Nech Božie slovo kvapká do nášho srdca

Už tretíkrát budeme v Cirkvi sláviť Nedeľu Božieho slova. Ako jej ustanovenie pápežom Františkom vnímate?

Teším sa, že v rámci liturgického roka Svätý Otec určil, aby bola zvlášť jedna nedeľa venovaná Božiemu slovu. Doteraz sa biblické nedele pripomínali v jednotlivých krajinách v rozdielnych obdobiach roka; niekde v Advente, inde vo Veľkonočnom období...

Spoločné slávenie umožňuje lepšie sa sústrediť na veľkú hodnotu Svätého písma a vzájomne ponúkať podnety a aktivity pre všetkých veriacich po celom svete.

Prečo práve Tretia nedeľa v Cezročnom období? Má to nejaké opodstatnenie?

Každý rok sa v januári modlíme za jednotu kresťanov. Sväté písmo je dôležitým nástrojom jej budovania. Nikto nevlastní monopol na Božie slovo.

Nejestvujú nijaké vyvolené skupiny alebo jednotlivci. Tretia nedeľa nás v januári učí dať na prvé miesto Božie slovo, spoločne ho počúvať, uvažovať nad ním a dať sa ním viesť.

Ako by mali veriaci spomínanú Biblickú nedeľu sláviť?

Každú nedeľu máme prežiť ako slávnostný deň zasvätený Pánovi. V Nedeľu Božieho slova sa odporúča v rámci svätej omše urobiť intronizáciu Svätého písma. Popoludní sa môže čítať nejaká časť Biblie v našich chrámoch, napríklad jedno celé evanjelium.

Alebo môžeme pripraviť domácu liturgiu čítania Božieho slova. Mimoriadne dôležitá je homília, v ktorej kňaz môže poukázať na prepojenie Svätého písma s  každodenným životom kresťana.

Nemá byť rozprávaním o zážitkoch, o prečítanej knihe alebo o uskutočnenom výlete, ale má vysvetľovať Božie slovo, ktoré zaznieva v bohoslužbe slova. Treba to robiť zrozumiteľne, aby sa vypočuté slovo dotklo sŕdc veriacich.

Mnohí majú doma Bibliu, no nemajú čas, aby ju otvorili a čítali. V čom vidíte príčinu?

Myslím, že existuje viac dôvodov. Niekomu pripadá Biblia náročná na čítanie a po prvotnom nadšení ju odloží, lebo mnohým veciam nerozumie. Biblia nie je napísaná rečou 21. storočia, ale výrazovými prostriedkami a vnímaním sveta tej doby, keď jednotlivé jej spisy vznikali. Pre iných je problém pohodlie.

Sme generácia, ktorá prestáva čítať a viac vníma obrazové podnety – televíziu, internet, facebook. Už po niekoľkých minútach čítaného textu sa unavíme. Sú aj takí, ktorí radi počúvajú výklady biblických textov, ale sami Bibliu nečítajú, pretože majú obavy, aby ju zle nepochopili.

Uisťujem však, že ak skutočne žijú svoju vieru uprostred Cirkvi, iste biblickým textom porozumejú v tom Duchu Svätom, v ktorom ich svätopisci napísali.

Ako často a akým spôsobom by mal veriaci človek čítať Sväté písmo, aby mal z neho duchovný úžitok?

Božie slovo má byť denným pokrmom. Pápež František nás vyzýva, aby bola naša kniha Svätého písma ošúchaná od toho, že ju často berieme do rúk. Moje odporúčanie znie: menej, ale pravidelne.

Aj kvapka dokáže vyhĺbiť jamu do skaly nie tým, že je silná, ale že pravidelne kvapká. Nech teda Božie slovo pravidelne kvapká do nášho srdca a zanechá v ňom stopu.

Môžeme si napríklad prečítať jednu kapitolu každý deň, možno aj menej. Podčiarknime si alebo vypíšme do osobitného zošita slovo alebo vetu, ktorá nás zaujala. Skúsme sa podľa nej riadiť alebo ju uskutočňovať v živote.

Ak sa niekto rozhodne pre čítanie Biblie, ktorou knihou je podľa vás najlepšie začať?

Jednoznačne odporúčam postupne a bez náhlenia prečítať všetky štyri evanjeliá. Dôverne sa zoznámiť so životom Božieho Syna.

„Kto nepozná Písmo, nepozná Krista,“ povedal patrón biblistov svätý Hieronym. A potom prečítať Skutky apoštolov. Až následne by som odporúčal prejsť do Starého zákona a čítať Knihu Genezis.

Zmenilo štúdium biblických vied vo vašom živote pohľad na Bibliu? Čo najzaujímavejšie ste sa počas štúdia dozvedeli? Je niečo, čo vás doslova prekvapilo?

Biblické štúdiá sa dajú absolvovať na rôznych univerzitách sveta. Avšak moje štúdium vo Svätej zemi považujem za jeden z najdôležitejších prejavov Božej prozreteľnosti, ktorý natrvalo ovplyvnil môj kňazský život. Aj teraz v pastorácii v Kežmarku z toho čerpám.

Moji profesori v Jeruzaleme boli výnimoční po odbornej aj po ľudskej stránke. Biblický komentár alebo gramatiku si môžete naštudovať aj v knižnici, ale počúvať ich múdrosť je možné len pri osobnom kontakte.

Vo Svätej zemi ma prekvapila samotná krajina, kde sa biblické príbehy odohrali. Preto sa nazýva piate evanjelium. Doslova prechádzate krajinou biblických postáv, kráčate najmä po stopách samotného Krista.

Pozeráte sa na oblohu, na ktorú sa díval on pred dvetisíc rokmi. Stojíte na brehu Galilejského jazera alebo sa po ňom plavíte a viete, že tu pred vami bol Kristus.

Najpopulárnejšie sú dnes určite starozákonné žalmy a novozákonné evanjeliá. Mohli by ste nám o týchto dvoch knihách niečo povedať?

Keď sa modlíme žalmy, vnímame, že žalmista nám rozumie a my rozumieme jemu. Rozprávame tým istým jazykom. Tak ako on, aj my prežívame radosti a trápenia, úspechy a pády, lásku a opustenosť. Pýtame sa, kde je Boh, a zažívame jeho prítomnosť.

Medzi žalmami nájdeme chválospevy, vďakyvzdanie, náreky aj prosby. Zároveň cítime, že vyjadrujú Božie slovo, ktoré nás presahuje a neustále pohýna dopredu. Žalmy vždy boli „modlitebnou knižkou“ Cirkvi.

Tak by to malo byť aj v živote každého veriaceho. Evanjeliá majú medzi všetkými spismi Biblie výnimočné postavenie. Podávajú nám život a náuku Božieho Syna. Sú stredobodom bohoslužby slova pri svätej omši.

Pred čítaním úryvku z evanjelia zaznieva chválospev Aleluja. Môže sa počas neho niesť evanjeliár; teda osobitná kniha, kde sú evanjeliové texty.

Koná sa sprievod so sviecami a kadidlom a kňaz vždy po prečítaní pobozká slová evanjelia. Biskup môže dokonca požehnať spoločenstvo evanjeliárom. Ako kresťania, čiže učeníci Pána Ježiša, by sme mali evanjeliové texty až dôverne poznať.

Ktorá biblická kniha je vaša najobľúbenejšia? Prečo?

Je to starozákonná kniha Pieseň piesní. Židovský rabín Akiba ben Jozef, ktorý žil na prelome 1. a 2. storočia po Kristovi, vyriekol o tomto starozákonnom spise tieto slová: „Zo všetkého, čo je na svete, sa nič nevyrovná dňu, keď Izrael dostal Pieseň piesní. Všetky spisy sú sväté, ale spomedzi nich je Pieseň piesní najsvätejšia.“

Starocirkevný učiteľ Origenes (zomrel v roku 253 po Kristovi) sa vyjadril: „Blažený, kto rozumie a spieva piesne Svätého písma, ale blaženejší je ten, kto spieva Pieseň piesní a rozumie jej.“

Jedinečný žáner tohto spisu je nádherný a tajomný zároveň. Pieseň piesní ospevuje čistú lásku a krásu. Svätopisec akoby chcel napodobniť prvé verše celej Biblie a povedať: „A Boh videl, že ľudská láska je dobrá a krásna.“

Ak židovský národ vidí v tomto spise oslavu lásky, akú má Boh k vyvolenému národu, kresťanstvo vidí oslavu lásky Krista, ktorý svojou obetou na kríži vykúpil človeka, a tak očistil a posvätil aj ľudskú lásku.

Ktorý biblický citát sprevádza váš život a chceli by ste ho ponúknuť aj čitateľom Katolíckych novín?

Je to jedno slovo, ktoré ma v živote sprevádza: „Otče.“ V Novom zákone sa nám zachovalo jeho znenie v aramejskom jazyku, ktorým iste rozprával Kristus, a znie Abba.

Takto Pán Ježiš volal Boha a rovnako aj nás vyzval, aby sme sa k nemu obracali týmto oslovením. Celkovo sa v Novom zákone nachádza iba trikrát (Mk 14, 36; Rim 8, 15; Gal 4, 6).

Možno sme si nevšimli, že prvé slovo v modlitbe Pána je taktiež Otec. Boh nie je energia, policajt, deduško, ale Otec. Potrebujeme do hĺbky prerozjímať, čo to znamená, keď Boha voláme Abba.

Apoštol Pavol povie, že je to Ježišov Duch, ktorého Boh posiela do našich sŕdc, a on volá Abba. Je to privilégium, záväzok a nádhera Kristovho posolstva.

V našej viere sme nedostali ducha otroctva. Nie sme Boží otroci, ale Boží synovia a dcéry. Na Slovensku často žijeme vieru otrocky. Chýba nám radosť, kreativita a sloboda Božích detí.