Komunisti sa kardinála Berana báli i po smrti

Po nacistickom väznení si Josef Beran prešiel aj komunistickou internáciou. Z čoho ho režim vinil?
Arcibiskup Beran nebol nikdy súdený. Internácia bola nezákonnou formou väznenia a k nej režim nepotreboval dôvod. Keď ho nedokázali očierniť pred ľuďmi a pripraviť ho o morálny kredit, povedali si: o kom sa nepíše, akoby nebol. Od apríla 1951 do októbra 1963 nikto nevedel, či arcibiskup žije, a ak áno, tak kde.

V čom čerpal duchovné sily pri toľkých rokoch prenasledovania?
Rovnako ako v koncentračnom tábore, i v internácii sa pravidelne modlil. Pýtala som sa vedúceho stráže v ŠtB v internácii, ktorý viedol akciu kompromitácie arcibiskupa Berana, či vtedy k niečomu došlo. Odpovedal skoro dotknutý, že azda spochybňujem jeho úsilie: „Ako mohlo k niečomu dôjsť, keď on sa stále modlil.“

Za akých podmienok mu bola udelená amnestia v roku 1963? Mohol pokračovať v úrade pražského arcibiskupa?
Po amnestii stále zostával pod dohľadom ŠtB na prikázanom mieste v Mukařove. Pretože za ním prúdili davy z celého Československa, premiestnili ho po ôsmich mesiacoch do ťažko dostupného Radvanova. Nemohol vykonávať svoj úrad ani verejne slúžiť svätú omšu. Mohol však po 14 rokoch navštíviť hrob svojich rodičov či stretnúť sa s biskupom Jánom Vojtaššákom v susedných Senohraboch. Vždy však v sprievode ŠtB. Bola to teda síce formálna amnestia, ale ako hovorila sestra, ktorá s ním bola v internácii, reťaz pri búde komunisti trocha povolili.

Po menovaní za kardinála v roku 1965 mu režim dovolil vycestovať do Ríma, avšak bez možnosti návratu. Ako Josef Beran prijal túto podmienku? Čo ho presvedčilo vycestovať?
Komunisti sľúbili, že pokiaľ dobrovoľne odíde do Ríma a nevráti sa, Pražskú arcidiecézu bude miesto kolaboranta riadiť riadny biskup František Tomášek. Vatikánsky veľvyslanec Agostino Casaroli situáciu v miestnosti, kde mu túto informáciu odovzdal, opísal zhruba nasledovne: Atmosféra sa dala krájať. Arcibiskup bol pripravený znášať ústrky a šikanovanie v zapadnutom kúte svojej vlasti, ale rozhodne ju nechcel opustiť. Nakoniec prijal i túto obeť, nikdy však neprestal dúfať, že sa do svojej krajiny vráti.

V Ríme sa zapojil do zasadnutia Druhého vatikánskeho koncilu. Čím sa prihovoril koncilovým otcom?
Na koncile prehovoril na tému slobody svedomia. V prednáške bola spomenutá rekatolizácia českých krajín a taktiež jeho prežitá skúsenosť s dvoma totalitnými režimami. U nás je tento významný príhovor zabudnutý, ale dodnes silne rezonuje prevažne v nemeckom teologickom prostredí.

Prečo sa počas Pražskej jari nemohol vrátiť do vlasti?
Komunisti boli informovaní o jeho zdravotnom stave. Použili osvedčenú taktiku zdĺhavého vyjednávania. To ich nič nestálo a navonok pôsobili ako partneri vyjednávania. V roku 1968 došlo k výmene na mieste vedúceho Sekretariátu pre veci cirkevné. Erika Kadlecová presadzovala návrat kardinála Berana, ale režim k tomu vôľu nemal. Filtroval jej informácie a ŠtB ju tajne sledovala. Tri dni pred smrťou kardinála Berana vtedajší pražský apoštolský administrátor František Tomášek žiadal prezidenta republiky a vládu o to, aby mu dovolili vo vlasti aspoň zomrieť. List ostal bez odpovede. Po Beranovej smrti 17. mája 1969 si komunisti nechali vypracovať analýzu návratu ostatkov kardinála Berana do vlasti. Z analýzy vyplývalo, že sa ho báli i po smrti. Očakávali, že by pohreb charizmatického arcibiskupa prerástol v občianske nepokoje väčších rozmerov ako pri pohrebe Jana Palacha. Preto prevoz nedovolili.

Ako reagoval na udalosti v auguste 1968?
Bol už vážne chorý, ale robil to, čo považoval za najdôležitejšie – modlil sa za svoju krajinu a zverený ľud.

Je pravda, že posledný prejav českému národu kardinálovi Beranovi pre chorobu napísal samotný Pavol VI.?
Áno, bolo to v dobe po upálení Jana Palacha. Kardinál Beran bol tesne po zložitej operácii, mal 40-stupňové horúčky a lekári mu dávali tri týždne života. Pápež Pavol VI. sledoval situáciu u nás a vedel, že ľudia v Československu čakajú na slová svojho kardinála. Preto preňho, ale taktiež z lásky k nám napísal tento prejav. Kardinál Beran urobil iba pár štylistických úprav a text s vypätím všetkých síl prečítal. Záznam príhovoru sa zachoval vo Vatikánskom rozhlase. Ale dovolila by som si vás opraviť – prejav nebol určený českému národu. V úvode oslovil veriacich zo svojej diecézy a potom sa obrátil k „drahému lidu československému“.

Pápež Pavol VI. Josefa Berana menoval za kardinála. Bežal k nemu, keď Josef Beran zomieral. Rozhodol, že ho pochovajú v krypte Baziliky sv. Petra medzi hroby pápežov. Sám Pavol VI. tiež viedol pohrebné obrady. Dalo by sa povedať, že kardinál Beran mal s pápežom Pavlom VI. výnimočný vzťah?
Ich vzťah bol skutočne výnimočný. Pavol VI. napríklad kardinála Berana požiadal, aby na výročie jeho intronizácie predsedal slávnostnej svätej omši. Často ho k sebe pozýval na obed. Taktiež rozhodol, že voľný dom po talianskej Katolíckej akcii v blízkosti Námestia sv. Petra dostane kardinál Beran napriek tomu, že ním ponúkaná cena nebola najvyššia. Tento rok je to 50 rokov, čo pútnici z Československa mohli začať využívať pútnický dom Velehrad, ktorý svojmu účelu slúži dodnes.

Ako prežil posledné dni života?
Pri prenesení ostatkov kardinál Jozef Tomko spomínal, že pokiaľ sa kardinál Beran nemodlil v kaplnke Nepomucena alebo nebol vo svojej kaplnke oproti izbe, dalo sa s istotou predpokladať, že nebol doma. Venoval sa teda predovšetkým modlitbe. Nedávno sa mi do rúk dostal list, v ktorom svetovo známy neurológ Václav Vojta opisuje svoje posledné stretnutie s kardinálom Beranom v rímskom Nepomucene: „Sedel v kaplnke pred svätostánkom a jeho oči, jeho celá zrútená postava hovorila s Kristom. Bol som pri tom pohľade taký vyvedený z miery, že som si nespomenul ani na jedno meno ľudí, od ktorých som ho mal pozdraviť. V duchu som chcel povedať, no nepovedal som. Len som sa naplašil. A potom mi spravil kríž na čelo a vymenoval všetkých našich patrónov – medzi nimi i svätú Anežku – na moju ochranu.“ O desať dní, 17. mája 1969 kardinál Beran zomrel.

Prečo boli pozostatky kardinála Berana privezené do Česka až takmer 50 rokov po jeho smrti?
Predpokladám, že to tak bolo v Božom pláne.

V čom môže Cirkev dneška čerpať z odkazu kardinála Berana?
Kardinál Beran takmer 20 rokov svojho produktívneho života prežil vo väzenských podmienkach. Jeho osobné kvality a hodnoty, ktoré zastával, ho dostali do konfliktu s totalitnými režimami, z ktorých vyšiel ako morálna autorita pôsobiaca ďaleko za hranicami svojej cirkvi a vlasti. Bol pastierom, ktorý miloval zverený ľud, a tento ľud jeho lásku opätoval a nazýval ho „biskupom srdca“. Dokázal ľud spojovať, prijímať ťažké rozhodnutia a obetovať sa pre druhých. Jeho vernosť a láska patrili Bohu, pápežovi, Cirkvi a národu – v tomto poradí. Žil život autentického svedka živého Krista. A toto rýdze kresťanstvo Kristových učeníkov je stále žiaduce a inšpiratívne naprieč kontinentmi a časom.

Čomu sa Josef Beran venoval mimo pastorácie? Mal nejaké koníčky?
Miloval klasickú hudbu, zvlášť Antonína Dvořáka. Jeho životopis napísal v dobe svojej prvej internácie. Publikácia vyšla v exile až po kardinálovej smrti pod názvom Životní symfonie Antonína Dvořáka.

V roku 1998 začal proces jeho blahorečenia. Ako napreduje?
V symbolický deň jeho úmrtia, 17. mája 2018 sme ukončili diecéznu časť procesu a dokumenty odovzdali do Ríma. Teraz sa vyhotovuje správa k zázraku. Všetci dúfame, že proces bude úspešne zakončený a Cirkev v Česku bude mať svojho prvého blahoslaveného z doby totalitných režimov.