Na sociálnych sieťach je dôležité ostať sám sebou

Čo vás v detstve lákalo viac? Zasvätený život alebo práca s médiami?

Nič z toho. (Smiech.) Práca s médiami bola pre mňa len koníčkom. A zasvätený život? Ten zasa príliš vzdialený. Nemala som túžbu po ňom v sebe od detstva. Nepoznala som žiadne rehoľné sestry a to, že existujú, som vedela len z filmov.

Až potom, keď som bola staršia, som vďaka saleziánom, ktorí v Baku pôsobili, spoznala život rehoľných sestier a postupne som začala vnímať, že aj mňa takto Pán povoláva. Saleziáni mi dali výborný príklad aj v tom, ako sami žili svoj zasvätený život.

Neskôr som sa dozvedela o sestrách Matky Terezy, ktoré pôsobili v našom meste. Bol to teda naozaj úzky záber, ale aj napriek tomu si ma Pán Boh našiel, za čo som mu veľmi vďačná.

A ako do zasväteného života vstúpili médiá?

Vzťah k médiám som naozaj mala v sebe. Vždy som rada fotografovala a natáčala videá. Ale keď som bola malá, nemali sme ešte také možnosti; nie v každej rodine bol fotoaparát alebo kamera. Chodila som k saleziánom ako dieťa a potom aj ako animátorka.

Raz mi dali do ruky fotoaparát, aby som nafotila veľkonočnú svätú omšu. Bolo to pre mňa vtedy veľké vyznamenanie, že mi zverili takúto úlohu. Odvtedy som fotoaparát už nepustila z rúk a fotila som na každej saleziánskej akcii. A tak postupne prišlo aj ostatné.

Teda myslíte videá. Spomínate si ešte na svoje celkom prvé? O čom bolo?

Celkom prvé video som natočila, keď som bola animátorka. Bol to krátky zostrih z tábora. Už vtedy ma to neskutočne fascinovalo. Bolo to super.

A čo prvé video v rehoľnom habite?

Ako rehoľná sestra som skúšala natáčať veľa videí, ale hanbila som sa ich zverejniť. (Úsmev.) Vedela som, že to bude iné, ako keď zverejní video laička. Prvé, ktoré som aj zavesila na internet, som natočila v marci počas prvej vlny koronavírusu.

Bolo to také úvodné video, v ktorom som hovorila, že by som chcela natáčať videá, že ma to baví, a vyzvala som ľudí, aby mi pomohli s otázkami a nápadmi. Tým sa to všetko začalo. Predstavte si, ľudia sa na to chytili a začali mi otázky a nápady naozaj posielať.

To je skvelé. Aké rôzne spomienky máte na natáčanie svojich vlogov?

Mám veľmi rada, keď natáčam videá s hosťami, ktorých si pozývam. To sú vždy úžasné zážitky – cestovanie za nimi aj samotný rozhovor. Krásne spomienky mám na sestru Andy, s ktorou sme natáčali video o filmoch a neskôr o knihách. Dozvedela som sa veľa nových vecí. A to ma na celej tejto práci fascinuje – že sa vždy niečo nové dozviem.

Ako vaše spolusestry vnímajú skutočnosť, že valcujete sociálne siete?

Fíha! Neviem, či ich valcujem. (Smiech.) Zatiaľ sa však ku mne nedostala žiadna negatívna odozva od mojich spolusestier. Skôr podpora a povzbudenie. Alebo mi rozprávajú, čo zažili vďaka niektorým mojim videám – niekto ich oslovil alebo sa ich niečo spýtal o živote v našej komunite. Moje spolusestry sú úžasné. A som im za to vďačná.

Zasvätený život dnes nie je celkom „v móde“. Čo by ste odkázali mladým, ktorí o ňom predsa len uvažujú?

To je dobrá otázka. Určite asi to, aby mali odvahu; odvahu vykročiť a ísť. Zasvätený život je jedno veľké dobrodružstvo s Ježišom. Takže chcem vám odkázať: Nebojte sa! Len odvahu!

Mnoho mladých ľudí dnes túži stať sa úspešnými youtubermi. Máte pre nich nejaký návod, ako by k tomu mali pristupovať?

Viacero mladých sa ma pýtalo, ako sa mi podarilo získať toľko followerov. Samozrejme, že ich nemám až tak veľa v porovnaní so skutočnými youtubermi. (Úsmev.) Vždy mladým odpoviem, že dôležité je byť sám sebou, nie opakovať po druhých alebo kopírovať nejaké trendy.

Treba ostať autentickým aj na sociálnych sieťach a nebáť sa toho, že ma možno bude sledovať len päť či desať ľudí, alebo že budem „trápny“, keď ukážem svoj skutočný život, názory a postoje. Myslím si, že ľudia práve toto ocenia: keď si v médiách zachováme svoju vlastnú tvár.

Zo skúseností viem, že niekedy sa človek nechá strhnúť tým, čo je moderné, a zatúži kopírovať úspešných youtuberov, no napriek tomu stále tvrdím, že jedinečnosť sa vždy cení.

Je leto, čas prázdnin a dovoleniek. Podelíte sa s nami o nejaký prázdninový zážitok?

Júl bol pre mňa plný táborov, výletov, turistiky, naplnený apoštolátom medzi mladými, čo je pre nás saleziánky typické. Bolo to fajn. V auguste som bola na duchovných cvičeniach, týždeň som strávila spolu so sestrami. Ešte ma čakajú ďalšie akcie a potom sa vrátim naspäť do práce.

A zážitok? Mám ich veľmi veľa. Asi keď som sa dostala úplne nečakane a neplánovane na výlet na Ferratu. Mám aj jeden veselý zážitok z tábora. Keď sme boli s deťmi na Donovaloch, išli sme aj na bobovú dráhu. Bola som tam prvýkrát v živote. No a nastal problém, lebo nosím sukňu. Kto už bol na bobovej dráhe, vie, ako to tam funguje. Ale bola som na seba veľmi hrdá, lebo som to dala. Aj v sukni. (Úsmev.)