Na Madagaskare prekvapí dobroprajnosť ľudí

Pre slovenského čitateľa je Madagaskar skutočne vzdialenou krajinou. Ako by ste charakterizovali túto krajinu vy? Aké je tam podnebie, politický systém, doprava, školstvo, zdravotníctvo?
Je to jedna z najchudobnejších krajín sveta. Podnebie je tam dosť príjemné aj vzhľadom na oceán, ktorý ostrov obklopuje a zmierňuje teploty. Rozdiely teplôt vo dne a v noci nie sú veľké. Čerstvejšie je na náhornej plošine, kde môžu v zime teploty výnimočne zostúpiť až k nule. Krajina je dosť zdevastovaná, hlavne preto, akým spôsobom ľudia obrábajú pôdu, tiež vyrubovaním lesov, ktorých je len okolo 10 percent z celkovej plochy ostrova.

Čo sa týka politiky, hovorí sa o demokracii, ale nie je to zriadenie, ktorému by na prvom mieste ležalo na srdci dobro obyvateľov. Čo vás na Madagaskare príjemne prekvapí, je pohostinnosť a dobroprajnosť ľudí. Možno som ju zažil aj preto, že som sa pohyboval vždy v kruhu veriacich ľudí, ale všeobecne je to charakter Malgašov.

Cestovanie je dosť obťažné. Cesty sú zanedbané a niekedy aj prekonanie malých vzdialeností môže trvať viac dní. Charakteristické sú tzv. taxibusy – automobily pre 15–16 osôb, naložené na streche batožinou. Školstvo a zdravotníctvo je na veľmi nízkej úrovni, ľudia zvlášť v odľahlejších končinách zomierajú niekedy aj pre nedostatok základných liekov.

Medzi najlepšie školské zariadenia patria katolícke školy, ktoré sú veľmi populárne práve pre veľké percento úspešnosti záverečných skúšok v porovnaní so štátnymi školami. Sú tam až dodnes oblasti, kde je školská dochádzka veľmi nízka.

Aké je tam sociálne zloženie obyvateľstva? Sú medzi nimi veľké rozdiely v bohatstve, ako je to napríklad v niektorých iných krajinách?
Systémom v malgašskej spoločnosti je „fihavanana“. Je to forma sociálnej kultúry na Madagaskare. Je to vzájomná pomoc, solidarita a podpora medzi členmi širšej rodiny alebo klanu.

Príkladom môže byť jeden z katechétov z bývalej farnosti z Ampasimbe, ktorý mal štyri svoje deti, a keď mu zomrel brat, prijal aj jeho tri deti a vychovával ich ako svoje. Každý niekam patrí a najbližší príbuzný je ten, kto sa cíti zodpovedný za jednotu širšej rodiny.

Napriek tomu však existujú veľmi veľké majetkové rozdiely medzi jednotlivými skupinami. Čoraz viac preniká na Madagaskar aj globalizácia, ktorá ničí tradičné hodnoty a propaguje individualizmus a s tým spojený egoizmus.

A čo viera, náboženstvo? Aké sú pôvodné náboženstvá miestnych ľudí?
Predpokladá sa, že asi polovica obyvateľov žije v tradičnom náboženstve predkov. Predkovia ovplyvňujú život ľudí, sú zodpovední za nešťastia, choroby a pohromy, ale aj za požehnanie. Preto je potrebné s nimi udržiavať dobrý vzťah a snažiť sa ich získať na svoju stranu pomocou obiet.

Tieto obety môžu byť aj nákladné, a to až do takej miery, že privedú k biede celú rodinu.

Ďalej je tam systém rôznych príkazov a zákazov, ktoré riadia život ľudí a chvíľami ho aj strpčujú. Aj preto je niekedy kresťanská viera vnímaná dokonca ako vyslobodenie z tradičného náboženstva a Malgaši ju radi prijímajú. Teraz vyznáva katolícku vieru okolo 20 percent obyvateľov Madagaskaru a asi 20 percent sa hlási k protestantom.

Kedy tam prišlo kresťanstvo? Kto ho priniesol?
Kresťanstvo prišlo na Madagaskar s dominikánmi v polovici 16. storočia a jezuitmi na začiatku 17. storočia. V polovici 17. storočia prišli lazaristi, ale pre ťažké podmienky, choroby a hlavne prenasledovanie sa ich misia skončila v roku 1674. V tom roku bolo zabitých mnoho misionárov.

Katolícka viera bola zakázaná a misia sa obnovila až v 19. storočí. V roku 1832 zomrel mučeníckou smrťou francúzsky misionár Henri de Solages, ktorého považujú za otca katolíckej viery na Madagaskare spolu s Pierrom Dalmondom.

Ako vyzerá bežný náboženský život?
Závisí od miesta, kde ľudia žijú. Inak je to na vidieku a inak v mestách. Na vidieku sa veriaci schádzajú na modlitbách v nedeľu, pričom slávia liturgiu slova, pretože niet kňazov, ktorí by mohli odslúžiť svätú omšu. Omšu slávia len pri príchode kňaza.

Vtedy kňaz spovedá, vysluhuje sviatosti, na ktoré pripravujú katechéti, katechizuje a podobne. Ľudia sú viac zaangažovaní do liturgie ako u nás. V mestách sa ľudia stretávajú na slávení Eucharistie pravidelne a aj prípravy na prijatie sviatostí sú pod dohľadom kňaza.

Do krajiny prichádza Svätý Otec. Vo svetových médiách sa bude veľa hovoriť o Madagaskare, ale čo to bude znamenať pre bežného obyvateľa Madagaskaru?
Malgaši často spomínajú na návštevu pápeža Jána Pavla II. spred tridsiatich rokov, pri ktorej beatifikoval prvú blahoslavenú Malgašku – Viktóriu Rasoamanarivovú. Táto návšteva im priniesla nielen radosť viery, ale aj trochu národnej hrdosti. Myslím, že aj teraz bude návšteva Svätého Otca Františka veľkou udalosťou ich náboženského života.

Ste v kontakte s niektorými misionármi? Vedeli by ste priblížiť, aká tam panuje atmosféra pred pápežovou návštevou?
Malgaši sa vedia pripraviť na privítanie návštevy. Ako ich poznám, už teraz sa konajú stretnutia a plánujú sa cesty na stretnutie s pápežom. Pre mnohých to bude jedinečná príležitosť stretnúť Kristovho nástupcu a nenechajú si ujsť túto príležitosť.