Pápež František bol v lietadle veselý a neformálny

S pápežom ste leteli po prvýkrát, mali ste nejaké očakávania?

Bol som zvedavý, ako to bude vyzerať. Predtým som sa už stretol s pápežom Benediktom XVI., avšak na zemi, nie vo vzduchu, keď som bol súčasťou delegácie prezidenta. Pápež Benedikt XVI. bol vo funkcii asi týždeň a nášho prezidenta prijal ako prvú zahraničnú návštevu.

Vtedy zobral aj novinárov, bol som v pápežskej knižnici, podali sme si ruky. Čiže kontakt s pápežom som už mal, ale ešte som s ním neletel, takže som si úplne nevedel predstaviť, aké to bude.

Lebo stretnutie v pápežskej knižnici je dokopy možno 5-10 minút, ale let trval takmer dve hodiny tam, dve späť, plus k tomu nejaké presuny, čiže som mal omnoho viac priestoru pápeža zažiť a porozprávať sa s ním. Tešil som sa a bol som plný očakávania.

Na palube lietadla ste boli medzi novinármi iba traja zo Slovenska, cítili ste väčšiu zodpovednosť?

Tým, že sa zahraničnému spravodajstvu venujem asi 18 rokov a veľakrát som bol na rokovaniach či samitoch, kde je veľmi málo slovenských novinárov a kde v podstate akoby zastupujem Slovensko, v tomto to pre mňa nebola novinka.

Novinári sú tam ako jedna rodina, nie je dôležité, kto odkiaľ pochádza. Skôr tam bola zodpovednosť voči RTVS, aby som priniesol čo najlepšie informácie a zábery, položil pápežovi otázku a dostal na ňu odpoveď. Ale zase som si uvedomoval, že hocičo pošlem, bude to exkluzívne alebo niečím zaujímavé.

Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že práve vy pôjdete s pápežom v lietadle?

To, že sa vedenie RTVS rozhodlo, že do lietadla pôjdem práve ja, súvisí zrejme aj s tým, že som sa už venoval podobným témam – v Ríme som spravodajsky pokrýval smrť Jána Pavla II., jeho pohreb, bol som pri jednom i druhom konkláve, takže som mal k vatikánskym témam blízko.

Prijal som to s malou dušičkou, lebo to bolo niečo nové, a vždy, keď skúšam niečo nové, mám obavy, či to vyjde dobre, sú tam nervy a stres, ale nakoniec sa dostanem do rutiny a už to ide ako na klasickej zahraničnej ceste.

Pri apoštolských cestách to funguje tak, že vatikánska kancelária osloví médiá z krajiny, kam pápež letí – preto sme sa tam objavili aj my a rovnako i maďarskí novinári. Samozrejme, nie je to o tom, že keď sa prihlási 10 médií, tak všetkých 10 zoberú. Už to bolo exkluzívne, že vybrali práve nás.

Inak je dosť ťažké dostať sa na pápežský let, ak by Svätý Otec letel napríklad do Brazílie.

Absolvovali ste desiatky zahraničných ciest a stretli sa s mnohými osobnosťami. Prekvapilo vás niečo na tejto služobnej ceste?

V porovnaní s inými štátnikmi bol pápež oveľa veselší, neformálnejší a ľudskejší. V podstate je to aj jeho poslanie – byť bližšie k ľuďom a to sa prejavuje i v jeho štátnických prejavoch. Zaujímavý bol napríklad moment po prílete do Ríma.

Kým na Slovensku sa pápež presúval v policajnej kolóne s autami drahých značiek a sirénami, po návrate do Ríma nastúpil do tmavomodrého Fiata 500 XL, za ním ochrankári tiež v bežnom aute talianskej značky a odišli z letiska bez akéhokoľvek sprievodu a policajtov.

Odlišná bola v porovnaní s bežnými zahraničnými cestami organizácia zo strany Vatikánu, teda usporiadateľa. Leteli sme do Ríma už dva dni pred pápežovou cestou do Budapešti.

Museli sme si vybaviť letenky, povolenia, press karty, mali sme technické stretnutia, kde sme si s vatikánskym mediálnym tímom prešli celú cestu bod po bode – kde budeme stáť, kadiaľ pôjde pápež, kde bude priestor na nejaký neformálny kontakt a kde, naopak, vôbec nie, čo si budeme môcť dovoliť, kde máme byť a o koľkej budú prestupy – logistika bola prepracovaná absolútne do detailu.

Prekvapilo ma, na aké drobné detaily vo Vatikáne myslia. Všetko bolo perfektne zorganizované a takúto organizovanosť som ešte asi nezažil.

Aj napriek tomu pápež František urobil pár nečakaných momentov, keď zastavil kolónu, pozdravil deti, pohladkal ich. Ako ste reagovali na takéto neplánované situácie?

Upozorňovali nás na to aj na stretnutí pred cestou – toto je naplánované a nakreslené a takto by to malo byť. Ale, samozrejme, už vieme, že pápež František veľmi rád robí nečakané veci.

Preto s tým počítajú a dopredu odhadujú, kde možno bude chcieť pápež zastaviť, a myslia na únikové cesty a bezpečnosť. Svätý Otec má rád bližší kontakt s veriacimi a vtedy musí ochranka operatívne reagovať, ale už tušia, kde ten moment asi nastane, a sú na to pripravení.

Leteli ste talianskou spoločnosťou Alitalia, ktorá prepravuje pápežov už od čias Pavla VI. a v týchto dňoch končí. Bolo teda pápežské lietadlo odlišné od tých bežných?

Cestou do Budapešti sa pápež František zároveň poďakoval spoločnosti, že dlhé roky sprostredkováva lietadlá pre Vatikán. Lietadlo ale vyzerá úplne štandardne, je to klasické linkové lietadlo, nie je vpredu žiadny VIP salónik, takže pápež sedel na rovnakých sedadlách ako my ostatní.

Medzi sektormi sú závesy, ktoré nás od neho oddeľovali, hoci tiež neboli vždy zastreté – napríklad pri štarte a pristávaní musia byť rozostreté. Lietadlo malo zjavne nalietaných veľmi veľa kilometrov a nepatrilo medzi najnovšie.

Jeden novinár chcel napríklad zatiahnuť roletku na okne, ale ostala mu v ruke, tak ju len podal letuške. Bolo ozaj veľmi používané.

Let trval necelé dve hodiny, priestor na brífing ste dostali až na ceste zo Slovenska do Ríma. Čo sa dialo počas cesty tam a späť?

Cesta z Ríma trvala krátko aj tým, že sme mali medzipristátie v Budapešti. Počas tohto letu sme dostali malý priestor na neformálny rozhovor, keďže nám už vopred povedali, že oficiálny brífing bude až cestou späť.

Počas prvej cesty sme sa zoznámili, pápež prišiel do zadnej časti lietadla k novinárom – bolo nás tam asi 75. S každým si podal ruku, jeho tajomník nás predstavil, prehodili sme pár neformálnych slov.

Povedal som mu, že ho pozdravuje celá moja rodina aj spoločenstvo, ktoré máme v Kostole sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach. S novinármi, ktorí chodia na apoštolské cesty pravidelne, sa rozprával dlhšie. Niektorí absolvovali už desiatky letov s viacerými pápežmi.

Sú to zväčša spravodajcovia renomovaných, svetových médií pri Svätej stolici alebo v Ríme a venujú sa vatikánskym témam. Po odlete z Bratislavy pápež rozhodne oddychoval, pretože keď nastupoval, bol značne unavený. Asi po 45 minútach už prišiel medzi novinárov vysmiaty a plný energie.

Milo ma prekvapilo, že dosť vtipkoval. Bol až natoľko neformálny, že som to nečakal. Z televízie ho poznáme ako uvoľneného, neškrobeného, ale nerátal som s tým, že až takto. Prišiel s úsmevom a robil si žarty z kolegu. Alebo na záver zakýval a začal sa ošívať, že má niečo s rukou.

Pozrel na hodiny a povedal: „Á, to ma tlačí čas, tak už musím ísť.“ Zaujímavé však bolo, že let zo Slovenska do Ríma, ktorý trval asi hodinu a štyridsať minút sa naschvál trochu naťahoval. Cestou späť sme mali počas brífingu priestor na otázky.

A keďže otázok bolo veľa, lebo čo najviac novinárov sa, samozrejme, chcelo pýtať a pápež pri niektorých odpovediach nešetril slovami, krúžili sme nad Benátkami, aby sme mali viac času na dialóg so Svätým Otcom.

Na palube lietadla si pápež František s každým novinárom podal ruku a vymenil pár slov. Snímka: archív Viliama Hauzera

Bola nejaká otázka, ktorá možno pápeža prekvapila alebo nad ktorou sa pozastavil?

Ani nie, skôr mňa prekvapilo, že nikto sa nepýtal na zhodnotenie slovenskej cesty. Ja som sa to pýtať nechcel, lebo by to vyznelo tak prvoplánovo z pohľadu slovenských novinárov. Zazneli však rôzne témy a mal som pocit, že sa ho môžeme spýtať na čokoľvek a on nemá problém na čokoľvek odpovedať.

Hovorilo sa o homosexualite, potratoch, čiže o rezonujúcich a problematických témach, a pápež nemal problém odpovedať na ne s noblesou. Čo som sa rozprával s dlhoročnými vatikánskymi novinármi, hovorili, že počas pontifikátu Benedikta XVI. bolo treba otázky dávať vopred tajomníkovi, ktorý si ich prešiel a on sa ich potom pápeža pýtal s tým, že niektoré boli upravené.

Sú preto veľmi radi, že po nástupe pápeža Františka sa opäť vrátilo k tomu, ako to fungovalo aj za Jána Pavla II. – otázky nikto nevie vopred a nikto ich nereguluje. Je tam teda priamy kontakt pápeža s novinárom.

S kolegom z denníka Štandard ste sa pýtali na očkovanie. Prečo práve táto téma?

Rozmýšľali sme nad niečím, čo v spoločnosti aktuálne rezonuje, čo by mohlo byť zaujímavé aj pre iné médiá, lebo tie výstupy idú aj do medzinárodných výmenných sietí a agentúr. Najmä som si spomenul, ako pred pár týždňami pápež hovoril, že dať sa zaočkovať je akt lásky.

Ale nepovedal, aký akt je nedať sa zaočkovať, pričom je mnoho veriacich, ktorí nie sú zaočkovaní. Zaujímalo ma, ako zareaguje. Odpovedal, že aj vo Vatikáne je malá skupina kardinálov, ktorí sa nedali zaočkovať, lebo si myslia, že to nepomáha, takže aj tam sa táto téma rieši.

Čakal som, že povie niečo v zmysle, že je to na rozhodnutí každého človeka, ale priznal, že tento problém majú aj za múrmi Vatikánu a treba o tom diskutovať, čo bolo zaujímavé.

Medzi dlhoročnými vatikánskymi novinármi ste boli nováčikom. Ako vás prijali ostatní kolegovia?

Medzi novinármi ste kolega, tam sa to nerieši. Ale to je vždy tak, na akejkoľvek akcii, zahraničnom samite, rokovaní, že novinári držia spolu.

Napríklad keď je veľká tlačenica a niekto je viac vpredu, zoberie viac mikrofónov a drží takú akoby kyticu mikrofónov pred respondentom. Aj v lietadle sme si boli rovní – či tam bol niekto prvýkrát, alebo stýkrát.

Rozprávali ste sa aj o nejakých dojmoch z pápežovej návštevy na Slovensku?

Boli sme v kontakte počas návštevy na Slovensku i potom v lietadle a pochvaľovali si pestrosť programu – pápež pochodil viaceré miesta a stretol sa aj s rómskou komunitou či s predstaviteľmi štátu, bol na oslave Sedembolestnej. Veľmi pozitívne hovorili o organizácii celej návštevy.

Mali pocit, že zo strany organizátorov – napríklad sektory pre zaočkovaných a nezaočkovaných – to bolo veľmi dobre pripravené a všetko malo jasné pravidlá. Prekvapilo ich, že taká malá krajina dokázala osloviť taký obrovský počet dobrovoľníkov a zorganizovať pápežskú návštevu napriek pandémii.

Chválili aj zázemie pre novinárov – od pokrytia internetu, prístupu k informáciám, možnosti ísť čo najbližšie k pápežovi.

Keď opadla všetka zodpovednosť, hektika a povinnosti, rozmýšľali ste, čo vám táto skúsenosť dala?

S kameramanom Robom Jančíkom sme si povedali, že sa cítime akoby lepšími ľuďmi. Tak uvidíme, koľko nám to vydrží. (Úsmev.)

Ale minimálne sme sa zamysleli nad tým, či to, čo robíme, robíme dobre, a či by sme nemali nejaké veci prehodnotiť. Zasiahne to určite každého, neexistuje, žeby stretnutie s pápežom niekoho nijako nepoznačilo. Len možno niekedy chvíľu trvá, kým na to človek príde.