Katolícke noviny šokovali profesionalitou

O boji proti nacizmu zo strany slovenského a vatikánskeho episkopátu hovorí najnovšia kniha vatikánskeho vydavateľstva Una voce in difesa. Nemalú rolu pri tom zohrali aj Katolícke noviny, ktoré v roku 1940 obnovil biskup Michal Buzalka. V tejto súvislosti sme sa porozprávali s jej spoluautorom, rímskokatolíckym kňazom PETROM SLEPČANOM.
Igor Hanko 17.12.2019
Katolícke noviny šokovali profesionalitou

Michal Buzalka ako biskup v roku 1938. Snímka: archív PS

Katolícke noviny zanikli v roku 1906. Ako prišlo k ich obnoveniu počas druhej svetovej vojny?
Áno, toto je potrebné mať na pamäti pri výpočte rokov existencie KN, že síce vznikli v roku 1849, ale po 57 rokoch, v období agresívnej maďarizácie prestali vychádzať. Prvé obnovené číslo Katolíckych novín vyšlo až 25. októbra 1940, ale stačilo by, že sa tieto noviny neobnovia, alebo že sa budú volať ináč, a dnes by sme sa tu nerozprávali a KN by už asi nikto nepoznal.

Pri príprave ich obnovenia to chcelo svetlo, myšlienku, srdce a odvahu. Toto všetko zosobňoval novovysvätený biskup Michal Buzalka (1885 – 1961), poverený vedením Katolíckej akcie (KA). Hľadal spôsob, ako vytvoriť hrádzu pred šírením novopohanskej ideológie nacizmu (národného socializmu) na slovenský národ, a na to využil štruktúry Katolíckej akcie.

Katolícke noviny sa stali jej oficiálnym orgánom. Teda na Slovensku nastal presný opak toho, čo sa s Katolíckou akciou stalo v Taliansku a Nemecku, kde ju paralyzoval fašizmus a nacizmus. U nás sa Katolícka akcia rozmohla a predstavovala vážny problém pre ideológiu nacizmu, ktorý sa snažil prenikať z Nemecka.

Zabezpečiť tlač Katolíckych novín muselo byť v tomto napätom období náročné. Čo všetko bolo potrebné podniknúť, aby začali vychádzať?
Najskôr bolo potrebné obnoviť činnosť spoločenstiev Združenia katolíckej mládeže (ZKM) vo farnostiach. Potom vznikla Katolícka tlačová kancelária (KTK) – bola to moderná agentúra, ktorá spolupracovala so zahraničím, formovala novinárov a usmerňovala celú katolícku tlač na Slovensku.

Dialo so to zvlášť prostredníctvo Združenia katolíckych časopisov (ZKČ), ktoré disponovali interným týždenníkom Actio catholica, z ktorého jednotlivé katolícke časopisy preberali špeciálne označené články. Všetky tieto zložky patrili pod Katolícku akciu.

Zreorganizovala sa zbierka na katolícku tlač, vytvorila sa akciová spoločnosť a až potom začali vychádzať Katolícke noviny. Prvým šéfredaktorom obnovených Katolíckych novín bol Jozef Zavarský, ktorý túto prácu vykonával zadarmo. Žil z platu, ktorý poberal ako šéfredaktor Slovenskej pravdy. Vytvorila sa sieť spolupracovníkov, medzi ktorými chcem spomenúť Karola Sidora, slovenského veľvyslanca pri Vatikáne, ktorý bol pôvodne tiež novinár.

Čo bolo hlavným cieľom „Buzalkových“ obnovených KN?
Ciele boli dva: vytvoriť celonárodný týždenník, ktorý by informoval o živote v Cirkvi doma a v zahraničí, no ktorý by zároveň tlmil prenikanie ideológie nacizmu do našej spoločnosti, čo sa vo zvýšenej miere očakávalo po salzburskej konferencii v júli 1940.

V roku 1942 bolo na Slovensku šesť denníkov, 34 týždenníkov, 36 dvojtýždenníkov, 96 mesačníkov a ďalších celkovo 196 periodík. V čom spočívala prednosť Katolíckych novín?
Najskôr šokoval veľký formát, potom profesionalita redaktorov, ako bol Anton Botek, Jur Koza Matejov a ďalší. A predovšetkým to boli noviny katolícke; články pomáhali čitateľom rásť vo viere a v láske k Cirkvi. Potom tam boli aj bežné agentúrne správy zo sveta. Ešte aj dnes je zážitok v tých novinách listovať.

Prvé číslo KN vyšlo v náklade 40 000 kusov. O dva roky to už bolo 100 000 a neskôr ešte viac. Akým spôsobom sa podarilo zdvihnúť ich náklad?
Dôležitú úlohu zohrali skupiny mladých eskáemistov – teda členov Združenia katolíckej mládeže - vo farnostiach, ktorí ich rozširovali po celom Slovensku. Noviny sa im za to odmeňovali špeciálnymi rubrikami. Tu vidím inšpirujúci moment pre pastoráciu mládeže, ktorá potrebuje zmysluplnú činnosť. 
Pomohla tomu aj vôľa vybudovať silné mienkotvorné noviny na národnej úrovni. Banskobystrická diecéza z tohto dôvodu obetovala svoj regionálny časopis, ktorý sa „vlial“ do Katolíckych novín.

V čom bola hlavná odlišnosť týždenníka KN od ostatných novín na Slovensku v rokoch 1940 - 1945?
Boli katolícke! To čitateľov priťahovalo. Slovensko bolo vtedy najmenšou krajinou spomedzi samostatných štátnych útvarov. Z jednej strany obklopené nacistickým Nemeckom a z druhej komunistickým Ruskom.

Katolícka cirkev prostredníctvom biskupov preto upriamovala pozornosť veriacich na pápeža ako na najvyššiu autoritu, najlepšieho štátnika, v snahe vymaniť sa spod tlaku ideológii oboch mocností. Krátko po znovuobnovení novín pápež Pius XII. vlastnoručne podpísal venovanie a fotografiu pre redakciu a čitateľov, čo noviny uverejnili na prvej strane. Podobne urobili generálni predstavení jezuitov a františkánov.

Prvé číslo obnovených Katolíckych novín o týždeň predbehlo vydanie slovenského denníka Gardista. Aká bola vtedy spoločensko-politická situácia na Slovensku?
Týždeň po obnovení Katolíckych novín začal vychádzať denník Gardista, ktorý bol dovtedy týždenníkom. Je vysoko pravdepodobné, že keby Katolícke noviny otáľali, nebolo by ich vydávanie povolené. Preto redakcia urýchlila vydanie prvého čísla na slávnosť Krista Kráľa, ktorá sa vtedy slávila skôr, nie na poslednú nedeľu v liturgickom roku ako dnes. Medzi Katolíckymi novinami a Gardistom to vrelo. Tento zápas tiež prispel k zvýšenej čítanosti Katolíckych novín. Vťahoval čitateľov do duchovného zápasu, ktorý je vlastný životu kresťana.

Aké hlavné témy rezonovali na stránkach KN počas druhej svetovej vojny?
Rodina, mládež, robotníci, sociálna otázka a predovšetkým pápež Pius XII. a jeho mierové iniciatívy.

Pred niekoľkými dňami, 11. decembra, ste vo Vatikáne spolu s historikom Róbertom Letzom predstavili svoju novú knihu s názvom Una voce in difesa. Píšete v nej, že články KN brali stúpencom nacizmu vietor z plachiet. Akým spôsobom?
Tým, že preberali im blízke témy, ako bola napríklad sociálna otázka, ale vykladali ich z hľadiska sociálneho učenia Cirkvi. Veľkolepou v tomto zmysle bola oslava 50. a 10. výročia sociálnych encyklík Rerum novarum Leva XIII. a Quadragesimo anno Pia XI., ktorá sa konala v roku 1941.

Vysoko to ocenil vatikánsky denník L´Osservatore Romano, ktorý výslovne spomenul Katolícke noviny a ostatné katolícke časopisy, ktoré vďaka už spomínanej koordinácii „ťahali spolu“, a tak nikomu z veriacich neuniklo toto dôležité jubileum. Nemecké tajné služby už len s bolesťou konštatovali, ako situáciu strácajú spod kontroly.

V roku 1942 to bolo 25. výročie biskupskej vysviacky Pia XII. Predchádzala mu asi trojmesačná duchovná príprava, ktorá vyvrcholila zbierkou katolíkov celého sveta na Kostol svätého Eugena. Pápež sa totiž krstným menom a priezviskom volal Eugenio Pacelli. Kostol dodnes stojí v Ríme na Via delle Belle Arti.

V čom je zaujímavá táto kniha pre zahraničného čitateľa?
Mnoho z diplomatickej korešpondencie tohto obdobia je už známej. Môžeme len potvrdiť, že vďaka Buzalkovej spolupráci s Burziom sa jeho pôsobenie stáva zaujímavým aj z medzinárodného hľadiska.

Názov knihy by sme mohli voľne preložiť ako Hlas na obranu s podnadpisom Slovenský episkopát a pápežská diplomacia proti nacizmu. Vďaka fenoménu jednoty, ktorá charakterizuje Katolícku cirkev, z nášho územia vzišiel dôležitý hlas na obranu tých, ktorí boli utláčaní.

Venovali sa KN aj rasovej otázke?
Áno, 22. mája 1942 uverejnili pekný článok o úspešnej pastorácii Rómov a predchádzalo mu stanovisko cirkevnej autority k židovskej otázke. Žiaľ, po zásahu cenzúry vypadli z neho dve najdôležitejšie vety: jedna, ktorá bránila rodinné zväzky a čestne nadobudnutý majetok, a druhá veta sa zastávala tých, ktorí prijali krst. Ešte ďalej zašli noviny Slovenská pravda, ktoré viedol ten istý šéfredaktor, krásnym článkom uverejneným na Veľkú noc v roku 1942.

Akú úlohu zohrávalo v súvislosti s Katolíckymi novinami dielo pápeža Pia XII., najmä pokiaľ ide o jeho iniciatívy proti vojne?
Noviny dávali veľkú publicitu pápežovým príhovorom. Keď 31. augusta 1941 prevzali z jedného talianskeho časopisu článok Svätý otec a vojna, v ktorom uviedli, že pápež musí zostať nestranný a že nie je ani jednoduché určiť na ktorej strane je pravda, cenzúra pozastavila vydávanie Actio catholica. Tri dni vypočúvali šéfredaktora, redaktora KN a riaditeľa KTK. Noviny boli cenzurované, a tak len s námahou mohli napĺňať svoje poslanie.

V roku 2020 si pripomenieme 80 rokov, čo KN povstali z popola. Za čo všetko okrem znovuobnovenia Katolíckych novín vďačíme biskupovi Michalovi Buzalkovi?
Z viditeľných diel by som spomenul presťahovanie kňazského seminára z Trnavy do Bratislavy v roku 1936; do roku 1950 bol jeho rektorom. Michal Buzalka bol vtedy jediným biskupom v Bratislave a vďaka mnohým úlohám, ktorými bol poverený, bol dobre informovaný.

V Bratislave študovali vybraní študenti aj z iných slovenských diecéz, preto bol v kontakte so všetkými biskupmi; pravidelne navštevoval farnosti rozsiahlej Trnavskej apoštolskej administratúry; vedel, čo sa deje v zahraničí, vďaka informáciám od vojenských kaplánov, keďže mal na starosti pastoráciu katolíkov v Slovenskej armáde. Toto všetko dával k dispozícii Giuseppemu Burziovi, diplomatickému zástupcovi Vatikánu na Slovensku.

V tejto súvislosti očakávame 2. marec budúceho roka, keď sa vo vatikánskych archívoch pre bádateľov sprístupní pontifikát Pia XII. Zaiste sa dozvieme mnohé nové zaujímavé skutočnosti.

Ste postulátor kauzy blahorečenia biskupa Michala Buzalku. Aké sú najnovšie skutočnosti v procese jeho blahorečenia?
Na Slovensku už máme viacero blahoslavených a ich úlohou je vzor na ceste viery, ktorý nám dávajú. Možno je dobre sa najskôr pozrieť, či naša eufória z daru nových blahoslavených už neupadla, a tiež sa pozrime na to, ako kráčame my dnes po ceste viery a modlitby.

Blahorečenie biskupa, a to ešte z takého komplikovaného obdobia, akým bola druhá svetová vojna, je náročnejšie než blahorečenie kňaza alebo laika. Teda náročnosť historického výskumu spôsobila dlhšie čakanie na uzatvorenie tohto procesu.

Samotná nová publikácia, ako aj očakávanie otvorenia vatikánskych archívov signalizujú, že sme v závere výskumu. Rozhodujúci tu bude postoj veriacich, lebo blahorečenie alebo svätorečenie nie sú a nesmú byť politickou či marketingovou záležitosťou. Skúma sa, ako reaguje Boží ľud, ktorý má cit pre vieru, na daného Božieho služobníka. Či je v Božom ľude živá mienka o jeho mučeníctve alebo o jeho hrdinských čnostiach, či navštevujú jeho hrob, či sa pri ňom modlia, vzývajú ho o pomoc atď.

Čo by ste zaželali našim novinám i čitateľom?
V tomto Vianočnom období čitateľom Katolíckych novín želám dobré a skutočne Katolícke noviny. A Katolíckym novinám zas želám verných a štedrých čitateľov. Ak niekto zvažuje, či pokračovať v odoberaní novín, spomienka na ich tradíciu, na úlohu, ktorú plnili a majú plniť, a na obrovský potenciál, ktorý majú, nech ľudí presvedčí, že je dobré zostať vernými čitateľmi.

O cirkevné veci je veľký záujem aj v profánnych médiách, ľudia veľa čítajú, ale neraz sú zmätení. Novinám a čitateľom želám úprimný dialóg viery a modlitby. A všetkým nám veľa svetla, ktoré vychádza z kríža. To bolo biskupské heslo Michala Buzalku, ktoré naplnil aj svojím životom, keďže zomrel odsúdený na doživotie za svoju vernosť Cirkvi. Nech zo slávenia Vianoc naberieme silu a milosti kráčať po ceste viery a modlitby aj budúci rok.