Očkovaním napĺňame piate Božie prikázanie
Lekár Jozef Šuvada (v strede) poznamenáva, že očkovanie je účinným a prospešným preventívnym prístupom v predchádzaní ochoreniu COVID-19. Snímka: profimedia.sk
Na začiatok otázka: prečo by sa človek mal dať zaočkovať?
Boh dal našim predkom možnosť poznať u mnohých infekcií, že očkovanie dokáže zabrániť ich vzniku alebo predísť závažným postihnutiam, ktoré môžu vzniknúť po prekonaní takéhoto ochorenia.
Rovnako aj v prípade ochorenia COVID-19 vedecké bádanie umožnilo ľuďom poznať, že očkovaním proti pôvodcovi nákazy SARS-CoV-2 vieme predchádzať ťažkým formám a smrti na toto vysoko nákazlivé a ešte stále nie celkom predvídateľné ochorenie.
Je našou morálnou povinnosťou chrániť zdravie iných a svoje v kontexte piateho Božieho prikázania nezabiješ. Som presvedčený, že sme povinní chrániť život iných aj svoj nástrojmi, ktoré nám dal Boh.
Slovensku hrozí, že o pár týždňov bude mať dostatok vakcín, ale nebude koho očkovať. Čo môže spôsobiť takáto situácia?
Keďže v súčasnosti je v Slovenskej republike povolené očkovať už všetky skupiny obyvateľov od 12 rokov vyššie a zásoby vakcín sa postupne dopĺňajú, je možné dostať sa k očkovaniu v priebehu niekoľkých dní.
Kapacity očkovacích miest sú navýšené tak, aby ktokoľvek, kto sa môže a rozhodne očkovať, mohol tak urobiť. Nevyužitie tejto príležitosti v nasledujúcich týždňoch a nedosiahnutie primeranej kolektívnej imunity sa nám môže významne vypomstiť a vrátiť vo forme takzvanej tretej vlny, respektíve novej epidémie zavlečením nových variantov koronavírusu.
Myslíte si, že pred letnými dovolenkami sa miera zaočkovanosti zdvihne?
Vzhľadom na prípravu európskeho cestovného covidového pasu predpokladám, že celkový počet žiadateľov o očkovanie ešte vzrastie. Obdobné legislatívne riešenie vzájomného uznávania očkovania niektorými očkovacími látkami pripravujú aj ďalšie kontinenty a tieto postupne budú vstupovať do platnosti.
Bez ohľadu na to, či sa chystáme stráviť dovolenku v krásnych slovenských horách, alebo nás to ťahá do inej krajiny Európskej únie, je zodpovedné sa dať zaočkovať a minimalizovať tak riziko prenosu ochorenia na iných ľudí, s ktorými sa stretneme.
Akú úroveň zaočkovanosti potrebujeme dosiahnuť, aby sme sa vrátili do normálu?
Na dosiahnutie takzvanej populačnej imunity, ktorá sa dá získať hromadným očkovaním populácie, ako to vidíme v Izraeli, Kanade či na Novom Zélande, bude potrebné zaočkovať asi 80 – 85 percent populácie Slovenska vzhľadom na nové mutácie.
Keby vírus nemutoval a mali by sme tu stále iba čínsky, takzvaný wuchanský variant z roku 2019, postačovala by 65-percentná zaočkovanosť populácie. Ak nedosiahneme požadovanú úroveň zaočkovanosti, mohli by nás nepríjemne prekvapiť nové mutácie, ktoré môžu vzniknúť v ktorejkoľvek krajine, kde prebieha ďalšia epidémia s nárastom pozitívnych prípadov a hospitalizovaných pacientov.
Tiež si treba uvedomiť, že na tvorbe nových variantov sa podieľa skoré uvoľňovanie protiepidemických opatrení a ich nedodržiavanie. Na túto tému bolo publikovaných niekoľko významných prác v najprestížnejších časopisoch vedy Nature a Science.
V súvislosti so súčasným anglicko-indickým veľmi rýchlo sa šíriacim variantom v Európe je situácia odlišná. Slobodnejšie vykonávať denné aktivity bez lockdownu bude možné, ak zaočkovanosť populácie bude až nad 80 – 85 percent.
Budeme však musieť zostať ešte nejakú dobu obozretní a zásadoví v dodržiavaní niektorých základných opatrení, ako je nosenie rúšok pri zhromaždení ľudí a dôslednosť vo výbere destinácií nášho cestovania práve pre možnosť zavlečenia vysoko infekčných nových kmeňov.
Je podľa vás vhodné, aby si ľudia mohli vyberať vakcínu?
Výber vakcíny predstavuje správny prístup. Najmä vzhľadom na neustále sa meniace vedecké poznatky, pribúdanie nových informácií o ich účinkoch proti jednotlivým variantom a, samozrejme, aj vzhľadom na bezpečnosť príslušných vakcín.
Keďže výber vakcín môže byť pre laika náročný, je vhodné poradiť sa so svojím lekárom, ktorý pozná náš zdravotný stav najlepšie. Zároveň má vedomosti o profile registrovaných vakcín na Slovensku a dokáže tak efektívne vysvetliť a poradiť, ktorá vakcína je pre človeka najvhodnejšia.
Akému riziku budú čeliť zo zdravotného hľadiska tí, ktorí sa nedajú zaočkovať?
Osoby, ktoré sa odmietnu očkovať proti pôvodcovi ochorenia COVID-19, môžu mať veľmi závažný klinický priebeh ochorenia a skončiť v nemocnici. Môžu sa u nich vyvinúť mnohopočetné komplikácie, prípadne trvalé a nezvratné zmeny pľúc, ale aj iných orgánov, najčastejšie srdca či centrálneho nervového systému.
U nezaočkovaných osôb sa nedá vylúčiť ani smrť. Dennodenná prax nás navyše učí, že aj atléti, športovci a mladí ľudia môžu v priebehu doslova niekoľkých hodín až dní podľahnúť tomuto ochoreniu.
Vyhasnutie života, ktorý sa dal zachrániť poznaním, ktoré nám bolo dané, má byť pre nás vždy výzvou na zavedenie opatrení, ochraňujúcich život do jeho prirodzeného konca. Poznanie o možných dopadoch, nielen smrti samotnej, ale aj o následkoch, ktoré môžu významne limitovať, až zabrániť aj mladým ľuďom vrátiť sa k svojmu bežnému spôsobu života, by nás nemalo nechať ľahostajnými a mali by sme šíriť osvetu.
Mali by sme ísť príkladom najmä vo vyvracaní mýtov, klamstiev a konšpirácií ohľadom očkovania, ako aj samotného ochorenia COVID-19. V opačnom prípade sa musíme vyrovnať s tým, že sa priamo alebo nepriamo podpisujeme na zdravotnom stave ľudí okolo nás.
Nebudeme môcť byť účastní na rôznych podujatiach a reštrikčné opatrenia tu môžu byť ešte veľmi dlho, aj niekoľko rokov.
Čo by ste poradili tým, ktorí váhajú nad očkovaním? Či už zo strachu z vedľajších účinkov, alebo z presvedčenia.
Boh nám dal rozum, aby sme poznávali nové veci prostredníctvom vedy a jej závery uplatňovali pre všeobecné dobro ľudského pokolenia. Je našou primárnou povinnosťou ako kresťanov chrániť život od jeho vzniku po prirodzený koniec.
Ochrana života v pandémii a napĺňanie piateho Božieho prikázania spočíva v dodržiavaní odporúčaní a nariadení založených na vedeckých poznatkoch. Očkovanie je účinným a prospešným preventívnym prístupom v predchádzaní ochoreniu COVID-19, či u seba, alebo v komunite, v ktorej žijem – napríklad doma a v práci; pri starostlivosti o ťažko chorého človeka, ktorý nemôže byť očkovaný alebo má zníženú imunitu pre onkologické ochorenie; prípadne chodím do kostola, kam prichádzajú aj zraniteľní členovia mojej komunity.
Ak máte pochybnosti o vedľajších účinkoch či účinnosti vakcíny alebo je vaše rozhodovanie poznačené konšpiračnými správami, je vhodné obrátiť sa na odborníkov najmä v oblasti bioetiky, imunológie, epidemiológie či infekčných ochorení. Vysvetlia vám reálne vedľajšie účinky, účinnosť, prípadne zodpovedajú iné vedecké otázky.
Môžu vám tak pomôcť objaviť dôveru v očkovanie alebo nastaviť proces očkovania tak, aby sa minimalizovali nežiaduce účinky a vaše obavy. Samozrejme, ako užitie čohokoľvek môže u niektorých osôb mať rôznu odpoveď imunitného systému, tak môžeme pozorovať aj odlišnú silnú reakciu po očkovaní.
Ale opäť sú tu zdravotníci, aby i veľmi vzácne vážne reakcie, ktoré sa môžu veľmi zriedkavo vyskytnúť, dokázali včas rozpoznať a pomôcť nasadiť účinnú liečbu na zvládnutie takéhoto stavu. Obrátiť sa môžete tiež na svojho duchovného vodcu, ktorý vám objasní, že i kňazi a zasvätené osoby sú očkovaní a nevyvinuli sa u nich nádorové ani degeneratívne ochorenia.
Dokonca Svätý Otec je zaočkovaný. Ak by očkovanie nebolo v súlade s učením našej viery, iste by k tomu dal iné ako pozitívne stanovisko. Skúste sa prípadne stretnúť s osobami, ktoré už boli očkované.
Dnes vďaka tomu prežívajú väčší vnútorný pokoj. Vedia, že majú menšiu pravdepodobnosť skončiť v nemocnici či zomrieť na toto nepredvídateľné ochorenie.
Mapa zaočkovanosti vykazuje pomerne veľké regionálne rozdiely v rámci Slovenska. Prečo sú takéto rozdiely? Čo to z hľadiska blízkej budúcnosti môže znamenať pre menej zaočkované okresy?
Uvedená skutočnosť je predmetom výskumu. Identifikovali sme oblasti, ktoré majú slabšiu dostupnosť a kapacitu očkovacích centier. V týchto oblastiach začínajú pôsobiť očkovacie výjazdové tímy, ktoré povolilo zriadiť ministerstvo zdravotníctva.
Máme však aj oblasti s miestnou silnou antivakcinačnou kampaňou a s pôsobením dokonca náboženských skupín proti očkovaniu. Verím, že kompetentní budú vedieť apelovať na vodcov týchto skupín, aby si uvedomili, že bránením očkovaniu a šírením poplašných a nepravdivých správ o ňom porušujú základné princípy lásky k blížnemu vrátane už spomínaného Desatora.
V nezaočkovaných komunitách môžeme dlhodobejšie pozorovať nárast nových infekcií, najmä ak sa v letných mesiacoch začne cestovať do zahraničia.
Môže byť prípadná tretia vlna rovnako zlá ako tá prvá, alebo ešte horšia?
Je otázne, či na Slovensku môžeme očakávať reálne tretiu vlnu, alebo len epidémie nových mutácií koronavírusu, ktoré sa môžu šíriť oveľa rýchlejšie ako pôvodný vírus z Wuchanu. Toto je však skôr vedecko-akademická otázka.
Ak si zoberieme len fakt, že oproti pôvodnému čínskemu vírusu bol takzvaný britský variant o 70 percent infekčnejší, tak indický variant je oproti britskej mutácii až o 60 percent infekčnejší. Ako môžeme vidieť, niektoré mutanty SARS-CoV-2 nadobúdajú nové vlastnosti, ktoré im umožňujú šíriť sa rýchlejšie, prípadne meniť klinický priebeh ochorenia u ľudí, ktorí sa týmto vírusom nakazia.
Z tohto dôvodu je potrebné mať na zreteli, že zaočkovaná populácia s primeranou kolektívnou imunitou môže odolávať novým variantom oveľa efektívnejšie ako populácia nezaočkovaná. Keďže však na Slovensku je ešte nízke percento zaočkovanej populácie, nedosiahli sme takúto kolektívnu imunitu.
A preto iba jednotlivé zaočkované osoby sú chránené voči smrteľným formám zmutovaných variantov COVID-19. U nezaočkovanej populácie sa môže aj po prekonaní infekcie jedným typom mutácie vírusu o krátky čas objaviť nová infekcia. Títo ľudia nie sú teda úplne chránení pred vznikom i viacerých ochorení.
Kedy budeme môcť povedať, že sa pandémia definitívne skončila?
Vzhľadom na neustály vývoj nových mutácií ukončenie pandémie tak skoro nebude. Niektoré vedecké práce z oblasti vírusovej genetiky a epidemiológie naznačujú reálne trvanie pandémie, respektíve miestnych epidémií, minimálne do roku 2025 a nie je možné nateraz vylúčiť, že sa bude musieť pristúpiť k riešeniu situácie s koronavírusovými infekciami obdobne, ako je to s chrípkou.
Teda že sa s nimi budeme musieť naučiť žiť a očkovaním, možno aj preočkovaním, ako to každoročne poznáme pri chrípke, bude možné túto pandémiu držať nejaký čas pod kontrolou. Ak však ľudia nebudú dodržiavať opatrenia a budú odmietať očkovanie, situácia sa môže rýchlo zvrtnúť – a tým rýchlo myslím v priebehu aj pár týždňov, a pandémia môže opäť nabrať na sile.
Aké sú riziká vážnych vedľajších účinkov vakcín
Proti pôvodcovi ochorenia COVID-19 máme v súčasnosti vo svete registrované 3 typy vakcín:
▪ m-RNA vakcíny – sú najbezpečnejšie a s najmenším výskytom nežiaducich účinkov. O tejto skupine vakcín sa šíria mýty, že by sa mohli zabudovať do genetickej informácie ľudskej bunky. Takýto výklad je absolútne nevedecký a zavádzajúci.
Ribonukleová kyselina (m-RNA) totiž kóduje vírusový povrchový proteín, ktorý je dôležitý po prepise z tejto m-RNA v cytoplazme bunky, teda mimo jadra bunky, kde sa nenachádza DNA – genetická informácia človeka. Tá je uložená len v bunkovom jadre, kam m-RNA neprechádza.
Ribonukleová kyselina je po prepise do vírusovej bielkoviny zodpovednej za navodenie imunitnej odpovede proti pôvodcovi COVID-19 degradovaná a odstránená z priestoru bunky. Tieto vakcíny majú minimálne závažné nežiaduce účinky.
Veľmi zriedkavo sa môže objaviť napríklad porucha zrážania krvi, prípadne ako pri iných vakcínach horúčka; ak nemáme kontrolovaný krvný tlak alebo dobre liečené srdce s poruchou steny ciev (ateroskleróza), môže viesť aj k úmrtiu.
Tieto nežiaduce účinky sú spoločné všetkým typom vakcín, u niektorých sa vyskytujú častejšie, u niektorých menej často. K tomuto typu vakcín patrí napríklad vakcína Comirnaty (Pfizer/BioNTech) alebo Moderna.
▪ vektorové vakcíny – nesú bielkovinu vírusu zodpovednú za navodenie imunitnej odpovede ľudského organizmu v adenovírusovom nosiči, ktorý môže byť opičí alebo ľudský. Tieto vakcíny sú napríklad Sputnik-V, Astra-Zeneca alebo Johnson & Johnson.
Práve tento nosič – adenovírus – má tendenciu navodiť v organizme podobný stav ako pri vírusovom ochorení – teploty, bolesť svalov, kĺbov, prípadne poruchy zrážania krvi (riziko je vyššie najmä u žien, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu, sú veľmi obézne a prípadne k tomu všetkému fajčia).
▪ neživá vakcína – tretím typom vakcín, ktoré sa používajú, je neživá (inaktivovaná) vakcína (napríklad Sinovac, Sinopharma), u ktorej sa nežiaduce účinky vyskytujú v menšej miere ako u predošlých typov vakcín (u účastníkov, ktorí dostali túto vakcínu, je menej hlásení o horúčke v porovnaní s tými, ktorí dostali vakcíny Pfizer-BioNTech, Oxford-AstraZeneca alebo CanSino).
Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že riziká pri použití m-RNA a vektorových vakcín sú relatívne nízke a u m-RNA vakcín najnižšie, čo sa týka počtu závažných reakcií a prípadne úmrtí. Uvedené však starostlivo lekári sledujú a priebežne vyhodnocujú.
Po hodnotení osôb, ktoré boli zaočkované ako prvé pred vyše 12 mesiacmi, môžeme konštatovať, že výskyt vážnych nežiaducich účinkov po vakcinácii je zriedkavý, a to najmä po m-RNA type vakcín.