Každý má niečo, čím môže ostatných obohatiť

Malé spoločenstvo Adonai pôsobí v Oravskom Veselom. Snažia sa v ňom o vnímavý, intenzívny život s Bohom. „Zabúdať na seba a myslieť viac na iných,“ hovorí o fungovaní spoločenstva jeho vedúca JANKA FARSKÁ.
Miroslava Gromanová 16.06.2022
Každý má niečo, čím môže ostatných obohatiť

Vďaka aktivitám a výletom sa vzťahy v spoločenstve prehlbujú a nadobúdajú nový rozmer. Snímka: archív spoločenstva Adonai

Ako funguje spoločenstvo Adonai? Koľko členov doň patrí?

Každé stretnutie začíname modlitbou. Vedie ju vždy ten, kto si mal dané stretko pripraviť. Pokračujeme slovom na rôzne duchovné témy, nasleduje modlitba spojená s chválami. Po nej máme krátke rozjímanie. Oficiálne nás je približne dvadsať.

Začínali sme ešte v roku 2015, časom to však prestalo fungovať a v roku 2017 sme stretnutia opäť obnovili. Naše srdcia stále horeli túžbou po spoločenstve v našej farnosti, a tak sme asi pred tromi rokmi vytvorili spoločenstvo, ktoré funguje dodnes.

V spoločenstve zažívame prítomnosť Boha oveľa intenzívnejšie – keď nevládzete vy, pomôže vám niekto iný. Práve cez ľudí v spoločenstve nás Boh uisťuje, že mu na nás záleží viac, než si vieme predstaviť.

Aké to je viesť spoločenstvo veriacich? Čo zahŕňa práca vedúceho v spoločenstve?

Ide o obrovské požehnanie a zároveň zodpovednosť, vyžaduje si to veľkú dávku trpezlivosti a najmä pokory. Keď si uvedomím, ako veľmi mi dôveruje Pán Boh, keď chce, aby som bola vedúcou spoločenstva, tak som pred ním v úplnej bázni.

Cítim, ako veľa požehnania sa mi dostáva od momentu, keď som mu povedala, že ak chce, môže ma urobiť líderkou. Ale spočíva v tom aj zodpovednosť. Už nielen za seba, ale aj za členov spoločenstva.

Vašou úlohou je slúžiť iným, ísť im príkladom, povzbudzovať ich vo viere a zároveň sa o nich zaujímať, byť vnímavý a citlivý. Zabúdať na seba a myslieť viac na iných. Ale priznám sa, je to náročné. Predsa sme každý iný.

Ako dlho ste líderkou? Riadite spoločenstvo sama alebo vám niekto pomáha?

Líderkou som pomerne krátko, budú to tri mesiace. Doteraz sme viedli spoločenstvo štyri dievčatá, ktoré sme boli pri jeho zrode. Ale keď som bola na stretnutí lídrov vo Važci, zahorela vo mne túžba prehovoriť k členom spoločenstva. Vzápätí prišla ponuka od dievčat, aby som sa stala hlavnou líderkou.

Chod spoločenstva riešime aj naďalej spolu. Veľkou pomocou sú tímy, ktoré v spoločenstve máme. Sú v nich zapojení všetci členovia, takže oporou a pomocou sú mi vlastne všetci. Viem, že sa môžem na nich spoľahnúť.

Majú stretnutia spoločenstva pevnú štruktúru?

Máme dva druhy stretiek. Jedno veľké začiatkom mesiaca, ktoré si vždy pripravujeme my štyri dievčatá – vedúce. Potom v strede mesiaca ho má niektorý člen spoločenstva. Tie „veľké“ stretká sú zamerané najmä na modlitbu, slovo a rozhovory. Ostatné sú v réžii našich členov a sú rôzne.

Mali sme jedno stretnutie zamerané len na modlitbu, ďalšie bolo v telocvični, nedávno sme boli na escape room, potom sme boli v reštaurácii pozerať hokej. Takto chceme dávať priestor všetkým členom, aby sa prejavili a pochopili, že každý má niečo, čím môže všetkých ostatných obohatiť.

Čo je najdôležitejšie, aby spoločenstvo fungovalo? Aby sa rozrastalo a nie upadalo?

Dôležité je nikdy, za žiadnych okolností sa nevzdávať, pevne stáť „v každom počasí“, pozerať sa na to, čo chce od nás Pán a nie členovia spoločenstva. Áno, je dôležitý aj ich názor, aj ich postrehy, ale nesmie to ísť mimo Božej vôle. Pocítili sme to pred niekoľkými mesiacmi, keď nášmu spoločenstvu hrozil rozpad.

Odbočili sme z cesty. Našťastie sme to ustáli. Spoločenstvo bez Boha nikdy nevydrží. No keď ľudia na našom živote vidia, že žijeme s Bohom, on sám sa dotkne ich sŕdc a privedie ich do spoločenstva.

Aké aktivity okrem stretnutí v spoločenstve ešte uskutočňujete?

Raz do roka máme duchovnú obnovu niekoľko dní mimo našej farnosti. Na tú sa vždy tešíme najviac, lebo prichádzajú obrovské milosti a špeciálne tam Pán Boh veľmi mení naše srdcia. Na Vianoce si vždy pripravíme slávnostnú večeru s nejakým programom, často chodievame na výlety alebo na rôzne konferencie.

Snažíme sa tráviť čas spolu aj mimo stretiek, čo veľmi utužuje vzťahy. Na konci prázdnin opäť plánujeme duchovnú obnovu a nejaké akcie sú ešte v procese riešenia.

Akou formou sa angažujete vo farnosti?

Pripravujeme najmä tábory pre deti a mladých. Pomáhame tiež s prípravou birmovancov na sviatosť birmovania, počas korony sa naši chalani starali o streamovanie svätých omší. Pripravujeme adorácie za farnosť raz do mesiaca, pričom spolupracujeme aj s rodičmi, so zbormi, s miništrantmi a seniormi.

Naším cieľom je spájať farnosť prostredníctvom adorácií. Aby to nebolo len o našom spoločenstve, len o mladých, ale o celej farnosti. Na Kvetnú nedeľu pripravujeme krížové cesty, na Vianoce jasličkové pobožnosti.

Tiež sa zapájame do rôznych akcií pre deti a rodiny, pričom spolupracujeme aj s mladými mimo nášho spoločenstva, aj s obcou. Skrátka, snažíme sa pomôcť vždy, keď je to potrebné.

Ako sa zapájajú členovia?

V spoločenstve máme niekoľko tímov – chválový, modlitebný, technický, organizačný, gastrotím a finančný tím. V  každom tíme je jeden vedúci, ktorý má niekoľko ľudí. Pri organizovaní rôznych akcií vie každý, čo má robiť.

To je veľká pomoc a veci idú rýchlejšie a jednoduchšie. Do jednotlivých tímov sa prihlásili členovia sami, čiže každý je v ňom ako doma a môže tak rozvíjať svoje schopnosti a talenty.

Majú ľudia záujem o väčšiu skupinu? Najmä mladí, ktorí majú často iné záujmy, ako tráviť čas s Bohom. 

Vnímam, že ľudia v našej farnosti majú záujem – a veľký. Nie sme totiž jediné spoločenstvo vo farnosti, máme ich niekoľko a stretávajú sa všetky generácie, nielen mladí. No terajší mladí sú veľkou nádejou, majú túžbu stretávať sa, robiť akcie, chcú byť animátormi... Len potrebujú vedenie, ktoré im ukáže, ako na to.

Preto sa naše spoločenstvo snaží vybudovať armádu mladých, zapálených pre službu v mene Adonai. Chce to ale ešte veľmi veľa práce. Sme len na začiatku.

Je nejaký dobrý recept na budovanie, vedenie a udržovanie spoločenstva?

Neviem, či je nejaký univerzálny recept. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že je veľmi dôležité, aby malo každé spoločenstvo svoju víziu a zrak neustále upriamený na Boha. Členovia potrebujú mať istotu, že spoločenstvo pretrvá, aj keď sa zem pod ich nohami bude triasť.

A veľmi dôležité je tiež všímať si iných, najmä tých tichších. Základom je však Pán Boh a jeho vôľa. Ak pôjde spoločenstvo mimo Božej vôle a cesty, skôr či neskôr sa rozpadne.

Pomáha spoločenstvo ľahšie sa rozhodnúť v dôležitých či ťažkých životných situáciách?

Určite áno. V spoločenstve život naberie grády. Spoločenstvo zabezpečí, že váš život bude oveľa lepší, pokojnejší, radostnejší, plnší a pocítite úplnú slobodu, dostane sa vám neskutočné požehnanie skrze modlitby iných členov. Je to cesta kráčania životom v inom svetle.

Dostávame nadprirodzenú silu zvládať všetky skúšky s pokojom, dokážeme sa ľahšie a správne rozhodnúť vďaka Duchu Svätému. Vieme, že po Ježišovom boku vždy zvíťazíme. Práve táto istota nám dáva silu a odvahu nevzdať sa, bojovať a prekonávať prekážky s úsmevom na perách.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí nie sú v žiadnom takomto spoločenstve? Prečo by mali zvážiť účasť v ňom?

Nebojte sa vstúpiť do spoločenstva a žiť s Pánom Bohom verejne. Lebo keď sa vy priznáte k nemu, on sa prizná k vám. A čo môže byť lepšie ako toto? V spoločenstve nájdete návod, ako nájsť to, čo vám chýba. Sú v ňom ľudia ako všetci – výnimoční, ale zároveň aj slabí, hriešni, plní chýb, problémov.

Majú svoje trápenia, ale vedia, že v tom nie sú sami. V spoločenstve majú priateľov, ktorí im ukážu smer, keď zablúdia, pomôžu im opäť vstať, keď padnú. Boh tam premieňa srdce každého a každého používa nato, aby priviedol k sebe čo najviac ovečiek.