Nasýťme sa Božím slovom

Sväté písmo by sa dalo prirovnať ku knižnici. Vznikalo stáročia a modifikuje sa podnes. Ako sa vyznať v rôznych vydaniach a prekladoch?

Sväté písmo je naozaj zbierka kníh, a preto ho aj nazývame Biblia, po grécky „knihy“. Toto slovo nachádzame v zloženom gréckom slove bibliotéka, knižnica.
Usporiadanie biblických kníh prešlo mnohými diskusiami a úpravami pred jeho ustálením na konci prvého storočia po Kristovi u židov a koncom štvrtého storočia u kresťanov.

Vtedajšie náboženské autority použili pravidlo, po grécky „kánon“, či sú tieto knihy inšpirované a vhodné na duchovný úžitok. Pochopiteľne, iné pravidlo používajú židia, iné katolíci a iné zasa protestanti. Táto diskusia však nie je ani dodnes uzatvorená, a tak napríklad veriacemu katolíkovi Cirkev odporúča čítať katolícke Sväté písmo, ktoré po Druhom vatikánskom koncile môže čítať a počuť počas liturgie aj v slovenčine. Základom tohto prekladu je totiž nedávno aktualizovaný latinský text (Nová vulgáta). Jeho predchodca (Vulgáta) sa v Cirkvi udržiaval ako úradný preklad minimálne počas posledných 400 rokov, od Tridentského koncilu. Vulgátu prekladal do latinčiny sv. Hieronym vo 4. a 5. storočí.

Rozmanitosť medzi vydaniami Biblie znásobuje nielen to, ktorá cirkev alebo spoločenstvo ich používa, ale aj pôvodný text, z ktorého sa preklad robil, majstrovstvo prekladateľa alebo tímu prekladateľov, ktorí dokázali vystihnúť prenesenie významu slov a myšlienok z hebrejčiny alebo gréčtiny do vlastného jazyka, a nakoniec aj forma, v akej sa text Biblie dostáva k čitateľovi.

Čo však všetky preklady a verzie Biblie spája, je dôvod aj účel ich vzniku. Dôležité je tu slovo „inšpirované“. Týmto latinským výrazom sa u kresťanov označujú tie knihy, ktoré náboženské autority vyhlásili za napísané pod vplyvom Ducha Svätého. Nie je totiž možné, ako o tom svedčí rozmanitosť prekladov Biblie, čítať Písmo bez určitej záruky, ktorou je v našom prípade naša najvyššia náboženská autorita – učiteľský úrad Cirkvi. Ten zabezpečuje pokračovanie odovzdávania Písma veriacim v tom duchu, v akom bolo nielen napísané, ale aj v akom by malo byť čítané na duchovný úžitok veriacich.

S digitálnou dobou prišla aj digitálna Biblia – môžeme si ju listovať na internete či dokonca v mobilných aplikáciách. Je vhodné, aby sme sa jej venovali hoci aj v autobuse alebo je lepšie sa pri jej vnímaní trochu stíšiť?

Text Písma v digitálnej podobe je ten, ktorý je dnes najmä mladším ľuďom dostupný prakticky zadarmo. Platí však rovnaká zásada pre tlačené i digitálne formy písaného slova: je potrebné rozlišovať, akú Bibliu čítame.

S nástupom mobilných aplikácií sa množia rôzne podoby čítania Biblie, ktoré sú obohatené o zaujímavé funkcie, napríklad vyhľadávanie v texte, podčiarkovanie či zdieľanie textu alebo vlastných poznámok s inými. Spomeniem iba dve možnosti, na ktorých som sa spolupodieľal v rámci Slovenskej biblickej spoločnosti: www.biblia.sk, ktorá má šesť slovenských prekladov s plnou možnosťou vyhľadávania v každom a ich vzájomného porovnávania, a mobilná aplikácia Biblia od YouVersion, ktorej súčasťou je aj zvuková nahrávka celej slovenskej ekumenickej Biblie. Pridanou hodnotou je tu množstvo plánov čítania Biblie, ktoré ponúkajú vhodne tematicky vybraté texty Písma podľa harmonogramu, ktorý čitateľovi pripomína, kde skončil alebo koľko mu ešte zostáva prečítať. Vďaka neraz iba súkromnej iniciatíve šikovných mladých ľudí majú aj tí, ktorí do kostola často alebo vôbec nechodia, možnosť zoznámiť sa s Božím slovom a postupne ho objavovať. 

Apoštol Pavol píše Timotejovi: „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj a povzbudzuj so všetkou trpezlivosťou a múdrosťou“ (2 Tim 4, 2). Pán Ježiš neraz povedal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva“ (Mk 4, 9). 
Na čítanie sa, samozrejme, človek sústredí ľahšie, keď sa stíši, veď aj Boh sa prihovára tichým, lahodným hlasom (porov. 1 Kr 19, 12). Ide najmä o to otvoriť pred Bohom nielen uši, ale hlavne svoje srdce (porov. Ž 62, 9).

Akých chýb by sme sa mali pri čítaní Písma vyvarovať?

Najväčšou chybou je nečítať Písmo vôbec. Ospravedlňovať sa nedostatkom času alebo tým, že je to nezrozumiteľná kniha, dospelému kresťanovi nesvedčí. Pápež František jasne zopakoval slová sv. Hieronyma: „Neznalosť Písma je neznalosťou Krista“ (Aperuit illis 1).

Je, naopak, zaujímavé, že aj tí, čo Písmo nečítajú, ho neraz citujú. Napríklad, keď si povzdychnú: „Nič nové pod slnkom“ (Kaz 1, 9) alebo si povedia „Kto hľadá, nájde“ (Lk 11, 10). Takéto „biblizmy“ nájdeme v každej kresťanskej kultúre ako pozostatok silného vplyvu Biblie na vyjadrovanie sa ľudí v bežných situáciách.

Inou vážnou chybou je čítať Písmo bez vysvetlenia a vnímania súvislostí, čiže kontextu. V katolíckych prekladoch nachádzame v poznámkach pod čiarou aspoň základné vysvetlivky ťažších miest, ktoré súčasnému človeku nedávajú jasný zmysel.

Treba pamätať, že ide o vyjadrovanie z dávnych čias, s ktorým sa dnes už nestretneme. Jazyk Písma je často obrazný, symbolický a inokedy poetický, a preto treba byť viac opatrný a nebrať všetko doslova.

Koniec-koncov, aj preklad je len jedna z viacerých možností výkladu pôvodného textu a neraz sa hebrejské alebo grécke slovo dá preložiť viacerými slovenskými výrazmi, dôležité je vedieť, ktorý z nich je správny alebo významovo najbližší.