Na mariánske piesne sa musím nacítiť

Prečo náboženské piesne stále oslovujú široké publikum?

Neraz som so svojou heligónkou vycestovala ďaleko za hranice Slovenska a viem, že naša krajina je prirodzene považovaná za veriacu krajinu. Prežívame neľahké časy a každý z nás v živote hľadá niečo, čo mu pomôže ísť ďalej. Pre niektorých sú to práve náboženské piesne a hĺbka ich textov. Aj v jednej zo svojich piesní spievam: „... človek k nebu sa upína, keď nemá v krokoch žiadnu istotu.“

Čím sú pre vás Kysuce a Slovensko naj?

Na Kysuciach som prežila svoje detstvo. Dedinka Skalité je kúskom zo mňa a nesmierne rada sa do nej vraciam. Čaká ma tam rodina a príroda, ktorú milujem. Slovensko je prekrásna krajina, popretkávaná tradíciami. V našich zvykoch sa ukrýva úžasné bohatstvo a široká škála ľudových piesní ho dokonale dotvára.

Na koncertoch patria do vášho repertoáru aj skladby Ave, Mária od Bacha či Schuberta. Ktorá bola pre váš lyrický soprán najnáročnejšia?

Naštudovala som azda všetky skladby Ave, Mária. Moja obľúbená je od Giulia Cacciniho. Spievala som ju asi najčastejšie. Najnovšie v mojom repertoári pribudla Ave, Mária, ktorú pre mňa zložil Karel Peterka. Stala sa mojou neoddeliteľnou súčasťou. Ale každá verzia piesne Ave, Mária si vyžadovala individuálny prístup a jednotlivé naštudovanie, ale sadli mi výborne, pretože sú na môj hlasový rozsah, a vždy ich spievam so zanietením.

V čom pre vás spočíva čaro mariánskych piesní?

Musím sa na ne „nacítiť“, zastaviť sa, nájsť v sebe pokoj. Tak, aby som na publikum preniesla tú správnu emóciu. Aby sa ľudia dokázali ponoriť do textov a zabudnúť na každodenné trápenia.

Ešte si kľaknete aj dnes sama v tichu kostola, aby ste zaspievali nebeskej Matke?

Určite áno. Je to pre mňa duševná očista, keď úprimne poďakujem za svojich blízkych a za všetko, čo mi bolo dopriate. Nikdy neodídem bez toho, aby som nezaspievala Panne Márii. Vnímam to ako poďakovanie za to, že mi Boh dal talent a možnosť tešiť ľudí hudbou. Veď ten, kto spieva, dvakrát sa modlí.

Naspievali ste aj „hymnu“ pútnického miesta Butkov. Čím je toto miesto pre vás výnimočné?

Má v sebe silu nielen pre nábožensky založených a každý odtiaľ odchádza s pokojom v duši. Už roky sa s obdivom prizerám, ako sa táto hora vďaka ľudskému úsiliu a talentu mení na výnimočné dielo. Nesmierne si vážim chvíle, keď tam môžem spievať. Karel Peterka zložil pre mňa skladbu s názvom Naša púť, venovanú vrchu Butkov. Stala sa akousi hymnou tohto pútnického miesta. Vznikla ako darček k okrúhlym narodeninám Antona Barcíka, ktorý toto miesto od jeho zrodu ustavične zveľaďuje. Skladba je jedinečná a neopakovateľná. Skutočné čaro tohto miesta zachytáva aj videoklip, ktorý sme tam natočili. Pod sochou Panny Márie, Matky milosrdenstva, mi babička v kroji vkladá do rúk ruženec. Tento moment v sebe nesie silný odkaz na modlitbu ruženca a pokračovanie z generácie na generáciu.

Museli ste do spievania niektorej skladby duchovne dorásť?

Keď som spievala ako dieťa, ľudia ma vnímali ako milé dievčatko s heligónkou a piesne boli iba piesňami. Dnes som žena, ktorá si prežila svoje radosti i bôle a z piesní to cítiť. Najmä pri interpretácii náboženských piesní cítim veľkú vďačnosť a pokoru. Publikum to vníma a ja na tvárach ľudí vidím nielen úsmev, ale aj slzy. Keď muzikant počas koncertu vidí rôzne emócie, vie, že dospel.

Keďže ste vyštudovali operný spev, s prehľadom zvládate árie vo Verdiho operách. Ale ani ľudovú pieseň nezaspieva hocikto. Kde a v čom sú prieniky medzi operou a folklórom?

Technika spevu pri folklórnom a opernom speve je diametrálne odlišná. Ak však ide o spoločné znaky oboch žánrov, opera je žáner, v ktorom sa celý príbeh vyjadruje spevom a často je doplnený tancom. Hlavnou ideou opery je vzájomný súlad literárneho, hudobného a vizuálneho vyjadrenia. Vo folklóre je taktiež obsiahnutá tanečná, dramatická a hudobnospevná komunikácia.

Kedy a prečo ste sa rozhodli naučiť sa hrať na heligónke?

Na heligónke som začala hrať v deviatich rokoch. Základy mi odovzdal Jozef Smolka z ľudovej hudby Kysucký prameň. Heligónka sa stala nástrojom, ktorým som sa mohla sprevádzať pri speve ľudových piesní. Zamilovala som sa do jej zvuku natoľko, že je dodnes súčasťou môjho hudobného ja.

Muzicírovalo a spievalo sa u vás doma, keď ste boli dieťa?

Moja mamina krásne spieva a spolu s babičkou ma odmalička viedli k folklóru. Spievali mi staré ľudové piesne a pestovali tak vo mne lásku k hudbe. Nesmiem zabudnúť ani na svojho dedka, ktorý hrával na akordeóne. Ako dieťa som hrala na piane, no moje srdce si získala predovšetkým heligónka. Hudba a spev ma sprevádzali už od perinky, a to doslova, pretože z rozprávania mojich rodičov bol aj môj krst v kostolíku v Lokci na Orave veľmi zaujímavý. Vraj som pri krste tak plakala, že farár Emanuel Chyla povedal: „Počujete ten hlas? To bude speváčka ako Karel Gott.“ Moji rodičia na to s láskou spomínajú.

Aký význam pre vás nadobudla rokmi vaša rodina a zázemie, ktoré vám poskytuje, že sa máte vždy o koho oprieť?

Odmalička mi moja rodina vytvárala podmienky nato, aby som sa mohla rozvíjať a plniť si svoje sny. Rodina je pre mňa ohnivkom, ktoré ma spája s minulosťou, a zároveň pevným mostom do budúcnosti. Vďaka nej som tým, kým som.

A aký vzťah máte k Svätej rodine a pomoci všetkých svätých z nebeských výšin?

Upieram svoj zrak k nebu nielen v ťažkých chvíľach, ale aj vo chvíľach radostných. Viac nebu ďakujem, než prosím. A ak už o niečo prosím, tak je to prosba pre niekoho, na kom mi veľmi záleží.

Zosnulému bratovi ste venovali pieseň Si mi tak blízko. Napriek náročným chvíľam, ktoré ste prežili, pieseň nie je smutná, ale plná nádeje a lásky. Nie každý má guráž deliť sa o najvnútornejšie pocity. Dalo vám zabrať vyspievať sa z nich?

Pri nahrávaní tejto piesne bolo v štúdiu viac sĺz než tónov. Naspievať ju bolo nesmierne ťažké, ale môj brat mi dával silu. Bol môj najväčší fanúšik a poctu v podobe piesne si naozaj zaslúži. Je to pocta za to, aký bol a čo všetko tu po sebe zanechal.

Vo videoklipe k piesni sú použité aj fotografie a zábery zo súkromného archívu. Aké boli vaše pocity, keď ste prvý raz videli finálny videoklip?

Týmto videoklipom som pootvorila dvere do súkromia svojho brata. Túžila som, aby ľudia videli, že miloval život, futbal a predovšetkým svoju rodinu. Keď som si tento klip pozrela prvýkrát, rozplakala som sa. Boli to slzy nekonečnej lásky. Viem, že ako sa rieky vlievajú do mora, tak sa všetky naše slzy vlievajú do Božieho Srdca.

Vo vašich piesňach je plno radosti a optimizmu, ktoré vlievate do sŕdc a duší poslucháčov. Uvedomujete si zodpovednosť v tomto smere?

Robím svoju prácu spontánne a celým svojím srdcom. Pri tvorbe nových piesní žijem pre daný okamih. Vplyv svojej hudby si často uvedomím až po koncerte. Vo chvíli, keď za mnou prichádzajú neznámi ľudia s pozitívnymi emóciami a skutočným nadšením. Jedinečné sú však malé deti, ktoré neraz prídu vo folklórnych tričkách, goralských klobúčikoch či krojoch. Niektorí drobci sú dokonca odhodlaní naučiť sa hrať na heligónke. To mi vždy vyčarí úsmev na tvári a uvedomím si, že to, čo robím, naozaj má zmysel.

Zapájate sa spevácky aj do pašií?

Respektíve ako prežívate z pohľadu veriaceho človeka v kostole spievané pašie a veľkonočné aleluja? Ako pre všetkých kresťanov, aj pre mňa sú veľkonočné sviatky veľmi výnimočné. Prostredníctvom pašií si pripomíname Kristovo utrpenie, ukrižovanie a pochovanie. Samotné pašie sú neoddeliteľnou súčasťou liturgie Kvetnej nedele a liturgie Veľkého piatka. Práve v tomto období sa snažím byť doma. Prísť do kostola v Skalitom, spomaliť a užiť si tieto obrady s rodinou.

Na ktoré chvíle z veľkonočných obradov v kostole a prežívania Veľkej noci doma sa každý rok tešíte najviac?

Ako dieťa som sa vždy tešila na šibačov a poriadnu oblievačku. Dnes mám štyri malé krstniatka a teším sa najmä z toho, ako si tieto zvyky užívajú ony. Keď budú staršie, určite im vysvetlím ozajstný duchovný rozmer Veľkej noci. Zatiaľ ich však nechávam, aby sa na ňu pozerali detskými očami.