Každú sekundu pribudne dieťa utečenec

Ako sa zmenila atmosféra v inštitúciách Európskej únie (EÚ) po správe, že Rusko napadlo Ukrajinu?

Asi ako všade. Ľudia zostali šokovaní. Nikto nečakal a neveril, že Rusko naozaj napadne Ukrajinu a rozpúta vojnové šialenstvo v susednej krajine, ktorá hovorí podobným jazykom, je rovnakého vierovyznania a je na hraniciach Európskej únie. Spolu so šokom však prišla vlna obrovskej solidarity s Ukrajinou a jej ľuďmi – na politickej, ale aj na čisto ľudskej úrovni. My v Komisii a v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť sme napriek prvotnému šoku začali intenzívne pracovať na diplomatických aktivitách zameraných na odsúdenie invázie a zároveň na prijatí sankčných opatrení, aby sme Putinovej vojnovej mašinérii znemožnili ďalšie financovanie deštrukcie Ukrajiny či zabíjania ukrajinských civilistov a zároveň poskytli Ukrajine všemožnú pomoc.

Je bezpečnosť v Európskej únii naozaj vážne ohrozená?

Samozrejme, Putinova agresia neohrozuje len Ukrajinu. Podkopáva bezpečnostnú architektúru Európy, destabilizuje bezpečnosť na tomto kontinente, a čo je najhoršie, podkopáva medzinárodný systém dohôd a pravidiel, na ktorých je postavený súčasný svet. Rusko svojou ničím nepodloženou a ilegálnou inváziou na Ukrajinu porušilo vlastné medzinárodné záväzky, Chartu Organizácie Spojených národov (OSN) či Štatút Rady Európy. To nie je len útok na Ukrajinu. Je to útok na princípy slobodného rozhodovania krajín o tom, ako sa chcú vyvíjať a kam chcú patriť. Napriek tomu, že Európa je už dve desaťročia v 21. storočí, Putin ťahá svoju krajinu a jej susedstvo naspäť do temnej totalitnej minulosti a snaží sa obnoviť dávno prežité sféry vplyvu, kde by ovládal krajiny a ľudí v svojom područí.

Mnoho ľudí má strach, čo bude ďalej. Pripúšťate si aj vy tieto obavy?

Áno. Dnes (v čase rozhovoru – pozn. red.) sú presne tri týždne od začiatku invázie. Za tri týždne ušli z Ukrajiny tri milióny ľudí. Ďalšie vyše tri milióny sú vnútorne presídlené. Zažívame obliehanie Mariupoľa, kde chcú ruskí okupanti vybombardovať a vyhladovať tisíce civilistov. Ostreľujú nemocnice, školy, kostoly, humanitárne koridory. Unášajú demokraticky zvolených starostov. Kto nariaďuje a vykonáva takéto zverstvá, zjavne pohŕda všetkými hodnotami a ľudskými životmi a je schopný všetkého. Ruskí okupanti obsadili jadrové elektrárne, niektoré pri bojoch poškodili. Máme indície, že pripravujú provokácie s chemickými alebo biologickými zbraňami. Putin nastúpil na veľmi nebezpečnú cestu a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by mienil poľaviť. Pokiaľ nebude zastavený, musíme sa pripraviť na tie najhoršie scenáre. Preto EÚ stupňuje tlak a prijíma ďalšie sankcie a zároveň pokračuje v úsilí o medzinárodnú izoláciu Kremľa.

Ako reagujú na situáciu vaši kolegovia z iných krajín? Spomínajú sa viac než zvyčajne práva a morálne hodnoty každého národa?

Európa zareagovala jednotne. Obavy z ruskej agresie, jej dôsledkov, ale aj jej odsúdenie sú takmer identické od Portugalska po Estónsko. A takisto prejavy solidarity s Ukrajincami utekajúcimi pred Putinovými bombami. To, čo sa spomína najčastejšie, je právo každej krajiny na slobodnú voľbu svojich partnerov a organizácií, do ktorých chce patriť. Žiadna krajina nemôže druhej nanucovať svoje predstavy o tom, ako sa má vyvíjať a s kým chce spolupracovať. A takisto nemôže svojvoľne ukrajovať z  jej územia, čo Rusko urobilo v prípade Ukrajiny anexiou Krymu a rozpútaním konfliktu na Donbase už v roku 2014.

V bruselských uliciach boli hneď protesty proti vojne. Ako sa teraz vyvíja atmosféra v Bruseli, keď už je konflikt vyhrotený a do krajín EÚ smerujú tisíce utečencov?

Úprimne, od začiatku invázie som sa do bruselských ulíc nedostal, keďže nonstop pracujeme a snažíme sa komunikovať dovnútra Únie a do celého sveta, prečo je táto agresia proti Ukrajine nebezpečná pre celý svet a prečo EÚ prijíma rázne sankčné opatrenia.

Angažujú sa Belgičania i zamestnanci EÚ v konkrétnej pomoci pre Ukrajinu a utečencov?

Áno, aj v  belgickej spoločnosti a tiež v inštitúciách je veľká miera občianskej angažovanosti. Ľudia chcú pomáhať a  jednotlivé mestské časti (v Bruseli sa volajú komúny) organizujú zbierky peňazí, oblečenia, humanitárneho materiálu a koordinujú poskytovanie súkromného ubytovania ukrajinským utečencom.

Pre súčasný konflikt trpia najmä deti. Viaceré sa menia na maloletých utečencov bez sprievodu. Ktoré informácie a fotografie vyvolali v Bruseli doteraz najväčší šok a odozvu?

UNICEF oznámil, že v dôsledku Putinovej agresie proti Ukrajine pribudne každú sekundu jedno dieťa ako utečenec. Jedno dieťa každú sekundu! To je úplne nepredstaviteľné. Šokujúca a srdce trhajúca je však každá informácia o zabitom alebo zranenom dieťati – Putin ich už zabil desiatky (a to hovoríme len o Ukrajine, no nezabúdajme na to, čo ruská armáda robila v Sýrii a predtým v Čečensku). Rezonuje každá snímka dieťaťa, ktoré sa v strachu krčí v bunkri. Ktoré uteká pred bombardovaním. Ktoré so slzami v očiach hľadá rodičov alebo prekračuje hranice na Slovensko či do Poľska. A okrem bezprostredného utrpenia vojnových hrôz či odlúčenia od rodiny je tu ešte problém prístupu k vzdelaniu, najmä ak konflikt potrvá dlhšie. Spomeňte si na Sýriu, tam za 11 rokov konfliktu odrástla už celá stratená generácia, ktorá nemohla chodiť do školy alebo sa vzdelávala len v utečeneckých táboroch.

Snímka: Archív Petra Stana

Čo sa týka rokovaní na najvyššej úrovni – robí sa maximum, alebo možno toto maximum posunúť?

Vždy je možné robiť viac, ale v prípade takýchto konfliktov na to treba dve strany. Kremeľ nemá seriózny záujem o rokovania a ani seriózny prístup. To dokazoval už počas rokovaní o naplnení Minských dohôd o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny. A to isté dokazuje aj teraz. Aj keď vývoj v teréne, kde vojensky de facto prehráva, a tlak medzinárodného spoločenstva ho asi skôr či neskôr prinútia k rokovaniam a spusteniu z maximalistických požiadaviek, ktoré upierajú Ukrajine základné práva suverénnej krajiny, a k serióznym rokovaniam o zastavení invázie a útokov.

Aj Svätý Otec František vyzýva na mier, rokovania, ukončenie vojny. Registruje Brusel pápežove výzvy? 

My ich nielen registrujeme, ale aj sa s nimi stotožňujeme, opakujeme ich. A s nami 140 ďalších krajín, ktoré v OSN hlasovali za rezolúciu odsudzujúcu ruskú inváziu. Iba 4 krajiny z celého sveta sa postavili za Rusko (Bielorusko, Sýria, Severná Kórea a Eritrea). EÚ od začiatku volala po vyriešení všetkých ruských problémov rokovaniami. Moskva však mala od začiatku konfrontačný prístup a bola pripravená na inváziu, veď od marca minulého roku zhromažďovala vojakov a vojenskú techniku na hraniciach s Ukrajinou. Putin totiž nepozná iné, iba silové riešenia.

Aj počas posledných 30 rokov boli ťažké konflikty. Srebrenický masaker (1995) sa po druhej svetovej vojne považuje za najbrutálnejší vojnový zločin v Európe. Spomínajú sa teraz v Bruseli v súvislosti s Ukrajinou i tieto veľké tragédie?

Vojny v bývalej Juhoslávii boli naozaj tragické a priniesli do Európy zverstvá, aké sme nevideli od druhej svetovej vojny. Každý konflikt je hrozný a krvavý, ale to, čo robí Rusko na Ukrajine, má o to vážnejšiu dimenziu, že tu jadrová mocnosť a člen Bezpečnostnej rady OSN bezdôvodne napadol susednú krajinu celou svojou vojnovou mašinériou a ide do priamej konfrontácie s Európou a celým civilizovaným svetom. Toto nie je regionálne ohraničený konflikt. Videli ste varovania, že môže vyústiť až do tretej svetovej vojny, lebo je tesne na hraniciach s EÚ a NATO. Pošliapava základné princípy, na ktorých je postavené medzinárodné spoločenstvo.

Vojna na Ukrajine dostáva ďalší rozmer bojiska v kybernetickom priestore. Odborníci tvrdia, že takýto druh vojny sa ešte neviedol. Vníma to tak aj Európska únia?

Vojenskú agresiu na Ukrajine sprevádza aj hybridný spôsob vedenia boja prostredníctvom kybernetických útokov a dezinformácií. Kremeľ už dlhšie využíva kybernetický priestor a dezinformácie ako nástroje hybridných útokov. Nie je to fenomén tejto vojny, robili to už aj predtým, samozrejme, s rozpútaním invázie sa zintenzívnilo aj využívanie hybridných nástrojov a nie je obmedzené len na Ukrajinu, ale aj na krajiny Európskej únie a NATO.

Ako vnímate – ako bývalý novinár – prácu vojnových reportérov všeobecne a dnes osobitne na Ukrajine?

Reportéri vo vojnových konfliktoch robia veľmi nebezpečnú prácu, ale zároveň poskytujú významnú a neoceniteľnú službu spoločnosti. Pokiaľ robia svoju prácu profesionálne a nie sú nástrojom propagandy, sú medzi hlavnými aktérmi, ktorí môžu verejnosti sprostredkovať nestranné informácie o tom, čo sa deje. Ich prácu považujem za veľmi dôležitú, pozerám na ňu s rešpektom a v kútiku svojej niekdajšej novinárskej duše im aj tak trochu závidím. Vojnová žurnalistika je asi najväčšia profesionálna výzva pre každého novinára, ktorý je oddaný svojmu remeslu a svojmu publiku. Ale, samozrejme, je omnoho lepšie nemať žiadnu vojnu ako čítať „pútavú vojnovú reportáž“.

Boli ste v minulosti ako novinár alebo v inej pracovnej pozícii na Ukrajine? Aké ste mali dojmy z krajiny, z ľudí?

Pracovne niekoľkokrát, a to aj v čase legendárneho Majdanu v roku 2014, keď sme v nočných mrazoch na barikádach navštívili Ukrajincov bojujúcich proti korupcii a za európsku budúcnosť svojej krajiny. Ukrajina je náš sused, možnože zanedbávaný, ale ľudia z Ukrajiny sú naši, sú Európania a zaslúžia si patriť do nášho spoločenstva slobodných národov. Práve teraz bojujú o prežitie a o právo rozhodovať o vlastnom živote sami, bez zasahovania z Moskvy. Svojou odvahou a odhodlaním a svojou krvou a obeťami ukázali, že jednoznačne patria do Európy.