Od konfliktov sa dostáva k riešeniam

Čo podľa vašich skúseností býva najväčším zádrhom v susedských vzťahoch?

Všetci žijeme v spoločenstve ľudí – každý z nás má aspoň jedného suseda a súčasne my sme susedia niekomu inému. Preto susedské vzťahy patria k tým, ktorým sa nemôžeme vyhnúť.

Niektoré susedské spory sú typické pre bývanie v rodinných domoch (konáre, ohrada, dym z komína, odtok dažďovej vody), iné pre bývanie v bytoch, v panelákoch (neudržiavanie poriadku v spoločných priestoroch, fajčenie na balkóne, prášenie kobercov, práčka, výpary z varenia).

Niektoré sú však spoločné – medzigeneračné spory, hluk, deti, zvieratá, grilovanie, parkovanie. Nad všetkými by mala byť ľudskosť a dodržiavanie pravidiel, vrátane zákonných.

Čím to je, že práve vzťahy so susedmi bývajú často jedny z najnáročnejších?

Žiť so susedom v pokoji je vo väčšine prípadov dosiahnuteľné. Kto vie riešiť konflikty, vie ich riešiť aj so svojimi susedmi. Často sa bránime, že my len reagujeme, že „to on začal“. Často sme presvedčení, že zlo k nám prichádza zvonka, a my to musíme riešiť, musíme reagovať. Je to ťažké, a preto si nechceme priznať, že zlo ide z nás.

Isto poznáme Markovo evanjelium (Mk 7, 14 – 23; podobenstvo o tom, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, pozn. red.). Moja skúsenosť jasne hovorí, že ľudia, ktorí majú množstvo konfliktov vo svojom vnútri, v sebe, tak ich majú aj so svojím okolím, okolo seba.

Preto je rozumné začať s uprataním vo svojom vnútri. Čo sa nám deje, nemáme vo svojich rukách, ale našu reakciu na to máme plne vo svojich rukách. Na to sa koncentrujme. Časté sú otázky, ako v praxi riešiť susedské spory.

Ako prvé je potrebné pokúsiť sa nájsť riešenie priamo so susedom. Keď posun v riešení neprichádza, podľa závažnosti konfliktu sa môže osoba obrátiť na obec, políciu alebo súd. Všetky tieto možnosti sú autoritatívne – rozhodne o nás niekto iný. Neautoritatívnou možnosťou riešenia susedských sporov, pri ktorej máme v rukách vplyv na riešenie sporu, je riešiť susedský spor mediáciou.

Ako môžu dopadnúť dlhodobo neriešené spory medzi susedmi?

Spolužitie susedov v špirále nekončiacich sa konfliktov je samozničujúce, pokiaľ túto špirálu nevedia, nechcú alebo nedokážu preťať. Následkom sú nielen narušené vzťahy v oboch rodinách a čas venovaný analýze situácie, prípadne odplate, ale odrazí sa to aj na ich zdraví.

Netreba zabúdať ani na výchovný aspekt. Namieste je otázka, kde sa učíme riešiť konflikty a spory a kde sa učíme riešiť aj susedské spory. Prvou školou riešenia konfliktov je rodina. Ak sme sa to v našej nenaučili, je stále čas si toto „učivo“ dobrať.

Aby sme my boli lepšou školou riešenia konfliktov pre naše deti, a keď sme to nestihli, tak možno pre naše vnúčatá. Nikdy nie je neskoro učiť sa riešiť konflikty. Stres a nepokoj nás oberajú o radosť zo života a ničia naše zdravie.

Jednou z možností budovania hodnotných susedských vzťahov môžu byť spoločné priestory a dvory, kde sa dá tvorivo pracovať na susedskej komunite.

Komunitné záhrady možno vnímať ako novinku alebo aj ako návrat k tradíciám vylepšený o relax, dobrovoľnosť a budovanie nových susedských vzťahov. Komunitná záhrada nie je len miestom, kde dopestujeme zdravé suroviny, či iba možnosťou relaxu aj v tejto pandemickej dobe. Býva aj spôsobom, ako skrášľovať svet skrášľovaním svojho okolia.

Je predovšetkým priestorom stretávania sa so susedmi, kde sa budujú vzťahy a susedia sa bližšie spoznávajú, vzájomne si pomáhajú pri spoločných záujmoch, sú vonku na čerstvom vzduchu a delia sa o svoje radosti aj starosti. Spoločnou črtou takýchto záhrad je to, že sa o ne stará skupina ľudí – komunita.

Budovanie komunity je pozitívnym prvkom komunitných záhrad. Samotný vznik komunitných záhrad však ešte nie je zárukou dobrých susedských vzťahov. Ešte pred tvorbou takejto záhrady je potrebné dohodnúť nielen jasný účel využitia záhrady, ale aj jasné vnútorné pravidlá, ktoré by mali byť ohľaduplné aj voči okoliu. Veď komunitné záhrady chcú byť dobrým susedom.

Akú prevenciu by ste „naordinovali“ ľuďom, ktorí si ako susedia nevedia prísť na meno, handrkujú sa o nepodstatné veci a sú neústupčiví, aby ich konflikty až príliš nenarástli?

Každá situácia má riešenie, dokonca viac riešení, a vyberieme si také, ktoré je v danej situácii najlepšie. Namiesto ťažkostí hľadajme možnosti, namiesto vinníka hľadajme riešenia, namiesto analýzy minulosti sa zamerajme na želanú budúcnosť, namiesto obviňovania iných začnime od seba, čo ja môžem urobiť na zlepšenie tejto situácie.

Ak nedokážeme zmeniť situáciu okolo nás, dokážeme zmeniť náš postoj k nej. Môj recept je jasný – naučiť sa riešiť konflikty, a to nielen susedské. A naučené potom prakticky trénovať, trénovať a trénovať. Tréning robí majstra.

Keďže nás riešenie konfliktov v škole neučili, a tak často to v živote potrebujeme, napísala som ľudskou rečou populárno-náučnú knižku Kľúč od konfliktu s podtitulom Je nemožné žiť bez konfliktov – je rozumné naučiť sa ich zvládať. K jej napísaniu ma priviedlo niečo silnejšie ako len moja životná skúsenosť, teoretické vedomosti a odborná prax.

Prvý neoficiálny Deň susedov sa konal v jednej štvrti v Paríži v roku 1999 a postupne sa pridávali jednotlivé krajiny. Európsky deň susedov je podporovaný Európskou federáciou miestnej solidarity od roku 2003. Vznikol ako reakcia na vzájomné odcudzovanie ľudí. Čo by nám mal každoročne pripomínať tento deň a na čo by nás mal v prvom rade upriamiť, aby sme potom prežívali deň susedov po celý rok?

Európsky deň susedov patrí k tým mladším, veď v tomto roku má krásnych osemnásť. Cieľom Dňa susedov je žiť spolu lepšie, podpora súdržnosti, zlepšenie medziľudských vzťahov, vytváranie nových priateľstiev. Príležitosť spoznať svojich nových susedov, lepšie spoznať tých „starých“, spríjemniť im deň, vrátiť požičané, pozdraviť ako prvý nahnevaného suseda, zaklopať na susedove dvere, zaklopať na dvere ľudskosti v nás.

Aj susedské vzťahy prechádzajú vývojom, ale základ ľudskosti v nich stále zostáva. Videla som prieskum, podľa ktorého jedna tretina ľudí pozná svojich susedov po mene a vzťahy s nimi hodnotí pozitívne, jedna tretina pozná svojich susedov iba z videnia (nevie, ako sa volajú) a jedna tretina ľudí nepozná svojich susedov a ani nemá záujem ich spoznať.

V čom vás dokáže posúvať vpred práca mediátorky a kresťanskej koučky napríklad aj pri susedských sporoch?

Som vyznávačkou hodnôt, ktoré sa nedajú kúpiť. A takou hodnotou je aj pokoj. Súčasný svet a človek dneška v ňom žijúci už má takmer všetko materiálne, no predsa mu niečo dôležité chýba – najviac zo všetkého potrebuje pokoj a mier namiesto nepokojov, hádok a konfliktov. Aj tých susedských. Chcem pomáhať ľuďom k nájdeniu vnútorného pokoja.

Chcem byť nástrojom v Božích rukách pri budovaní pokoja v nás, v našom okolí, vo svete.  Riešenie konfliktov patrí medzi významné zručnosti, ktoré by si mal každý človek osvojiť. Zastávam názor, že by to mal byť osobitný vyučovací predmet v školských osnovách.

Ako veľmi nám toto učivo chýba, ukazuje aj v súčasnosti rastúci trend konfliktov v rodinách, aj v školách počas štandardnej výučby; na absenciu takéhoto učiva poukazuje aj počet nešťastných, hoci materiálne zabezpečených ľudí, kríza rodiny, preplnenosť súdov spormi, nárast exekúcií a rozvodov, ale aj zvyšujúci sa nárast bezdomovcov, samovrážd, vojen.

Človek dneška lieta do vesmíru, zvláda medzihviezdne priestory - mal by dokázať zvládnuť aj malý priestor medzi ním a druhým človekom. 

V čom možno vidieť veľké a povšimnutiahodné výzvy tohto pandemického času, čo sa týka aj našich susedských vzťahov a ich zveľaďovania? 

Pandémia sa dotkla životov každého z nás, možno rôznou formou aj intenzitou. Moja skúsenosť hovorí, že tam, kde boli susedské vzťahy dobré, sú počas pandémie lepšie, utužili sa. A tam kde boli horšie, sú počas pandémie ešte horšie alebo zostali na bode mrazu. Pandémia odhalila ich podstatu. 

Isto nás zaujíma, kedy sa pandémia skončí – to však nie je plne v našich rukách. Za zamyslenie stojí otázka, akým človekom budem ja na jej konci – to je plne v mojich rukách.

Výzvou je určite úprimný záujem o človeka ako o ľudskú bytosť a Božie dieťa - bez ohľadu na jeho vek, pohlavie, vzdelanie, zdravotný stav, vierovyznanie, politickú príslušnosť, majetkové alebo spoločenské postavenie. Výzvou je viac ľudskosti, viac človečiny.