Kresťania a hinduisti v Indii slávia sviatky spoločne

Čo vás priviedlo na Slovensko?

Na otázku, ako som sa sem dostal, som odpovedal už veľakrát. Väčšinou hovorím, že lietadlom. (Smiech.) Ako misionári verbisti, teda Spoločnosť Božieho Slova, máme dva základné piliere: ohlasovať evanjelium tam, kde ešte nie je ohlasované, a žiť v medzinárodných komunitách.

Naším životom chceme dávať svedectvo, že bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzame, sme Božie deti a môžeme žiť spolu, aj keď sme z rôznych národností a kultúr.

Príkladom je naša komunita v misijnom dome v Petržalke: ja pochádzam z Indie, v komunite máme študujúcich spolubratov z Moravy, Vietnamu a, samozrejme, sú medzi nami aj Slováci. Pred rokom bol v misijnom dome i seminarista z Toga. Teraz sme mali mať ďalších bohoslovcov z Filipín a Vietnamu, ale situácia ohľadom koronavírusu to neumožnila.

V ktorom roku ste prišli?

Pricestoval som 2. novembra 2005. Z Indie sme vtedy prišli dvaja: ja a Martin Madassery. Z našej krajiny sme boli prví, ktorí pricestovali na Slovensko ako bohoslovci.

Máte výbornú slovenčinu. Poznám niektorých ľudí zo zahraničia, ktorí sú na Slovensku 20-30 rokov, no náš jazyk stále príliš neovládajú. Ako sa vám podarilo naučiť sa plynule hovoriť po slovensky?

Chodili sme na jazykový kurz na Univerzite Komenského, no mali sme tiež učiteľku, ktorá nás pravidelne doučovala. Mne pomohol aj život v komunite a takisto pastoračná prax v bratislavskom univerzitnom pastoračnom centre, kde mi mladí pomáhali bojovať so slovenčinou.

Na univerzite som potom začal študovať teológiu. Bolo to veľmi ťažké, pretože odborný jazyk je oproti tomu hovorovému iný. Bol to naozajstný boj, no s Božou pomocou som ho zvládol.

Mohli by ste priblížiť, odkiaľ pochádzate a akú tradíciu tam má kresťanstvo?

India je federálna republika zložená z 29 štátov. Ja pochádzam z malého štátu Kerala, ktorý sa nachádza na juhozápade krajiny. V porovnaní so Slovenskom je táto časť Indie chudobnejšia, žije sa tam iným spôsobom života.

Ide o kresťanskejšiu oblasť, pretože tradičná viera hovorí, že v roku 52 prišiel do Indie svätý apoštol Tomáš. Mal navštíviť práve Keralu, kde založil kresťanskú komunitu. Neexistuje však o tom písomný dôkaz.

No keď do oblasti prišli vo 4. storočí misionári z Perzie, zaznamenali, že sa tam stretli s už existujúcou kresťanskou komunitou. O tomto máme aj písomné svedectvo.

Kresťania sú v Indii sústredení po celej krajine alebo iba na niektorých miestach?

Vo veľkých mestách sú kresťania aj kostoly. Keby sme sa na to pozreli z hľadiska jednotlivých štátov, tak v Kerale, odkiaľ pochádzam, žije okolo 20 percent kresťanov. Goa, čo je maličký štát ležiaci v západnej časti južnej Indie, je tiež viac-menej kresťanská.

Aj v jednej časti štátu Karnataka, ktorá sa volá Mangalúr, žije viac kresťanov. Menšie štáty v severovýchodnej časti Indie majú tiež väčšie zastúpenie kresťanov. Mestá v strednej a severnej časti Indie sú už takmer výlučne hinduistické, ale časť prisťahovalcov do týchto miest tvoria kresťania.

Ako prebieha príprava na Vianoce v Indii?

Časť Cirkvi v Indii sa riadi východnou tradíciou. Do tej tradície patrím aj ja, konkrétne do syromalabarského obradu. Veriaci v rámci Adventného obdobia prežívajú 25-dňový pôst. Ide o podobný pôst, aký je v latinskom obrade 40 dní pred veľkonočnými sviatkami.

V tom našom východnom obrade sa ľudia postia pred Vianocami tak, že nekonzumujú mäso, ryby, vajíčka či mlieko. Takýmto spôsobom sa pripravujú na príchod Pána a oslavu Vianoc. Nie je to však povinný pôst, založený je na báze dobrovoľnosti.

Sú v Indii podobné sviatočné zvyky ako na Slovensku?

Keď sa blížia Vianoce, na Slovensku si ľudia zháňajú stromček do domácnosti. U nás táto tradícia nie je rozšírená, teda aspoň nebola v čase, keď som bol ešte mladý. Ani rozdávanie darčekov nebolo príliš rozšírené. Žilo sa veľmi jednoducho, nemali sme veľa peňazí, a preto sme o darčekoch ani nerozmýšľali.

Z tých indických tradícií na Slovensku nevidím jednu adventnú. Na začiatku alebo v polovici Adventného obdobia deti v Indii vyrábajú hviezdičku z bambusového dreva. Tie sa dajú kúpiť aj v obchode, no pamätám si, že v minulosti boli drahé.

Kupujú sa preto iba farebné papiere, ktorými sa vyrobené hviezdičky ozdobia. Aby sa rozsvietili, do ich vnútra sa vkladá sviečka. Je to pekný pohľad, keď idete počas Adventného či Vianočného obdobia okolo domácností a vidíte ich takto vyzdobené.

Ďalšia vec, ktorá je u nás zaujímavá, je, že keď prichádzajú Vianoce, vyhlasuje sa v kostole súťaž o najlepší betlehem. Každé dieťa alebo rodina vytvorí jasličky z prírodných materiálov. Tí, ktorí potom budú chodiť spievať koledy, ohodnotia betlehemy bodmi. Kto vyhrá, dostane ako odmenu nejakú knihu alebo obrázok od pána farára.

Slávenie Vianoc sa u nás začína Štedrým dňom. Ako ho prežívajú v Indii?

Na Slovensku je tradičná štedrá večera 24. decembra. U nás v Indii však v tento deň ešte oslava neprebieha. Deti večer chodia koledovať z domu do domu, tiež dávajú body za spomínané betlehemy, ktoré si vyrábajú jednotlivé domácnosti.

O polnoci je svätá omša. Ľudia, ktorí bývajú v určitej časti, sa vtedy zhromaždia, v rukách majú hviezdičku a spoločne sa vyberú do kostola. Po vigílnej svätej omši sa vracajú domov a až potom sa začína oslava bohatými raňajkami alebo slávnostným obedom.

Čo vám z vašich vianočných tradícií najviac chýba na Slovensku?

V mojom veku je tým, čo mi najviac chýba, prítomnosť mojich najdrahších, teda otca a mamy. Každým rokom sú starší a človek nevie, ako na tom budú ďalšie Vianoce. Nehovorím, že sú na tom zle, ale keď človek starne, začína si viac vážiť tých, ktorých máme. Toto mi asi najviac chýba.

Aj minule som rozmýšľal, že už dávno som nebol na sviatky doma, ani na Vianoce, ani na Veľkú noc. Z Indie som odišiel v roku 2005 a od toho času som na sviatky stále tu. No už i predtým, keď som ešte študoval v seminári v strednej Indii, čo je 2 500 kilometrov od môjho rodiska, som chodieval domov len na letné prázdniny.

Počas sviatkov ste s rodinou intenzívnejšie v kontakte aspoň telefonicky alebo prostredníctvom internetu?

V tomto je naša doba veľmi dobrá. Kedysi misionári odchádzali na misie loďou, potom písali listy a tie prichádzali tri mesiace od odoslania. Bola to úplne iná situácia. My dnes môžeme využívať moderné technológie.

U nás síce nie je vždy signál, no i tak môžem s blízkymi hovoriť a vidieť ich. Časový posun je oproti Slovensku štvorhodinový, takže kým sa niekedy dostanem na izbu, naši v Indii už spia. Inokedy ich zasa ruším pri večernej modlitbe, no som rád, že ostávame v kontakte.

Spomínali ste, že v Indii nie je štedrá večera, ale spoločne stolujete na sviatok Narodenia Pána. Aké menu sa podáva?

Máme vianočný obed. Čo sa týka menu, je iné ako na Slovensku. Ľudia sa v Adventnom období postia, takže keď prídu sviatky, tešia sa na mäso, napríklad kuracie. Ja osobne nie som z bohatej rodiny, situácia u nás nebola taká, žeby si človek mohol vyberať jedlo.

Rodičia nás učili, že musíme zjesť to, čo máme pred sebou. My sme to v tej situácii chudoby chápali. Samozrejme, človeku občas chýbalo také to sviatočné „korenie“, no nikdy som s tým nemal problém. Z tých jedál osobne nemám nič preferované. Keď niečo vidím, tak sa najem. (Úsmev.)

U nás sú Vianoce spojené s blahobytom, pod stromčekmi je množstvo darčekov. Aj v Indii píšu deti list Ježiškovi?

Listy Ježiškovi sa u nás nepísali. Vzhľadom na chudobné pomery sme sa ani neodvážili pýtať si niečo od rodičov ako vianočný darček. Myslím si, že v súčasnosti sa situácia trocha zmenila a dospelí svojim deťom nejaké darčeky predsa len už kupujú.

Ale aj za mojich detských čias fungovala istá forma obdarovávania. Keďže v škole sme nemali typický náboženský vzdelávací program, kresťanské náboženstvo sme sa učili v nedeľu po kostole. V každej triede sme si vyžrebovali niekoho, za koho sme sa počas Adventu modlili. A na konci sme si vymenili nejaké darčeky.

Aká je situácia kresťanov v Indii? Môžu slobodne sláviť sviatky? Lebo napríklad v susednom Pakistane sú kresťania veľmi prenasledovaní.

India je demokratická krajina, z náboženských komunít sú najviac zastúpení hinduisti, ktorí tvoria 80 percent populácie. Nasledujú moslimovia s približne 13 percentami. Kresťanov je v krajine len okolo 2,5 percenta, pričom katolíci tvoria asi 1,5 percenta populácie, čo je 19 miliónov. Napriek menšiemu zastúpeniu slávime kresťanské sviatky pokojne a radostne.

Väčšinou náboženské oslavy – či už hinduistické alebo kresťanské – oslavujeme spoločne. Tešíme sa, a keď si niečo dobré pripravujeme, aj sa navzájom podelíme. Napríklad pošleme deťom od susedov nejaké sladkosti.

A podobne to funguje aj zo strany hinduistov. Na druhej strane máme správy aj o extrémistických skupinách, ktoré tento pokoj a radosť rušia. Nie sú to normálni ľudia, ale, žiaľ, i takéto situácie sú realitou.

Čím sa prejavuje spomínaná symbióza medzi kresťanmi a hinduistami pri slávení sviatkov?

Napríklad spomínané hviezdičky si počas Vianoc dávajú do okien aj hinduisti. Kresťania zasa pri sviatku svetla Díválí, ktorý je spojený s hinduistickým náboženstvom, dávajú pred svoje domy kahance alebo žiarovky, aby spoločne s hinduistami oslavovali tento sviatok.

Pamätám si tiež, že keď sme mali hody a nejaké skupinky si pripravovali tanec či divadlo, program si prišli do kostola pozrieť aj hinduisti. A takisto i my kresťania sme pri hinduistických oslavách prichádzali do ich chrámov sledovať ich program.

Ako prebiehajú vianočné liturgické slávenia? Sú podobné ako na Slovensku?

V mojom rodnom kraji sa liturgia slávi vo východnom obrade. Porovnal by som ju s gréckokatolíckou liturgiou na Slovensku. V tej našej je možno trocha viac spevu. Oslavy sa každá farnosť snaží prežívať aj navonok – osvetlením či spevmi.

Hovoril som, že v Indii si v domácnostiach nestaviame vianočné stromčeky. No mladí z kostola niekedy nejaký ten stromček počas sviatkov postavia pred chrámom. Na konáre zavesia zabalené darčeky, a keď ľudia vyjdú po slávnosti von, môžu si jeden z nich kúpiť.

Zaplatia povedzme 1-2 rupie a nechajú deti vybrať si niektorý zo zavesených darčekov. Tie pritom nevedia, čo je v nich zabalené. Ide o malú jednoduchú radosť. Mladí potom získané peniaze použijú na svoje farské aktivity. Je to dobrá vec.

Máte nejaké vianočné prianie, ktoré by ste chceli adresovať našim čitateľom?

Keď sa teraz rozprávam s ľuďmi, každý dúfa, že Vianoce budú troška lepšie ako celý tento rok. Že sa situácia zmení. Aj Advent je očakávanie príchodu Pána a prežívame ho s očakávaním príchodu lepších časov. Vianocami si na jednej strane pripomíname narodenie Ježiša pred dvetisíc rokmi.

Na druhej strane je to tiež oslava Pána prichádzajúceho vo svojej sláve. Je to teda spomienka a zároveň očakávanie. Nám všetkým prajem, aby sme nestratili nádej, aby sme sa s radosťou, pokojom, so svojou rodinou a najbližšími modlili a čakali na príchod Pána.

Možno to budú tento rok netypické sviatky, no berme to ako ponuku od Ježiša sláviť Vianoce trošku inak.