Najvhodnejší čas na návštevu

Vnímate nejaký konkrétny vplyv vášho stretnutia, pokiaľ ide o posun pápežových postojov či pohľadu na Rusko a Ukrajinu?

Domnievam sa, že toto stretnutie bolo veľmi dôležité. Predovšetkým bolo zrejmé, že pápež bral veľmi vážne svoju neoficiálnu formu, ktorá mu umožňuje hovoriť uvoľnene a zároveň z hĺbky duše. O tom, že to pre neho bolo veľmi dôležité, svedčí aj to, že s nami sedel takmer dve hodiny, pričom bežne takéto stretnutie trvá maximálne 25 minút. Videl som jeho jasný záujem.

Pokiaľ ide o konkrétne účinky, povedal by som, že pochopil, že napríklad jeho pohľad na Severoatlantickú alianciu, ktorá môže byť typická pre argentínsku spoločnosť, neplatí pre tú ukrajinskú. Aspoň taký bol môj dojem.

Vo všeobecnosti by som povedal, že vzhľadom na to, že pápež nie je Európan, je pre neho ťažšie pochopiť nuansy európskych vzťahov. Myslím si, že v Argentíne sa vnímanie Spojených štátov spája skôr s negatívnymi konotáciami imperializmu. Z tohto pohľadu tak môže Rusko vystupovať ako určitý garant vyváženosti, teda v pozitívnom zmysle slova. A to skutočne z pohľadu Ukrajiny neplatí.

Preto som presvedčený o užitočnosti nášho stretnutia, pretože Svätému Otcovi odhalilo špecifický pohľad Ukrajincov na celú situáciu.

Pokračuje táto komunikácia, ste vy alebo vaši kolegovia naďalej v kontakte s pápežom?

Pokiaľ viem, s Denysom Kolyadom, mojím mladým kolegom, je stále v kontakte - aspoň Alejandro, argentínsky priateľ pápeža Františka, ktorý zorganizoval naše stretnutie, ho už niekoľkokrát oslovil.

Povedal by som, že tento kontakt bude pokračovať, pretože jedným z možných prínosov nášho stretnutia je, že zosilnela pápežova túžba prísť na Ukrajinu. A pokiaľ viem, skutočne existuje plán jeho návštevy už v auguste.

Keď pápež predtým hovoril o možnosti navštíviť Ukrajinu, povedal, že by to malo zmysel len vtedy, ak by to prispelo k ukončeniu bojov - takto sa vyjadril napríklad pri návrate z aprílovej návštevy Malty. Keď teda teraz hovorí o možnosti skoršej cesty na Ukrajinu, zmenil sa jeho názor na účel takejto návštevy?

Povedal by som, že pochopil, že na takúto návštevu je nanajvýš vhodná doba, a zároveň sa ukázalo ako nereálne očakávať, že by sa vojna po takejto návšteve okamžite skončila. Pôvodná predstava možno vyzerala tak, že príde do Moskvy a Kyjeva naliehať na lídrov oboch krajín na zmierenie a zastavenie bojov.

Zdá sa to ale teraz veľmi idealistické, nereálne, pretože Rusko má celkom jasný záujem zničiť Ukrajinu, a žiadne výzvy, ani pápežove, od toho Putina neodradia. Zdá sa mi, že pápež teraz oveľa jasnejšie chápe, že Putin nechce, aby prišiel do Moskvy.

Možno je teda táto záležitosť uzavretá a pápež hľadí vpred na návštevu Ukrajiny. Problémom je, že takáto cesta sa musí pripraviť s veľkou starostlivosťou a pozornosťou. 

Ako teda v tomto kontexte chápať pápežove slová zo začiatku júla, keď pre agentúru Reuters zopakoval, že chce ísť najprv do Moskvy? Bola to len rétorická narážka na ideál, o ktorom ste hovorili, alebo niečo viac, keď spomínal kontakty Vatikánu s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom?

Pápeža vnímam predovšetkým ako človeka dobrej vôle, takže mu určite nemôžem pripisovať nejaké negatívne ideologické motivácie.

Myslím si, že je to stále do istej miery idealistická vízia: Najprv prídem za Putinom, budem s ním rokovať a presvedčím ho, aby zastavil vojnu. Potom prídem na Ukrajinu s posolstvom, že táto návšteva bola úspešná a prináša mier.

To je však vízia, ktorá nemá pochopenie pre to, čo vnímame my Ukrajinci: Putin nemá záujem o mier, chce len pád Ukrajiny. Preto táto vízia nie je realistická a myslím si, že pápež to chápe.

Čím by prípadná návšteva Ukrajiny bola iná od návštev rôznych politikov zo západných krajín alebo predstaviteľov Európskej únie, ktorých cieľom je predovšetkým uistiť Ukrajinu o podpore?

Neočakávame od pápeža zbrane, to je ten výrazný rozdiel, pretože politikov žiadame o podporu Ukrajiny dodávkami zbraní.

Od pápeža potrebujeme predovšetkým niečo iné, a to pravdu a spravodlivosť. Žijeme tiež v škaredej informačnej vojne a vidíme, že mnohí ľudia, dokonca aj niektoré vlády vo svete, nedokážu rozlíšiť pravdu od lži, dobro od zla.

Pre nás je dôležité, aby pápež správne rozumel tomu, kde sa nachádza pravda a spravodlivosť. Uvediem príklad: nesprávnym odkazom z návštevy Ukrajiny by bolo, ak by hovoril o úbohých vojakoch umierajúcich na oboch stranách, pretože obe strany nie sú na rovnakej úrovni: jedna armáda patrí agresorovi a druhá národu, ktorý sa bráni.

Spravodlivosť znamená schopnosť toto rozlišovať. Bolo by veľmi dôležité počas návštevy počuť, že pápež vníma túto skutočnosť.

A vidí to takto? V máji sa vyjadril v tom zmysle, že konflikt nemôže zjednodušiť, ako povedal, na rozprávku o Červenej čiapočke a interpretovať ho ako stret dobra a zla, pretože vidí zložitejšie súvislosti a pozadie.

Vezmime si opäť tému zbraní. Nás Ukrajincov šokovalo, keď hovoril o tom, že nie je za dodávky zbraní.

Pre nás to znamenalo, že pápež síce nahlas hovorí o utrpení ukrajinského ľudu, ale nechce, aby na Ukrajinu prichádzali zbrane, pretože ich považuje za zlo.

Keď sme sa s ním stretli, využili sme príležitosť a porozprávali sa o tom. Pripomenuli sme, že Ukrajina sa v 90. rokoch vzdala jadrových zbraní a Rusko bolo jednou z krajín, ktoré mali zaručiť nezávislosť Ukrajiny a nedotknuteľnosť jej územia.

Rovnako sme súhlasili so znížením počtu vojakov v armáde a teraz za to platíme. To dokazuje, že Ukrajina nechcela byť militantným štátom a teraz chceme len obnoviť spravodlivosť. Na pápežovej tvári som videl, že predtým v týchto súvislostiach neuvažoval.

Táto téma rezonuje aj v českej spoločnosti, kde sa niektorí politici pýtajú, či máme vojensky podporovať Ukrajinu, a dokonca aj medzi katolíkmi. Mal by teda podľa vás pápež rozšíriť svoje vyhlásenie, že Ukrajina má plné právo sa vojensky brániť, vrátane toho, že spojenci Ukrajiny nekonajú zle, keď jej dodávajú zbrane na túto obranu?

Presne túto otázku som položil na stretnutí s pápežom. Poukázal som na istú nejednoznačnosť, akým katolícka náuka rieši tému spravodlivej vojny. Sú tu pokusy nahradiť pojem spravodlivá vojna pojmom spravodlivý mier.

Lenže my ukrajinskí katolíci v tom potrebujeme mať jasno, aspoň v našej náuke. Musíme vedieť, čo presne Cirkev hovorí o postavení národa, ktorý čelí absolútne nevyprovokovanej vojne.

Vysvetlil som to pápežovi a on odpovedal, že máme, samozrejme, právo na obranu, a dodal, že ak napadnutý jednotlivec rezignuje na obranu, vlastne sa odovzdáva útočníkovi, v krajnom prípade pácha samovraždu - a to isté platí aj pre napadnutú krajinu.

Povedal to veľmi energicky, a keby to zopakoval na Ukrajine, splnilo by to moje očakávania. 

Pokiaľ ide o jasnosť náuky o spravodlivej vojne, obsahuje súčasná vojna nejakú výzvu na objasnenie alebo aktualizáciu?

Mal som možnosť pápežovi opísať svoju skúsenosť, keď som bol audítorom Biskupskej synody vo Vatikáne v roku 2001 a vnímal som dôležitosť toho, aby celá Cirkev uvažovala o určitej téme a hľadala spoločný názor na danú problematiku.

Navrhol som, aby pápež zorganizoval mimoriadnu synodu k diskusii o spravodlivej vojne. Mimochodom, myslím si, že postfaktická situácia súčasného sveta si zaslúži rovnakú pozornosť, pretože vnímam, že šíriaca sa neschopnosť rozlišovať medzi pravdou a lžou sa stáva nebezpečnou pre celé ľudstvo.

Vidíme to na tejto vojne: niektoré africké alebo latinskoamerické krajiny sú za Rusko, pretože sa obávajú, že sa k nim nedostane ukrajinské obilie z dôvodu západných sankcií voči Rusku. To je však úplne falošný obraz situácie! Preto som požiadal pápeža, aby venoval pozornosť aj týmto veciam.

Akú úlohu podľa vás zohráva pápež František v týchto udalostiach okolo Ukrajiny, aké sú jeho ambície?

Vojna Ruska na Ukrajine podkopáva celú konštrukciu geopolitického bezpečnostného systému a štruktúru medzinárodných vzťahov.

Celý tento systém sa mení. To isté možno povedať aj o vonkajších vzťahoch Katolíckej cirkvi. Dlhý čas platila vízia takzvanej Ostpolitik, kde Moskva bola pre Vatikán predovšetkým partnerom na dialóg - a dialóg sa preferoval prakticky za každú cenu.

Teraz vidíme, že toto nastavenie zničila samotná Moskva. Pápež je v situácii, keď vatikánska kúria bola desaťročia cvičená v tejto Ostpolitik.

Aby mohol priniesť nejaké riešenie súčasného problému, musí pochopiť túto novú realitu a potom aj zmeniť nastavenie kúrie a celkovo reflexiu toho, akú úlohu zohráva Vatikán v medzinárodných vzťahoch. 

Existuje stará vatikánska tradícia neoznačovať žiadne vlády za totalitné, zločinecké a podobne. To sa deje teraz, a pretože vidíme, že všetko riadi diplomacia, Ukrajincom sa nepáči, keď sa pápež zdráha nazvať ruský režim zlom.

Pre Kristovu dobu však bolo typické, že hodnotenie politických vodcov bolo veľmi priame, spomeňme si len na Jána Krstiteľa voči kráľovi Herodesovi.

Cítime, že tu má potom diplomacia väčšiu prioritu ako istá pravdivosť našej viery a to by sa mohlo zmeniť - rovnako ako iné tradície, napríklad to, že pápež necestuje mimo Ríma.

Pre tento diplomatický prístup sa uvádza viacero dôvodov, ako napríklad ochrana katolíkov žijúcich v totalitných krajinách, ale aj politická neutralita Cirkvi a určitý odstup od konkrétnych politických aktérov.

Chápem, že úloha sprostredkovateľa je pre Vatikán dôležitá, čo umožnilo veľmi úspešnú intervenciu pápeža Jána XXIII. počas karibskej krízy v 60. rokoch medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom.

To zostáva Vatikánu v pamäti a stále ovplyvňuje jeho postoj nestavať sa na žiadnu stranu, byť mediátorom, sprostredkovateľom mieru. Vtedajšia a súčasná situácia však nie je rovnaká.

Čo to znamená pre pozíciu pápeža Františka, ktorý sa zjavne chce aktívne zapojiť do tohto procesu?

Môžem len vyjadriť názor mnohých Ukrajincov, že nie sme proti dialógu. Dialóg však môže byť účinný len vtedy, ak vychádza z pravdy. Ak sa pravda skrýva v záujme určitej politickej či diplomatickej korektnosti, potom v účinnosť takéhoto dialógu neverím.

Prevzaté z Katolického týdeníka