Kazachstan ako laboratórium mieru vo svete

Prioritou návštevy pápeža v Kazachstane bude 7. kongres predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev. Čo očakáva Cirkev v Kazachstane od návštevy Svätého Otca?

Očakávania sú „pestrofarebné“. Samozrejme, predpokladá sa, že návšteva posilní vieru miestnej cirkvi, ktorá je ešte mladučká, a preto krehká.

Ďalej sú tu očakávania politického charakteru. Pozvanie pápeža prezidentom republiky Kassymom-Žomartom Tokajevom je signál, že Tokajev chce pokračovať v snahách prvého prezidenta budovať slobodu vierovyznania a prehlbovať vzťahy s Vatikánom. V týchto zemepisných šírkach to nie je až taká samozrejmosť. 

A napokon, vzhľadom na dramatickú medzinárodnú situáciu táto návšteva prináša nádej na mier a zmierenie v celosvetovom meradle. Pápež sa zúčastní na 7. kongrese predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev, ktorý je inšpirovaný Dňom modlitieb za pokoj vo svete a ktorý zvolal v Assisi pápež Ján Pavol II. v januári 2002. Cieľom je využiť pozitívny prínos rozličných náboženských tradícií k dialógu a svornosti medzi ľuďmi. 

Predseda Konferencie biskupov Kazachstanu José Luis Mumbiela Sierra vyjadril presvedčenie, že účasť pápeža - najvplyvnejšieho zo všetkých lídrov svetových náboženstiev - pomôže, aby sa v budúcnosti práve tento kongres premenil na ozajstné laboratórium mieru vo svete. 

Jedinou udalosťou, pri ktorej sa pápež stretne s veriacimi, bude svätá omša 14. septembra na námestí Expo. Ku katolíkom sa v Kazachstane hlási len niečo vyše 0,6 percenta ľudí. Ako vnímajú veriaci príchod pápeža a ako sa na túto udalosť pripravujú?

Pápežova návšteva Kazachstanu potvrdzuje, že láska k perifériám leží skutočne hlboko v jeho srdci. Svätý Otec František nám aj výberom krajín, ktoré navštevuje, pripomína, že veľkosť nášho Boha sa prejavuje práve v tom, že neprehliada, čo je nepatrné a zdanlivo bezvýznamné.

Na pozadí udalostí týchto dní v relatívne malej komunite kazašských katolíkov nanovo zaznieva Ježišov prísľub: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo“ (Lk 12, 32). 

Kazachstan patrí k najrozsiahlejším štátom na svete a moja farnosť v Atyrau je od Nur-Sultanu vzdialená približne 2 000 kilometrov. Keďže väčšina pútnikov si nemôže dovoliť kúpiť letenky, pocestujú na svätú omšu do Nur-Sultanu vlakom, v ktorom strávia dokopy 64 hodín. Aj to dokazuje, ako veľmi si vážia pápežovu návštevu. 

Okrem organizačnej prípravy prebieha aj duchovná, na farskej úrovni. Ako sa apoštoli po Ježišovom nanebovstúpení modlili deväť dní, aby sa pripravili na Turíce, tak sa aj my modlíme v našich farnostiach deviatnik, aby sme sa otvorili duchovným darom a posolstvu, ktoré chce Duch Svätý komunikovať cez Petra 21. storočia. Ako Cirkvi v Kazachstane, tak aj každému z nás osobne.

Keďže v prostredí, kde pôsobím (západný Kazachstan), tvoria väčšinu farskej rodiny nováčikovia bez základných náboženských poznatkov, návšteva pápeža je tiež príležitosťou na katechézy, ktoré sa venujú Petrovmu primátu, učiteľskému úradu Cirkvi, štruktúre Cirkvi či samotnej osobnosti pápeža Františka a jeho odkazu. 
 
Aké je hlavné posolstvo, myšlienka pápežovej návštevy v krajine, kde spolu žijú obyvatelia osemnástich náboženstiev?

Hlavné posolstvo pápežovej cesty je veľmi aktuálne. Je to výzva budovať civilizáciu lásky a pokoja. Vyjadruje ho aj motto a logo návštevy Svätého Otca v Kazachstane. 

Motto znie: Poslovia mieru a jednoty.

Logo zobrazuje holubicu s olivovou ratolesťou v zobáku (symbol mieru); krídla vtáka sú zobrazené ako dve spojené ruky, ktoré vyjadrujú poslov mieru a jednoty. Srdce umiestnené vnútri krídel predstavuje lásku, ovocie vzájomného porozumenia, spolupráce a dialógu. Štylizovaná zelená olivová vetvička, ktorá je zobrazená s typickým kazašským ornamentom, symbolizuje nádej. 

Logo i motto pripomínajú myšlienku, ktorú vyjadril Ján Pavol II. počas návštevy Kazachstanu v septembri 2001, že poslanie tejto krajiny je byť mostom medzi náboženstvami, národmi a kontinentmi. 

Kazachstan predurčujú na túto úlohu aj fakty. Ide o krajinu, ktorá spája dva kontinenty, žije v nej 130 národností a pôsobí 18 oficiálne registrovaných náboženstiev.

V Kazachstane sa stretáva veľké množstvo rôznych tradícií, aj preto je povolaný stať sa vzorom pokojného a konštruktívneho spolunažívania rôznych kultúr a náboženstiev. 

Akými problémami, výzvami, udalosťami momentálne žije Katolícka cirkev v Kazachstane?

Výziev je veľa. Spomeniem len dve. Prvou je postpandemická obnova. Keďže mladá Cirkev v Kazachstane sa ešte nestihla zakoreniť, zdá sa mi, že rôzne protipandemické opatrenia ju zasiahli viac ako napríklad Cirkev na Slovensku. 

Ako ďalšiu veľkú výzvu vnímam potrebu viac otvoriť Cirkev pôvodnej kazašskej národnosti, keďže zatiaľ oslovujeme predovšetkým ľudí patriacich k ostatným národnostiam, žijúcim v Kazachstane.

Katolícku cirkev tu mnohí nazývajú nemeckou alebo poľskou. Najmä preto, lebo Stalin deportoval na územie Kazachstanu katolíckych Nemcov a Poliakov, a tiež preto, lebo väčšina misionárov prichádza práve z Poľska. Treba hľadať spôsoby, ako vmiesiť kvas evanjelia do kazašskej kultúry. Vnímam, že takzvaná inkulturácia by mala prebehnúť dôslednejšie, a to najmä na úrovni jazyka, keďže zatiaľ komunikujeme prevažne v ruštine.  

No takisto aj v oblasti architektúry a sakrálneho umenia. Istým krokom k tomu, aby sa kazašské etnikum cítilo v našej Cirkvi ako doma a nie ako na návšteve, bude aj plánované inštalovanie novej ikony Uly Dala Anasy - Matky Veľkej stepi v kazašskej národnej svätyni v Ozjornom.

Túto ikonu osobne požehná pápež František. Vytvoril ju kazašský umelec Dosbol Kasymov, ktorý v nej zachytil rôzne prvky kazašskej mentality a kultúry. Napríklad Panna Mária má tvár typického kazašského dievčaťa, je oblečená v kazašskom národnom oblečení kimeshek a v jej tvári sa zračí skromnosť, dôstojnosť i etiketa  kazašskej stepnej ženy.