Kresťanskí voliči sa rozhodovali, kto ich vnímaniu kresťanstva viac vyhovuje

Zuzana Čaputová hovorí, že chce spájať ľudí naprieč hodnotovým spektrom, liberálov aj konzervatívcov. Myslíte si, že sa jej to podarí?
Musíme jej držať palce, aby sa jej to podarilo. Spoločnosť je veľmi rozdelená. Žiaľ, uplynulé prezidentské voľby tomu veľmi napomohli. Aj tieto voľby odzrkadľujú hranicu delenia, ktorá dnes už nie je iba politická, ale i hodnotová. Kresťanské hodnoty pre nás ostávajú platné. V širšom ponímaní sú to hodnoty konzervatívnej a tradičnej spoločnosti. Zuzana Čaputová predstavovala úplne inú hodnotovú líniu. Neviem, do akej miery dokáže byť uveriteľná pre konzervatívnu a kresťanskú časť, ktorá je za tou deliacou čiarou. Uveriteľná môže byť, ak hodnotovo osloví túto časť. Nestačí volať po slušnej komunikácii. Problém je v tom, že sa rozprávame o téme, kde neexistuje kompromis. Aký kompromis chcete spraviť pri potratoch? Aký kompromis chcete dosiahnuť pri adopcii deti homosexuálnymi pármi? Polopotrat či poloadopcia neexistujú. Jedna vec je deklarácia dobrého úmyslu, čo je dobré a schvaľujem to. Druhá vec je samotná realizácia. Na realizáciu by sa Zuzana Čaputová musela nejakým spôsobom explicitne vymedziť. Vzhľadom na prostredie, z ktorého pochádza, mám pocit, že to nie je možné.

Preklenuli niektorí kresťanskí voliči tieto rozdielne hodnotové postoje a volili Zuzanu Čaputovú?
Určite, ale to bolo o výbere menšieho zla, ktorý tu máme pomaly vždy odvtedy, čo vznikla samostatná republika. Títo ľudia volili hlavne proti strane SMER-SD. Už nechceli establishment, ktorý tu je. Urobili ústupok v tom, že hodnotové rozdielnosti dali do úzadia a volili proti SMER-u.

Vráťme sa ešte do obdobia kampane. Bolo správne, akým spôsobom cirkevní predstavitelia zasiahli do predvolebného boja? Či už stretnutím s Marošom Šefčovičom, alebo arcibiskup Ján Orosch svojou homíliou?
Cirkevní predstavitelia sú voliči ako každý iný volič. Či už je to prezident hokejového zväzu, alebo predseda záhradkárskeho združenia. Nemôžeme nikomu upierať právo, aby svoj názor nejakým spôsobom verejne prezentoval. Lebo keď sa pozrieme na facebook, tam mnoho ľudí trepe, čo chce. Prečo by potom cirkevný predstaviteľ, samozrejme, kultivovanou formou, aká mu prináleží, nemohol povedať svoj názor? Nevidím v tom problém. To, že z toho problém robia liberáli, je ich vec. Ak mám byť dôsledný a neupierať právo vyjadriť sa iným predstaviteľom, neviem prečo by som mal toto právo upierať práve zástupcom Cirkvi. Druhá vec je, aké boli tie posolstvá, ale každý má právo na názor. Treba povedať, že v týchto voľbách sme nemali žiadneho inštitucionalizovaného kandidáta kresťanských veriacich. Kresťanskí voliči sa rozhodovali, kto viac vyhovuje ich vnímaniu kresťanstva. V tomto kontexte konali aj cirkevní predstavitelia. A ak máme slobodu, ktorú si ctíme, nemôžeme ju upierať alebo regulovať ani zástupcom cirkví.

Spomínate, že kresťania nemali pri voľbe možnosť vybrať si kandidáta, ktorý by bol výraznejším predstaviteľom ich hodnotového nastavenia. Má súčasný kresťanský konzervativizmus na Slovensku problém nájsť silného lídra?
Kríza je evidentná bez ohľadu na prezidentské voľby. Táto časť politického spektra sa atomizuje. Čo je najpodstatnejšie, nevidíme výrazného lídra s charizmou, ktorý by sa postavil a povedal, že ide zjednocovať sily a začal by to robiť.

Účasť v druhom kole bola iba okolo 40 percent. Vzhľadom na enormné prostriedky, ktoré kandidáti vynaložili na kampaň, nie je to príliš malé číslo? O čom to hovorí?
To vyplynulo z toho, kto postúpil do druhého kola. Chýbal výrazne konzervatívny kresťanský kandidát. Keby bol vo voľbách takýto kandidát, účasť je určite vyššia. To považujem za hlavné v otázke, kde hľadať príčinu nízkej volebnej účasti. Čo sa vynaložených prostriedkov týka, tie neboli vynakladané na vyššiu účasť, ale na víťazstvo kandidátky. A to sa podarilo.