ako obrovský prínos pri rozvíjaní kultúrneho i jazykového bohatstva daných národov. Postupné vydávanie môže nájsť aplikáciu aj v kultúrnych, akademických a spoločenských inštitúciách zameraných na duchovné a národné obohatenie. 

Dielo teda predstavuje prvú konkrétnu odpoveď na spomínanú žiadosť Konferencie biskupov Slovenska z roku 2013 pripraviť nový, moderný preklad Písma z pôvodných jazykov. Prečo ste začali práve Jánovým evanjeliom? 

Popri novom ekumenickom preklade existuje na Slovensku nový preklad Markovho evanjelia v rade Komentáre k Svätému písmu. Vzhľadom na obsahovú blízkosť Matúša k Markovi sme sa rozhodli vydať sa iným smerom a nanovo preložiť Jánovo a Lukášovo evanjelium.


V čom spočíva modernosť tohto prekladu? 

Jeho modernosť spočíva v precíznejšom prevedení niektorých gréckych výrazov a v aktualizovaných poznámkach.

Publikácia neobsahuje len samotný preklad, ale je obohatená aj o krátky komentár či lingvistické poznámky. Prečo ste zvolili takúto formu? 

Lingvistické poznámky majú prevažne za cieľ zdôvodniť nové návrhy prekladu a zámerom krátkych komentárov je poskytnúť čitateľovi základnú orientáciu vo význame danej perikopy či vety. Takáto forma sa často používa pri tvorbe prekladov v zahraničí.

Komu je nová publikácia určená? Je to aj bežná katolícka verejnosť alebo skôr vedecká, biblická či teologická sféra?

Nový preklad je určený bežnej katolíckej verejnosti, ktorá si tak môže prehĺbiť základné poznanie Jánovho evanjelia. Preklad s poznámkami môže poslúžiť ako podklad pre eventuálny technickejší a obsiahlejší komentár k Jánovi. Zámerom poznámok a komentárov nie je v tomto prípade vyčerpávajúco opísať všetky gramatické javy alebo obsah Jána. Skôr ide len o istý sprievodný materiál k prekladu. K prekladu a krátkemu komentáru sme pridali aj tzv. intertextuálne prepojenia, odkazy či parafrázy iných časti Biblie. Sme presvedčení, že Bibliu treba čítať s Bibliou. 

Snahou prekladateľského kolektívu v Slavistickom ústave Jána Stanislava SAV, ktorý sa od svojho vzniku venuje aj biblickým prekladom – prvou vydanou publikáciou je O prekladoch Biblie do slovenčiny a do iných slovanských jazykov - je nevyhnutnosť čo najlepšie porozumieť textu Biblie, založená na správnom poznaní termínov, používaní biblických mien, opise reálií a podobne.

Tento princíp je základným predpokladom, na ktorom svoje prekladateľské dielo založili nielen solúnski bratia či prekladatelia prvého prekladu Kamaldulskej Biblie do slovenčiny. Pri tvorbe komentovaného vydania prekladu sa prihliadalo na nadkonfesionálny rozmer biblického textu, ktorého sémantiku v národnom prostredí možno vyjadriť pomocou neutrálnych jazykových prostriedkov, prístupných všetkým používateľom kodifikovanej podoby slovenčiny. 


Ako dlho vznikal preklad a akí odborníci sa na ňom podieľali?

Samotnému prekladu predchádzalo vydanie publikácie K metodike nového prekladu Svätého písma do slovenčiny, v ktorej autori zmapovali doterajšie preklady Biblie na Slovensku a v Českej republike a zaoberali sa v nej aj témami ako otázka vymedzenia biblického štýlu či špecifík biblického jazyka.

Vydanie publikácie iniciovali členovia Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodneho sveta, ktorí tiež pracujú na novom preklade Biblie a už osem rokov v Košiciach organizujú intenzívne jazykové kurzy biblických jazykov s cieľom popularizácie Biblie aj jej prekladov. 

Priamo na preklade pracoval približne dva roky šesťčlenný tím biblistov a slovenčinárov, pričom svoju prácu v rôznych fázach konzultoval s okruhom približne ďalších dvadsiatich odborníkov rôzneho zamerania. 

V čom spočívali najväčšie prekladateľské výzvy? 

Najväčšia prekladateľská výzva spočívala v snahe čo najpresnejšie analyzovať pôvodný text Jánovho evanjelia na štylistickej, gramatickej a sémantickej úrovni a o jeho reprodukciu v slovenčine.

Výzvou bola potreba nájsť iný preklad viacerých výrazov, ktoré máme zaužívané a napočúvané, k čomu nás priviedla práca s viacerými modernými komentármi k Jánovi a s novým, obsiahlym grécko-slovenským slovníkom. Vďaka týmto pomôckam sme navrhli na viacerých miestach zmeny v preklade.  

Mohli by ste nám predstaviť nejaké konkrétne obsahové rozdiely a zvláštnosti, ktoré sa doposiaľ v predošlých prekladoch neobjavili? Pre laika a bežného kresťana sa zdajú rozdiely minimálne, skôr ide o slovíčka.

Je potrebné úprimne priznať, že nový, navrhovaný preklad sa markantne neodlišuje od katolíckeho prekladu Jánovho evanjelia, ktorý počujeme pri liturgii, alebo od nedávno vyprodukovaného ekumenického prekladu.

Významné zásahy a rozsiahle reformulácie nie sú možné, a to jednoducho preto, že preklad, na ktorý sme zvyknutí, v drvivej väčšine viet korešponduje s gréckym textom. Boli sme pri práci motivovaní presvedčením, že to, čo je dobré, netreba bezdôvodne meniť alebo umelo vylepšovať.

Napriek tomu sme prišli k záveru, že viaceré formulácie je potrebné upraviť a spresniť – a to najmä vo svetle uvedeného lingvistického a exegetického výskumu. Naším zámerom, samozrejme, nebolo meniť obsah biblického textu, čo je nemožné. Skôr šlo o adekvátnejšie vyjadrenie gréckych spojení v slovenčine, čo sa odzrkadľuje v zmenených slovíčkach.

Napríklad Ján na dvoch miestach používa väzbu eiston kolpon/en to kolpo (Jn 1, 18; 13, 23), čo sa doteraz prekladalo „v lone.“ Správnejší preklad by však mal znieť „pri hrudi“ a toto spojenie vyjadruje blízkosť dvoch osôb (Ježiša k Otcovi a milovaného učeníka k Ježišovi) pomocou obrazu spočinutia pri hrudi alebo na hrudi iného človeka.

Pri čítaní príbehu o svadbe v Káne sme zvyknutí na vetu starejšieho „ty si zachoval dobré víno až doteraz,“ ktorú zvyčajne vnímame ako chválu na adresu ženícha za to, že až doteraz servíroval na svadbe dobré víno. Veta je v skutočnosti kritikou na adresu ženícha za porušenie konvencie (za podávanie dobrého vína až v druhej fáze svadby), pričom jej preklad by mal znieť „ty si zachoval dobré víno až na túto chvíľu“.

Rovnako sme navrhli, že v prípade poslednej vety Jánovho prológu sa zdá zrozumiteľnejší preklad „ten ho predstavil“ v porovnaní so zaužívaným „ten o ňom priniesol zvesť,“ čo znie trochu archaicky.   

Čím vás toto dielo obohatilo?

Preklad je niečo viac ako jednoduchý prepis pôvodného textu. Je to prechod z jedného do druhého jazyka, čo so sebou nesie zmenu kultúrneho kontextu. Ide o rozdielne pojmy, významy symbolov, lebo sa dostávajú do vzťahu s inými tradíciami a spôsobmi života (porov. Verbum Domini, 115).

Je úžasné byť pri tom. Obohatení sme predovšetkým o lepšie spoznanie Jánovho evanjelia. A o častý až intímny kontakt so Slovom, „ktoré bolo na počiatku u Boha“. Tento kontakt sa rodí pri „lámaní Slova“, keďže prekladom sa chceme dostať pod škrupinku, k jadru, k podstatnému významu a následne ho inkulturovať v našom svete. 

Po medializácii nového prekladu Jánovho evanjelia sme zaregistrovali zvýšený záujem o Sväté písmo, teší nás to zvlášť v začatom Roku Božieho slova. 

Môžeme sa tešiť aj na preklady iných evanjelií, prípadne iných kníh Písma? 

Tento rok by sme chceli dokončiť preklad Lukášovho evanjelia a následne pokračovať v preklade ďalších kníh Svätého písma. O prekladaní Biblie sa hovorí, že je bez konca. Proces začal už v časoch Starého zákona, keď bol hebrejský text Biblie ústne preložený do aramejčiny a neskôr písomne do gréčtiny.  Aj národy, ktoré majú svoje viaceré preklady, ich potrebujú vývojom jazyka revidovať a prispôsobovať rôznych cieľovým skupinám.  

Róbert Lapko (47)

- predseda vedeckej rady Slavistického ústavu Jána Stanislava SAV

- biblista

- zodpovedný editor publikácie