Každé veľké umenie vzniklo z viery

Vyštudovali ste maliarstvo u profesorov Ľudovíta Hološku a Jána Bergera, ale známy ste skôr ako ilustrátor s nezameniteľným rukopisom. Čím sa cítite viac?

Ak by som to posudzoval podľa toho, čomu venujem viac pracovného času, odpoveď by určite znela ilustrátorom.

No keď pocítim tvorivé nutkanie, keď vnímam inšpiráciu vo svojom okolí, mám potrebu vziať do ruky štetce a paletu a pokúsiť sa tieto pocity pretvoriť do obrazu. Môže to vzísť z čohokoľvek, dokonca aj z vône v lese či záhrade.

V ktorej z disciplín vnímate väčšiu umeleckú slobodu?

Podľa mňa je v oboch. Ani nutnosť splniť pri ilustrovaní požiadavky autora alebo vydavateľa nechápem ako neslobodu. Tak ako ma dokáže nadchnúť nejaký maliarsky podnet, dokáže ma oduševniť aj knižný príbeh. Raz som dostal ponuku na ilustrovanie dvoch kníh pre deti.

Jednu som rozpracoval, no kým som ju dokončil, poslali mi text druhej. Bol som veľmi zvedavý, chcel som vedieť, o aký príbeh pôjde. Začal som čítať a nakoniec som jej musel dať prednosť. Nadšenie z nového príbehu, tá explózia obrázkov v hlave – to sa nedalo odložiť.

Ako ilustrátor sa musím niekedy správať ako „správny zlodej“, zmocniť sa príležitosti, keď sa naskytne. Nápad, ktorý príde, je potrebné čo najskôr zaznamenať, aby sa nestratil, mohol by byť nenávratne preč. Vydavateľ mi, našťastie, vyhovel, mohol som pracovať na knihách v ľubovoľnom poradí.

Vo vašej maliarskej tvorbe sa objavujú motívy prírody a aj vaše samostatné výstavy mali v názve slovo záhrada. Z čoho pramení táto inšpirácia?

Záhrada je mojím prirodzeným prostredím, kde oddychujem a trávim veľa času. Počas pracovných prestávok v nej sedím s kávou a len tak relaxujem a pozorujem. Čas strávený v záhrade ako kúsku prírody, ktorý vytvoril človek vo svojom najbližšom okolí sa, prirodzene, odzrkadlí v tvorbe.

Rôzne štruktúry z tohto prostredia – farebné, lineárne či tvarové – sú podnetmi. V ich dôsledku potom vznikne kresba alebo maľba. Jednoducho povedané, maľujem to, čo prežívam, s čím to prežívam, prípadne kde.

Nachádzate motívy aj na rodnom Liptove?

Na Liptove už trávim veľmi málo času, takže odtiaľ inšpirácia nepramení. No Martin Benka raz povedal, že ak sa človek narodí medzi kopcami alebo s nimi prežije väčšinu života, má ich v sebe, vnútri.

Pravdepodobne práve preto máme teraz chalupu v horách, aby som si to vynahradil, a preto sa kopce už objavujú aj na mojich obrazoch.

Mnohí umelci majú povesť búrlivákov, ktorí prehýria celé noci a inokedy celé noci pracujú. Ako je to vo vašom prípade?

Stane sa, že keď potrebujem intenzívnejšie pracovať, potiahnem aj do noci, no nezvyknem potom dospávať. Búrlivák rozhodne nie som.

Ilustrovali ste nespočetné množstvo kníh, medzi nimi obľúbené ferrerovky. Bola niektorá z nich pre vás osobitnou výzvou?

Ferrerovky sú moje srdcovky. Súvisí to s tým, že po nejakých časopiseckých ilustráciách som dostal príležitosť ilustrovať prvú knihu a bolo ňou práve dielo talianskeho autora Bruna Ferrera. Každá knižka je výzvou.

Z radu však vyčnieva publikácia Štyridsať príbehov z púšte, ktorej príbehy najprv vychádzali jednotlivo ilustrované v časopise. Následne sa to skladalo dohromady a tým bola výnimočná. Už som vlastne do nej ani nevstupoval ako ilustrátor, až na pár malých výnimiek.

Svojou tvorbou ste mimoriadne prispeli k skvalitneniu náboženskej knižnej kultúry. Kedy a ako sa začala vaša spolupráca s kresťanskými vydavateľstvami?

Môj brat je už od 90. rokov minulého storočia saleziánom. Keď sa saleziáni presťahovali na Miletičovu ulicu v Bratislave, začali vydávať časopis Svetlo. V tom čase som ešte študoval na Vysokej škole výtvarných umení a môj brat im to prezradil.

Trochu som s nimi začal spolupracovať, a keď v roku 1993 zakladali knižné vydavateľstvo, bol som pri tom. Neskôr som sa stal jeho zamestnancom, takže som bol pri vzniku väčšiny kníh do roku 2008.

Venoval som sa aj grafickému dizajnu, napríklad som tvoril obálky kníh. Najväčší podiel môjho času som však stále venoval časopisu Svetlo – približne pätnásť rokov som mal na starosti jeho grafiku.

Na Slovensku vás možno považovať za priekopníka komiksu s duchovnou tematikou. Ako sa zrodil váš prvý komiks?

Moje úplne prvé pokusy o komiksy vznikli v roku 1990 v časopise Ver, ale boli to skutočne iba pokusy. Ozajstný komiks som robil až pre spomínaný časopis Svetlo. Bol to príbeh o Samovej ríši z čias Slovanov. Text písala študentka literatúry, ja som robil výtvarnú časť.

Neskôr som spolupracoval aj so skautmi. Asi šesť rokov som pre nich kreslil komiksy na námety, ktoré pripravovali sami skauti. V každom prípade môj prvý autorský komiks bol Veľký priateľ. Postupne pribudlo ďalších šesť a všetky boli uverejnené vo Svetle.

Neskôr som robil aj epizódne komiksy, venované vybraným biblickým postavám. Komiks mám rád, môžem si vyrozprávať akýkoľvek príbeh a sám si ho aj nakresliť. Niekto prirovnáva komiks k filmu, ktorý okienko po okienku rozpráva príbeh.

Kedysi sa vo filmových štúdiách používala istá podoba komiksu, takzvaný storyboard, pri tvorbe filmu. Slúžil ako podklad pre režiséra a kameramana, aby vedeli, ako bude nasledovať jedna scéna za druhou, aká je predstava o zábere kamery, kde budú postavy a čo budú robiť.

A u mňa je to v podstate podobné. Keď vymýšľam text, predstavujem si scénky, rozmýšľam, kto sa ako bude tváriť, čo bude robiť. Je to ako rozložený film.

Priblížte nám, ako váš komiks vzniká.

Najskôr treba nápad, motív. Potom si vypracujem námet a nakoniec na ňom vystaviam príbeh, ktorý by námet naplnil. V príbehu si rozdelím, čo sa má vyrozprávať cez dialógy a čo cez obraz. Musí to mať správnu proporciu, niečo sa dá povedať v bubline, niečo nakresliť.

Problém nastáva, keď sa v tempe príbehu vyskytnú miesta s príliš dlhými dialógmi. Tam sa treba rozhodnúť, čomu dať prednosť. A to chce správny odhad. V rýchlo sa stupňujúcom príbehu brzdia plynulosť čítania dlhé texty, psychologické úvahy, prípadne zložité slovné zvraty.

To všetko sa musí učesať, aby text nenarušoval prirodzený tok príbehu. Výhoda komiksu je však práve v tom, že sa vie zaobísť aj bez textu alebo len s malými bublinkami. S ním môžu pracovať aj deti. Nemusia byť spisovateľmi ani výtvarníkmi, aby mohli porozprávať svoj príbeh, ktorý nakreslia na papier.

Motívom titulnej strany tohtoročného veľkonočného čísla Katolíckych novín je Vzkriesenie. Moderné, ale zrozumiteľné.

Tak tento obraz je veľmi čerstvý. Vzkriesenie je povstanie zo stavu, ktorý mu predchádzal. Opak zotrvania na mieste, v nečinnosti, uspokojený stavom, ktorý trvá... Ale nechcem o ňom veľa hovoriť, mám pocit, akoby som ho riedil.

Nachádza sa vo vašej tvorbe viac diel s náboženskou tematikou?

Áno, je ich viac. Ešte ako vysokoškolský študent som robil semestrálnu prácu z Dómu sv. Martina v Bratislave, kde som maľoval denne. Vo štvrtom ročníku som maľoval Apokalypsu sv. Jána. V roku 1996 som pripravil niekoľko krížových ciest, neskôr som mal rozpracovaných viacero piet.

Biblické námety sú mi blízke – Svadba v Káne Galilejskej, Mária z Magdaly... Ako malý chlapec som sedával otcovi na kolenách v černovskom kostole na chóre.

Odtiaľ bolo veľmi blízko k nástenným a stropným maľbám, ktoré vytvoril Jozef Hanula. Očami som po nich často blúdil a vždy som mal chuť niečo také raz namaľovať. Je to ako o tej záhrade.

Aké miesto má podľa vás viera v umení a umenie vo viere?

Nechcem nad tým filozofovať, ale neviem si predstaviť, že by umenie bolo možné oddeliť od viery. Každé veľké umenie vzniklo z viery, či už sa človek obracal k jednému Bohu, alebo viacerým bohom. Má v sebe potrebu vzdať úctu niečomu alebo niekomu, a tak tvorí sakrálne umenie.

Myslím si, že vo svojom výtvore autor prežíva vieru intenzívnejšie, lebo ten svoj výtvor akoby žije. Mimochodom, aj maľovanie prírody je vyjadrením nekonečného obdivu ku kráse ako odraze jej tvorcu.

Kráčajú vo vašich umeleckých šľapajach aj deti?

Syn sa venuje kováčskemu remeslu a dcéra maturuje na strednej umeleckej škole v Brne. Tak si myslím, že im umenie ostalo pod kožou a že ich bude sprevádzať a robiť im radosť v živote. Či už sa ním budú živiť, alebo im bude slúžiť len na zábavu a ako nástroj sebavyjadrenia.

Čo vás momentálne tvorivo zamestnáva? Mám viacero rozpracovaných projektov, komiks je jeden z nich. Ide o dlhší klasický román, čoskoro by sa mal už dokončiť a vydať. Okrem niekoľkých učebníc pre školy sa chystá aj ďalšia ferrerovka. A s pekným počasím vynesiem von aj stojan s čistým plátnom.