Kňaz by mal Ježiša poznať osobne

Kedy sa dá povedať, že bohoslovec je na kňazstvo duchovne pripravený?

Pápež Benedikt XVI. vo svojej prvej encyklike Deus caritas est píše o jadre kresťanskej viery, a to, že Boh je láska. A práve kňazi majú túto vieru v Božiu lásku hlásať.

„,Spoznali sme lásku, akú má Boh k nám a uverili sme v ňu.‘ Uverili sme v Božiu lásku – tak môže kresťan vyjadriť svoje základné životné rozhodnutie. Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou“ (Deus caritas est, 1).

Preto je dôležité, aby bohoslovci sami spoznali túto lásku v osobe Ježiša Krista, a tak v budúcnosti neohlasovali len doktrínu alebo „etické rozhodnutie či veľkolepú myšlienku“, ale osobu Ježiša Krista. Je nesmierne dôležité, aby budúci kňaz okrem teologického vzdelania a vysokoškolského titulu poznal Ježiša Krista osobne.

Aj keď pápež v spomínanej encyklike neadresuje svoje slová priamo kňazom či bohoslovcom, ale všetkým kresťanom, veľmi zdôrazňuje osobný vzťah s Ježišom.

Keď si to pápež želá pre všetkých kresťanov, o čo skôr pre bohoslovcov a budúcich kňazov? Myslím, že kandidát na kňazstvo, ktorý sa naučil byť s Kristom, je opravdivo pripravený dať sa ním poslať kázať (porov. Mk 3, 14).

Ako by mal vyzerať kňaz súčasnosti?

Nato, aby budúci kňazi boli pripravení na pastoráciu, je dôležité uvedomiť si, čo od nich očakáva Cirkev. Ako si ona predstavuje budúcich kňazov. Podľa želania Cirkvi je potrebné viesť prípravu kandidátov a ich formáciu. Pri počúvaní slov posledných pápežov je celkom zreteľné, že Cirkev neočakáva, že budúci kňazi majú byť dobrí manažéri alebo organizátori rôznych podujatí, alebo sociálni pracovníci a podobne.

Aj keď toto všetko tiež zahŕňa kňazské poslanie, ale to podstatné, čo sa od kňaza očakáva, povedal práve Benedikt XVI. hneď na začiatku svojho pontifikátu, keď sa stretol s farármi Ríma.

Takto sa im prihovoril: „Čas na to, aby sme zotrvávali v Božej prítomnosti, je skutočnou pastoračnou prioritou, v konečnom dôsledku tou najdôležitejšou. Čas, ktorý venujeme spoločenstvu s Kristom, je naozaj časom pastoračnej činnosti, opravdivej pastoračnej činnosti“ (Benedikt XVI., Príhovor farárom Ríma 13. mája 2005).

Ak nebudeme prežívať intímny vzťah s Kristom, naša kňazská identita a existencia nám začnú unikať a viac nebudeme môcť nájsť zmysel nášho života: „Ježiš prítomný vo svätostánku vás očakáva po svojom boku, aby naplnil vaše srdcia skúsenosťou jeho priateľstva, ktorá jediná môže dať vášmu životu zmysel a naplnenie.“

Kňaz musí byť predovšetkým mužom modlitby. Svet vo svojom horúčkovitom aktivizme často stráca orientáciu. Jeho konanie a jeho schopnosti sa stávajú deštrukčnými, ak chýba sila modlitby, z ktorej pramení živá voda, schopná zúrodniť vyprahnutú zem (porov. Mane nobiscum Domine, 30).

Svätému Otcovi veľmi záleží, aby kňazi boli predovšetkým mužmi modlitby, skrze ktorú prežívajú intimitu s Kristom, čo považuje pápež za zmysel a naplnenie kňazstva.

Aké sú najdôležitejšie prostriedky duchovnej prípravy v seminári?

V podstate tým prostriedkom je samotný pobyt v seminári, počas ktorého je snaha vytvoriť podmienky a atmosféru nato, aby bohoslovec nadobudol skúsenosť duchovného života. Stretnutie sa s osobou Ježiša Krista.

Sú námietky, že pobyt v seminári je tak trochu skleníkový efekt, že je to prostredie, ktoré je istým spôsobom odpojené od reality, a potom absolventi nie sú v obraze so skutočným životom „vonku“. Áno, je to pravda, ktorá má však svoje zdôvodnenie.

Môžeme to prirovnať k športovcom, ktorí majú sústredenie. Keď sa blíži šampionát, vycestujú zo svojho domova, od svojich rodín a istý čas nerobia iné veci, len sa sústredia, aby sa dobre pripravili na športové podujatie, ktoré je pred nimi.

Pobyt v seminári môže byť takýmto „sústredením“, prípravou na kňazstvo. Naučiť sa modliť, rozjímať, vzdelávať sa, duchovne rásť v láske ku Kristovi. Vášnivá láska ku Kristovi je tajomstvom presvedčivého ohlasovania Krista.

„‚Prv než budeš ohlasovateľom, buď človekom modlitby,‘ hovorí sv. Augustín, vyzývajúc vysvätených služobníkov, aby sa stali učeníkmi v Majstrovej škole modlitby,“ napísal kardinál Claudio Hummes, OFM, v liste kňazom.

V Kongregácii pre klérus sa dozvedáme, že kňazská služba sa vyznačuje láskavosťou, stálosťou, pokorou, ochotou, súcitom, milosrdenstvom, trpezlivosťou a dobroprajnosťou. Kňaz má byť ochotný skloniť sa pred ľudským utrpením, aby všetci pocítili útechu Božej lásky. Je to vôbec možné?

Naplniť očakávanie ľudí je možné vtedy, keď kňaz poukazuje na Krista a nie na seba. Človek, hoci aj kňaz, ak sa spolieha na svoje sily, rýchlo siahne na dno svojich ľudských možností. Avšak kňaz je povolaný prinášať ľuďom v utrpení nádej, ktorá je od Krista.

Ľudia chcú v kňazovi kontemplovať Kristovu tvár, stretnúť v ňom človeka, ktorý „je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom“ (Hebr 5, 1), ako pokračuje spomínaný kardinál vo svojom liste.

Čo by ste zapriali novokňazom 2021?

Aby na konci svojho života mohli so sv. Pavlom aj oni povedať: „Moja reč a moje ohlasovanie nespočívali v presvedčivých a múdrych slovách, ale v prejavoch Ducha a moci, aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci“ (1 Kor 2, 4 – 5).