Kamenický hrad ponúka návštevníkom oddych a pokoj

Na Kamenickom hrade, ktorý prechádza v tomto čase postupnou obnovou, pôsobíte už niekoľko rokov ako kastelán. Kedy sa začal formovať váš vzťah k tomuto hradu a tejto práci?
Začal som pracovať ako člen Združenia Kamenná veža v obci Kamenica pred desiatimi rokmi. Teda už desať rokov sa aktívne podieľam na obnove nášho hradu v Kamenici. No patrím asi k jednému percentu obyvateľov našej obce, ktorí majú smolu, že nevidia na hrad. Vo výhľade nám bráni pohorie. Možno aj preto som sa dal na túto prácu, aby som mohol vidieť hrad zblízka a častejšie. Teraz som tam prakticky každý deň.

Čo je náplňou vašej práce?
Som už asi päť rokov predsedom Združenia Kamenná veža a robím všetko, čo  hrad potrebuje. Píšem projekty, ktoré musím vyúčtovať; robím koordinátora prác na hrade; a keď potrebujem zamestnať ľudí, zháňam ich osobne. V združení ide všetko cezo mňa.

Čo sa vám už podarilo za tie roky urobiť v rámci obnovy hradu?
Obnovili sme severnú stenu východného paláca v dĺžke asi 30 metrov - to je náš kamenický „múr nárekov“, lebo tam sme sa učili murovať. To boli naše ťažké začiatky. Obnovený je aj južný múr, ale nie úplne; opravili sme však aj množstvo iných častí hradu.

Druhá vstupná brána sa obnovila vďaka medzinárodnému projektu s Poľskom. Obnovili sme i stredný južný múr medzi východným a západným palácom, ktorý ešte treba obkopať a zakonzervovať.

Aj nárožie na západnom paláci prešlo obnovou, veža sa robila asi pred siedmimi rokmi. Dosť sa toho urobilo, ale aj dosť vecí je pred nami. Všetko treba riešiť s pamiatkovým úradom, ochranou prírody a ďalšími inštitúciami.

Pomáha vám aj obec alebo iná inštitúcia?
Obec počas tých rokov stále prispieva. Naším hlavným garantom a podporovateľom je Ministerstvo kultúry SR a tiež úrad práce. Ministerstvo nám prispieva na materiál a náradie a úrad práce nám poskytuje zamestnancov, ktorí vykonávajú ťažšie práce.

Čo sa týka návštevnosti, vnímate to tak, že v súčasnosti na hrad prichádza oveľa viac ľudí, ako to bolo v minulosti?
Kamenický hrad donedávna ľudia takmer nepoznali. Kedysi tam bol les; stromy sme postupne stínali, a tak sa vytvoril aspoň nejaký pohľad na túto zrúcaninu. Ide nám najmä o to, aby sme vytvorili aspoň kontúry hradu, samotného paláca a jednotlivých miestností. Chceme postupne vytvoriť priestor pre turistov, aby videli aspoň základy stredovekej architektúry.

Pri obnove hradu zaiste spolupracujete s historikmi.
Spolupracujeme, samozrejme, s pamiatkovým úradom. Máme v obci aj architektonicko-historických výskumníkov, s ktorými sa tiež snažíme spolupracovať.
Kamenický hrad je každoročne dejiskom zaujímavých podujatí, ktoré majú zábavný i poučný charakter.

Najznámejšie sú Hradné slávnosti, tohto roku išlo už o 14. ročník; je to hlavné podujatie nášho združenia a obce, kde sa snažíme propagovať našu celoročnú prácu. Na podujatie príde okolo tritisíc ľudí. To je naša odmena za prácu, ktorú robíme. Usilujeme sa návštevníkom priblížiť aj atmosféru dobývania hradu, ktorú sme vytvorili v noci prostredníctvom delobuchov.

Odkiaľ prichádzajú turisti?
Sú z každého kúta sveta. Na hrad totiž prichádzajú i zahraniční dobrovoľníci. Boli tu mladí ľudia z Belgicka, Francúzska, Ruska, Kórey, zo Španielska či z Chorvátska. My sme radi za každého človeka, či je domáci alebo zo zahraničia. Vďaka obnove ľudia môžu spoznávať Kamenický hrad a chodia tam radi, lebo je to veľmi pokojné miesto. Kto si chce oddýchnuť, každému odporúčam prísť na hrad. Máme tam aj nové lavičky s operadlami.

Ktorá časť z histórie hradu vás osobitne oslovuje?
Nie som historik, ustavične sa však stretávam s novými informáciami. Osobne ma fascinuje najmä stredovek, ktorý sa podstatne týka nášho hradu; ako vieme, hrad je zbúraný už päťsto rokov. Žiaľ, informácie o hrade sú viac-menej chabé a nevieme ani to, ako hrad vyzeral. Niečo sme však zistili minulý rok po skúmaní v maďarskom archíve. Stále sa teda nájde niečo nové.

Hrad a jeho okolie určite ponúkajú i nejakú zaujímavosť.
Jednou zo zaujímavostí je hradný rybník, ktorý podľa mňa nemá na Slovensku obdobu. Možno je to nadnesená chvála, ale naozaj som doteraz nevidel podobný rybník v takej nadmorskej výške, ako je u nás v Kamenici.

Starí ľudia ho nazývali Četerňa; podľa starých ľudí sa tam kedysi dávno prepadol bača s ovcami, z čoho vyplynulo, že sa tam prestalo chodiť na pašu. Nám to však nedalo a pred štyrmi rokmi sme sa dohodli s vtedajším starostom obce, že by sme rybník mohli obnoviť.

Spoločnou prácou sme ho počas polroka vyčistili a dodnes v ňom plávajú  krásne ryby; nie je tam žiadna chémia, všetko je prírodné. Je to krásny priestor, ktorý treba navštíviť a vidieť.