Klimatická úzkosť nie je cesta

Stretávame sa s názorom, že ak máme problém predpovedať počasie na viac ako päť dní, je otázne veriť klimatologickým scenárom na desaťročia dopredu. Ako na to odpovedá klimatológ?

Pravda je, že predpovede počasia na povedzme desať dní dopredu a scenáre vývoja klímy až do sto rokov sa robia pomocou tých istých klimatických modelov.

Nepresnosti v krátkodobej predpovedi počasia sú dôsledkom chaotickosti atmosférických procesov a nepresností modelov v procesoch malého meradla, napríklad búrok. Scenáre na dlhé desaťročia dopredu sú zasa zaťažené pomerne vysokou dávkou neistôt.

Mechanizmy všetkých procesov v atmosfére a hydrosfére ešte dokonale nepoznáme a modely tiež nedokážu do podrobností stvárniť reálnu podobu niektorých fyzikálnych procesov. K týmto neistotám treba pripočítať aj to, že nevieme, ako sa bude ľudstvo správať v budúcnosti.

Aká bude spotreba, technický pokrok v energetike, aké budú výrobné procesy či zmeny využívania zemského povrchu.

Preto sa scenáre zmeny globálnej teploty na určitý časový horizont, napríklad rok 2100, prezentujú intervalom očakávaných hodnôt, v strede ktorého sa nachádza najpravdepodobnejšia výška oteplenia.

Pápež František venuje ekológii a klimatickým zmenám veľkú pozornosť. Dávajú sa ním Cirkev a verejní činitelia inšpirovať?

Napriek všetkým globálnym dohodám, záväzkom či stratégiám a úrovni technického pokroku koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére naďalej rastie. V podstate ide o vzťah vedy a spoločnosti.

Laicky povedané, vedecká komunita má s ľudskou spoločnosťou určitú dohodu – ak spoločnosť vidí nejaký problém a chce vedieť, ako ho riešiť, dá vedcom prostriedky na jeho rozlúsknutie. Veda zhromaždila o klimatických zmenách mnoho presvedčivých dôkazov, formulovala varovania a vyvinula nové metodológie.

No ukazovatele nepriaznivých globálnych zmien sa z roka na rok zvyšujú. Prečo sa teda nič podstatné nedeje? Lebo ani pri adekvátnej pozornosti Cirkvi, verejných činiteľov či médií sa vôbec nerieši základný problém – ak by sme venovali klíme rovnakú pozornosť ako vakcíne proti covidu, riešenie by sa našlo.

Na Slovensku vznikli rôzne iniciatívy ako Klíma ťa potrebuje alebo Znepokojené matky. Čo si o nich myslíte?

Tieto hlasy sú potrebné, no niekedy sa mi zdá, že podliehajú nie celkom korektným zdrojom informácií, katastrofickým víziám a  nereálnym návrhom riešení. V ich argumentáciách prevažujú emócie a tie vo vedeckej debate nemajú čo robiť.

Celý doterajší pokrok ľudstva bol vlastne vykúpený emisiami skleníkových plynov. Ako by sme dnes žili, ak by tento pokrok nezačala veľká priemyselná revolúcia so svojím parným strojom? Vieme si to predstaviť? A sme ochotní radikálne zmeniť svoj životný štýl, ako na to upozorňuje pápež František?

Uvedomujú si protestujúci „klimatickí alarmisti“, že napríklad len zabezpečenie prevádzky ich mobilných telefónov si vyžaduje porovnateľný výkon, aký dodáva elektráreň Nováky?

Hovorí sa tiež o klimatickej úzkosti. Mladí dokonca zvažujú, či mať deti. Ako to vnímate?

Tento postoj je výsledkom zmesi celkovej dezilúzie, straty základných evolučných princípov v ľudskom vnímaní a  nepriaznivých informácií o tom, že sa blížime k určitému časovému bodu vo vývoji klímy, po ktorom bude nasledovať katastrofa.

Hranica oteplenia o jeden a pol stupňa Celzia, prezentovaná vo významných dokumentoch týkajúcich sa boja proti globálnemu otepleniu, ale vlastne nemá opodstatnenie v tom, že po dosiahnutí tohto limitu dôjde k nezvratnej zmene v klimatickom systéme.

Našou úlohou tu na zemi je úspešne prežiť. Na základe tohto postoja potrebujeme filozofiu, v ktorej je miesto aj pre náš prístup ku klimatickej zmene. Teda racionálne riešenia a nie názory propagujúce klimatickú úzkosť.

V minulosti nebolo také husté osídlenie a infraštruktúra. Sú aj tieto faktory príčinou extrémnych klimatických javov?

Áno, za súčasný stav môže aj rastúca hustota osídlenia, keď nás bolo menej, ľudia sa netlačili k záplavovým oblastiam morí alebo riek.

No mnohé klimatické či hydrologické extrémy alebo nebezpečné poveternostné javy poznáme aj z historických záznamov. Svedčia o tom, že podobné extrémy sa vyskytovali aj v minulosti, keď sme ešte o klimatickej zmene nechyrovali.

Začali sme zálohovať plastové fľaše a plechovky. Pomôže to zmierniť otepľovanie?

Môžeme hovoriť o jednom z návratov k slušnému správaniu k životnému prostrediu, eventuálne o jednom z prístupov k zníženiu plytvania. Existuje však aj v mnohých ďalších smeroch.

V stravovaní, v množstve oblečenia, v prístupe k spotrebe a znečisťovaniu vody, k nehospodárnemu vykurovaniu a podobne. Každá takáto aktivita sa počíta. Princíp „babka k babce“ funguje, no podstatný zlom v klimatickej zmene to neurobí.

Európska komisia prijala plán pre zelenú transformáciu Balík Fit for 55. Vysvetlíte nám, o čo ide?

Európska únia vystupuje ako vlajková loď boja proti klimatickej zmene už niekoľko rokov. Má snahu ukázať celému svetu, že sa to proste dá. Prezentuje, že do roku 2050 sa stane prvým kontinentom s uhlíkovou neutralitou. Na pol ceste, teda v roku 2030, chce znížiť emisie skleníkových plynov o 55 percent.

Tento smelý plán predpokladá zodpovedajúce zmeny v energetike, doprave a tiež vo využívaní pôdy. Zároveň nerovnováhu v dopadoch týchto opatrení chce kompenzovať v rámci zavedenia sociálno-klimatického fondu.

Všetky transformácie k uhlíkovej sebestačnosti sú technicky možné, no je otázka, koľko sme za to ochotní zaplatiť. Ak by napríklad ekologizácia automobilov viedla k zdražovaniu cien automobilov, viedlo by to k obmedzeniu mobility obyvateľstva.

Takzvaná zelená dohoda nás zaväzuje, ale zároveň nepoznáme cestu, ako tieto záväzky naplniť, a nepoznáme sociálno-ekonomické dopady. Fondy na financovanie zelenej dohody pochádzajú z daní, ale môže sa napríklad stať, že dane chudobných pôjdu na nákup drahých áut pre bohatých.

Potom len ťažko zabránime tomu, čo sa stalo vo Francúzsku po zdražení pohonných hmôt. Pamätáme si, ako vyšli do ulíc „žlté vesty“.

Veľmi dobrým príspevkom Slovenska v napĺňaní cieľov zelenej dohody je príprava a plánované spustenie tretieho bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktorý bude čistým zdrojom energie, no i príspevkom k energetickej bezpečnosti a sebestačnosti Slovenska.

V novembri 2021 do Glasgowa na klimatický samit COP26 zaslal posolstvo aj Svätý Otec. Aké sú závery samitu?

Ako to bolo doposiaľ pri všetkých doterajších konferenciách Organizácie Spojených národov o zmene klímy COP, aj závery minuloročného samitu sú kompromis. Treba si uvedomiť účasť takmer 200 štátov a snahu zosúladiť názory, návrhy na riešenie a prístupy ku klimatickej zmene.

Každý štát a najmä silní hráči ako Čína, USA, Rusko či India majú svoje záujmy, sú medzi nimi rozpory, no napokon ukázali určitú politickú vôľu dohodnúť niektoré kompromisné závery prezentované v závere COP26.

Záväzky odsúhlasené na samite sa týkajú najmä pomoci rozvojovým krajinám v boji proti klimatickej zmene, zníženia celosvetovej úrovne metánu a iné. Cieľom je vyvinúť úsilie na obmedzenie globálneho oteplenia maximálne o jeden a pol stupňa Celzia.

Máte nejaký odkaz pre čitateľov Katolíckych novín?

Dnešný svet je veľmi zložitý. V niektorých oblastiach technologický pokrok predbieha naše mentálne nastavenie. Mysle zahlcuje prebytok netriedených informácií. A v tomto svete sa máme správne orientovať. Klimatická zmena nie je jediným aktuálnym problémom ľudstva.

Existuje mnoho ďalších, ako rast populácie, migrácia obyvateľstva, nedostatok vody, znečistenie životného prostredia a pred dvoma rokmi sa hlavným problémom stala pandémia.

Prajem čitateľom KN, aby v riešení týchto kríz alebo – ako sa hovorí – výziev dôverovali vedeckej komunite a nie hlasnému kriku ľudí, ktorí sa chcú niesť na vlnách problémov a nenavrhujú ich racionálne riešenie.