Mária je s nami

Patríte k saleziánkam, teda do Inštitútu dcér Márie Pomocnice. Neraz som od kňazov na kázni počula, že o čokoľvek prosili na orodovanie a príhovor Panny Márie Pomocnice, Pán Ježiš vypočul ich prosby. Aká je vaša skúsenosť s pomocou Panny Márie Pomocnice? 
S Božou pomocou sa mi podarilo včas uveriť don Boscovým slovám, že Pomocnica pomáha vo všetkých nebezpečenstvách. Neraz som zažila, že po spontánnom zvolaní invokácie: „Mária, Pomocnica kresťanov, oroduj za nás“, bolo zažehnané akútne nebezpečenstvo. Napríklad havárie, keď sme pri šmyku s mikrobusom urobili hodinky, alebo skál rútiacich sa rovno na nás či pádu z výšky. Myslím si, že po takýchto zážitkoch mám túto krátku modlitbu k Pomocnici v podvedomí, a tým stále naporúdzi. 

Slová starobylej modlitby hovoria: „Rozpamätaj sa, svätá Panna Mária, že nikdy nebolo počuť, že by bol niekto opustený, kto sa utiekal pod tvoju ochranu a teba o pomoc alebo o príhovor žiadal.“ Pri akých príležitostiach, v akých situáciách ste sa vy osobne naučili vnímať Pannu Máriu nielen ako Bohorodičku či Kráľovnú nebies, ale najmä ako svoju Matku?
Vďaka viere dokážeme pomerne ľahko uznať všetky Máriine nebeské privilégiá. No to, či vnímame jej materstvo celkom osobne, závisí najmä od toho, aký sme mali v detstve vzťah s vlastnou mamou. Mladí veriaci, a medzi nimi i ja, celkom prirodzene hľadajú v Márii svoju duchovnú matku.

Neskôr ma potešilo, že svätý pápež Pavol VI. nám ju odporúča aj ako našu spolupútničku, dokonca ako našu ozajstnú sestru (MC 56). Nadväzuje na Ježišove slová, že ak počúvame jeho slovo, sme i jeho matkami, teda Máriinými sestrami (porov. Lk 8, 21).

Jedna moja známa ošetrovala svoju matku, odkázanú na lôžko. V istej chvíli jej chorá hovorí: „Vidíš, teraz si sa ty stala mojou mamou!“ Chcem tým naznačiť, že ak je Mária pre nás Matkou, tak chce byť pri nás čo najbližšie, v čo najužšom vzťahu s nami.

A k takejto blízkosti patrí nielen jej materstvo voči nám, ale i jej sesterstvo, priateľstvo, podľa toho, v akom veku sme a ako ju najviac potrebujeme. Teda že duchovné materstvo Panny Márie voči nám nie je jedinou nitkou vo vzťahu k nej. Vedomie, že možno žiť s Máriou ako so svojou sestrou i priateľkou, solidárnou s mojím jednoduchým a takmer neviditeľným životom, ba žiť podobne ako ona, môže byť pre každého z nás veľkou útechou.

Panna Mária má mimoriadny vzťah k Najsvätejšej Trojici – taký dôverný vzťah, aký si nevieme predstaviť. Bola poslušná Otcovi, počala z Ducha Svätého, porodila Božieho Syna. Táto skutočnosť a fakt, že Panna Mária nikdy nepodľahla satanovi, ju predurčujú na to, aby sme Božiu Matku prosili v boji proti zlému duchu, pokušeniam a hriechu ešte dôraznejšie...?
Áno, Mária tak ochotne spolupracovala s Bohom, že prežívala ten najdôvernejší vzťah s ním. Pre nás veriacich je tento fakt takmer samozrejmosťou a neuvedomujeme si, že v ňom je kľúč k účinnosti jej príhovoru za nás. Nemyslím si však, že by Mária mala byť pre nás ako dáky čarovný prútik na ochranu pred zlom, ktorý si zvesíme vhodnou modlitbou

Práve ono priateľstvo s ňou, jej blízkosť v našom všednom živote, nás posilňuje proti zlu. Podobne je to i v bežných vzťahoch: keď má niekto zlých priateľov, zvedú ho na zlú cestu; a, naopak, dobrí nás podržia. A vo vzťahu k Márii to – vďaka milosti – platí mnohonásobne viac. Už pred takmer dvesto rokmi malý svätec Dominik Savio odvážne vyhlasoval: „Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária!“

Osobnosť Panny Márie si často stotožňujeme so sladkými obrázkami, akoby jej život bola samá bezstarostnosť. No Panna Mária znášala ľudský údel, dokonca náročný údel ženy pred dvetisíc rokmi; rástla, dospievala, ťažko pracovala. To sú ďalšie dôvody, aby sme sa k Panne Márii priblížili; a tiež, aby sme umožnili Panne Márii priblížiť sa k nám?
Aby sme sa odvážili k priateľstvu s Pannou Máriou, nesmieme stratiť kontakt s jej pozemským životom. Lebo ako nebeskú Kráľovnú si ju môžeme predstavovať viac či menej vydarene, no vždy to budú iba naše subjektívne predstavy.

Od mladosti mi veľmi pomáhalo vovedenie do biblického chápania osoby Márie. Obraz, aký nám o nej poskytuje evanjelium, je oveľa reálnejší a nám laikom asi bližší ako teologická tvár oslávenej Bohorodičky. Som presvedčená, že ona ako chudobná vidiecka žena o svojich privilégiách, napríklad o nepoškvrnenom počatí, tu na zemi nemala ani tušenia.

Pozrime sa na jej vzťah k nám celkom prakticky: ktorá ozajstná matka by chcela, aby ju jej deti iba obdivovali, chválili, ale srdcom, v konkrétnom živote boli od nej ďaleko? Preto mi pomáha každé hlbšie štúdium jej pozemského života na základe Písma.

Ale aj archeológia, ba i poznatky humanitných vied o jej dobe. Podľa nich Mária z Nazareta asi nebola modrooká blondínka s lokničkami, ale skôr žena spálená slnkom, s rukami zhrubnutými od práce, s nohami naboso...

Vraví sa, že k ružencu si treba vypestovať vzťah. Pre niekoho je táto modlitba monotónna, pre mnohých je však potrebná ako každodenný duchovný nádych. Spomínate si ešte na svoje prvé dotyky s ružencom a môžete prezradiť, kedy ste sama v sebe takpovediac „dorástli“ na túto modlitbu?
Ako malé dievčatko ma udivovali zodrané zrnká ruženca, ktorý často žmolila moja stará mama. Upokojovalo ma jej šepkanie Zdravasov bez konca. V mladosti nám v spoločenstve odporúčali modliť sa každý deň aspoň jeden desiatok ruženca.

Bolo to múdre, lebo som ho predčasne neodmietla ako zdĺhavý alebo nudný. Neskôr, keď som zatúžila po hlbšej modlitbe, celkom prirodzene mi došlo, že ruženec je cestou k nej. Vovádza do stavu modlitby aj vtedy, keď sa pre rôzne vonkajšie či osobné okolnosti akoby ani nedalo modliť. To mi stačilo, aby som sa ho držala dodnes. Myslím si, že každý, kto sa necháva očisťovať bolesťou a ťažkosťami, chápe ruženec aj bez vysvetľovania.

Náš národ dlhé storočia vzýva Sedembolestnú Pannu Máriu, ktorá mala – napriek obrovskej bolesti - ako jediná z ľudí nesmiernu česť a výsadu, že mohla držať v náručí mŕtve telo Ježiša Krista. Panna Mária je teda Matka, ktorá môže objať každého z nás; aj keď si myslíme, že sme už „duchovne mŕtvi“?
Číslo sedem znamená v reči Biblie plnosť, takže intuícia nášho národa bola už oddávna pravá. Ako Ježiš zažil plnosť bolesti, podobne dal na nej účasť aj svojej matke. Kto trpel, chápe. A kto mnoho trpel, chápe ešte hlbšie. Preto môžeme znova a znova vkladať do Máriinho náručia našich, nateraz ešte možno duchovne mŕtvych drahých s istotou, že ich neodmietne.

Žiaľ, mnohých z nás od blízkosti k Márii môžu odrádzať napríklad ťažkosti prijať Máriino vyrovnané prežívanie sexuality. Mária sa nám zvlášť v tejto oblasti zdá príliš vysoko, nedosiahnuteľná. Ale ona nebola nijakou umelou bytosťou.

Sám Ježiš ju najčastejšie nazýva jednoducho „žena“. Som presvedčená, že Mária svoje ženstvo neodmietla ani nepotlačila, ale dokonale integrovala, a to do každučkej bunky svojho tela i srdca. Určite bola ženou s iskrou v očiach, s ohňom v duši.

Ženou, čo sa pozorne starala o kŕdeľ detí v rodinnom klane, v ktorom vtedajší chudobní museli žiť, aby prežili. Zaiste bdela aj pri chorých či starých a bola k dispozícii všade tam, kde sa žiadalo priložiť ruku k dielu. Bola a je stále ženou v tom najkrajšom zmysle slova.

Krehká dievčina z Nazareta je zároveň silnou ženou pod krížom svojho Syna - pri ukrižovaní prežívajú Syn aj Matka rovnakú agóniu – Mária skusuje všetky Ježišove rany v svojom srdci. Aj preto je Máriino srdce otvorené porozumieť každej našej ľudskej bolesti? 
Každá matka – taká ozajstná – sa stáva silnou ženou. Máriinu blízkosť potrebujeme práve pre nadobúdanie životnej sily. V našom živote sme sa už všeličo naučili, ovládame bežné, ale aj špeciálne zručnosti. Mám však dojem, že stále horšie nám to ide s učením sa, ako trpieť.

Samozrejme, najlepším učiteľom v nesení kríža ostáva Ježiš. No Mária za ním nezaostáva. V svojej jednoduchej ľudskosti je nám nesmierne blízka i v našom utrpení. Preto jej príklad, ako spracúvať utrpenie, tak zaberá, najmä u nás žien: matiek, sestier, priateliek.

No rovnako môžeme rátať s Máriinou prítomnosťou aj pri skromných radostiach nášho života, ktoré cez naše srdcia, ruky, postoje chce urobiť ešte radostnejšími.

Podobne ako to bolo na svadbe v Káne alebo keď spievala Magnificat, vyjadrujúci jej celkové vnútorné nastavenie od mladosti až po nanebovzatie. Som presvedčená, že napriek extrémnej chudobe, v ktorej podľa posledných výskumov žila, či duchovnej tme, o ktorej nám svedčí samotné evanjelium, bola ženou radostnou.

Spomínam si na jednu úsmevnú situáciu, keď sme ako neoperené vtáčence, pozbierané z celého Slovenska, v novozriadenej jednoduchučkej kaplnke horlivo spievali: „Mária je s nami, Mária je s nami, kto je proti nám!? S ňou sme všetci šťastní...“ a začali nám blikať lustre, čo sa nikdy predtým ani potom nestalo.

Panna Mária sa úplne odovzdala svojmu Dieťaťu; a keďže jej Dieťaťom bol Boh – Mária zažila dokonalé zduchovnenie, lebo nosila pod srdcom Boha. Ako sa môže každý z nás aspoň máličko priblížiť Máriinmu ideálu duchovného materstva?
Tak, že budeme žiť svoj život celkom jednoducho ako ona. Aj bez potlesku či lajkov na sociálnych sieťach. Pousilujeme sa konkrétne, s láskou odpovedať na bežné výzvy našich všedných dní. Strácať sa v službe. Veď Mária nerobila nič viac, ako robia mnohí z nás. Iba si dala záležať, s pohľadom na Ježiša, aby to bolo s láskou.

Myslím si, že podobne ako my, ani ona necítila v srdci lásku každý deň. Mať zakaždým pocit, že niečo robím z lásky a s láskou, nie je v našej moci. No môžeme si pre ňu v svojom srdci pripravovať podmienky. Stačí nepestovať svoje „ego“, čiže znova a znova vypnúť bočné úmysly našich námah alebo lepšie - ukázať im chrbát.

A priblížime sa k Máriinmu štýlu materstva nie máličko, ale veľmi. Veď roky a roky sa nenápadne a vytrvalo starať o rodinu – prirodzenú či duchovnú – je podľa mňa evidentná svätosť.

Mária je poslušná Božej vôli; jej prvou a jedinou voľbou je Božia vôľa, zakaždým opakuje fiat, áno, staň sa. Syn sa Matke podobá telesne; Matka sa Synovi podobá duchovne. Môže byť tento životný štýl inšpiráciou aj pre nás – až príliš moderných ľudí - aby sme v modlitbe, jednoduchosti a v odovzdanosti do Božej vôle rástli a pripodobňovali sa tak Panne Márii a Pánovi Ježišovi?
Mária určite nebola ženou typu „kam ma položíš, tam budem“ – zreteľne to dosvedčujú viaceré evanjeliové state o nej. Ako zdravá žena zaiste mala svoje vlastné plány, túžby, sny. No hľadajúc Boha ich dokázala dať bokom a s jemnou rovnováhou sa sústredila na to podstatné.

Aby sme nasledovali Pannu Máriu, nepotrebujeme byť úspešní, dôležití ani výnimoční. Práve naopak. Hoc aj zabudnutí v očiach sveta, ale pevní vo viere, v kresťanskej nádeji a každodennej láske. A na tomto základe - ako ona súhlasiť so všetkým, čo nám príde do cesty, samozrejme, okrem hriechu.

Lebo prijímať to, čo prichádza z Božích rúk, je tou najistejšou cestou vnútorného napredovania, ak nie jedinou pravou. Je to cesta platná pre každé povolanie či stav, pre mužov i ženy, s vedomím, že Boh vie; vie prečo. Nebola to len Máriina cesta, ale nadovšetko Ježišova. Kiež sa stane cestou každého z nás.