Misionármi sme my všetci

Páči sa vám na Slovensku?

Som rád, že som tu. Je to moja druhá návšteva Slovenska. Prvýkrát som bol vo vašej krajine v roku 1991, vtedy som bol študent v rakúskom St. Gabriel. Stále mám na túto návštevu spomienky.

Máte so Slovenskom aj iný kontakt?

V Ríme spolupracujem s viacerými Slovákmi, ktorí tam pôsobia. No i v mojej rodnej Indonézii sme mali slovenských misionárov, napríklad pátra Vincenta Lechoviča.

Dlhé roky pôsobil v našej krajine, no potom ochorel a odišiel do Rakúska. Ako študent som býval v tom istom dome, kde sa liečil. No a za tie roky u verbistov som stretol aj mnohých ďalších slovenských misionárov.

Čo ste pred návštevou vedeli o slovenskej komunite verbistov a veriacich?

Viem, že Slováci sú veľmi oddaní viere a nápomocní. Vidím to i teraz na oslave storočnice, keď sú tu mnohí spolupracovníci a podporovatelia našich misionárov. Sú veľmi štedrí v podpore modlitbou, ale aj inými spôsobmi.

Keď skúsite porovnať Cirkev na Slovensku s inými krajinami, v čom vidíte rozdiely?

V identifikácii s Cirkvou, v blízkosti k Cirkvi. Toto je na Slovensku stále veľmi silné. V iných krajinách to už neplatí, zvlášť v Európe sa ľudia od Cirkvi vzďaľujú. Som šťastný, že Slovensko má ako jedna z mála európskych krajín stále nové duchovné povolania. Či už sú to bohoslovci, alebo misijné sestry. To je dobré znamenie.

Koľko misionárov má Spoločnosť Božieho Slova na celom svete?

Takmer šesťtisíc, pracujeme v 79 krajinách. Najväčšia časť pochádza z Ázie. Indonézia je na prvom mieste, nasleduje India.

V slovenskej provincii pôsobia okrem Slovákov aj pátri z Indonézie, Indie či Vietnamu. Aj medzi bohoslovcami sú chlapci z Vietnamu, Madagaskaru či Angoly. Naši veriaci vítajú kontakt s misionármi zo sveta. Vidia túto diverzitu ako dobrú vec aj v iných krajinách?

Vo všeobecnosti áno. Ľudia oceňujú, že medzi nich prichádzajú misionári zo sveta, že chcú s nimi žiť a spolupracovať. To je poslaním nás verbistov. Všade, kde je to možné, pracujeme spolu ako bratia rozličných národností a kultúr.

Našou charizmou je prezentovať medzinárodnosť, interkultúrnosť, pretože veríme, že napriek všetkým rozdielnostiam je možné žiť spoločne. Nie je to jednoduché a je to veľká výzva, pretože sme naozaj rozdielni.

Či už v našej formácii, pohľadoch na svet, v tom, ako pristupujeme k Ježišovi. Ale stále je to možné. To, že máme spoločnú misiu, nás spája.

Cirkev momentálne prežíva synodu, aké výzvy z nej vzišli pre Spoločnosť Božieho Slova?

Povedal by som, že je to výzva a zároveň inšpirácia – požiadavka počúvať. Počúvať sa navzájom, počúvať Boha, počúvať laikov. V histórii našej rehole bola spolupráca s laikmi vždy prítomná.

Myslím si však, že v duchu synodality sa musíme ešte viac zamerať na dôležitosť počúvania a spolupráce s laickými veriacimi. Pretože aj keď sme kňazi, nemôžeme povedať, že sme na všetko experti. Musíme sa učiť pokore.

Súčasťou Spoločnosti Božieho Slova je aj Misijná rodina. V čom vidíte význam tejto laickej vetvy?

Sú to veľmi dôležití ľudia, pretože nám ukazujú, že misia je o spoločnom delení. To je niečo, na čom nám všetkým záleží. Členovia Misijnej rodiny nie sú iba objektom misie, ale aj subjektom – vedia nám povedať, čo máme ako misionári robiť, čo máme v našom živote, v našej práci zlepšiť. V tom vidím veľký význam Misijnej rodiny.

Spoločnosť Božieho Slova oslavuje tento rok storočnicu pôsobenia na Slovensku. Čo by mala robiť, aby dosiahla aj ďalšiu?

Po prvé – nato, aby sme boli prítomní a zároveň efektívni, je dôležitý duchovný základ. Musíme ísť medzi ľudí a oni rýchlo zistia, či sme duchovne založení, alebo nie. Cítia to. Druhou vecou je, že sa musíme pozrieť na našu formáciu.

Ako pripravujeme mladých mužov, ktorí sa k nám pridávajú. Či sú schopní kreatívne odpovedať na výzvy doby. A treťou vecou je spolupráca s laikmi, rozvíjanie ich spoluzodpovednosti za spoločnú misiu. To sú pre mňa tri kľúčové body.

Máte nejaký odkaz pre slovenských veriacich?

Chcem sa poďakovať ľuďom na Slovensku za ich spoluprácu s verbistami počas tých sto rokov. Som si istý, že bez ich prínosu by sme tento míľnik nedosiahli. Či už sú to laici, kňazi, biskupi. Vám všetkým vďaka za pomoc. Misionársky záväzok je záležitosť nás všetkých.

Misionármi nie sú iba verbisti, sme nimi všetci. V našich konkrétnych životných situáciách. Všetci by sme mali byť zaviazaní nášmu misionárskemu poslaniu.

Je pravda, že to bude čoraz väčšia výzva, pretože ľudia sú čoraz viac indiferentní voči Cirkvi, voči viere, ak nie dokonca naladení proti nej. Preto musíme vždy obnovovať náš záväzok žiť vieru presvedčivo, nie ju druhým nútiť. Ľudia musia vidieť, že žiť vo viere je príťažlivé.