Pápeža privítajú aj svätci chudobných

Z histórie chrámu vieme, že pôvodne to mala byť trojloďová bazilika, neskôr bol tento staviteľský zámer zmenený a vznikol halový priestor krásneho gotického chrámu s presbytériom.

Dnešná Katedrála svätého Martina v Bratislave bola postavená v polovici 15. storočia, konsekrácia po zaklenutí hlavnej lode sa uskutočnila v roku 1452, svätyňu dokončili o pol storočia neskôr v roku 1497. Bol to nielen hlavný chrám mesta – dóm, ale aj kapitulný kostol; teraz je to katedrálny chrám bratislavského arcibiskupa metropolitu Stanislava Zvolenského.

Pri akomkoľvek chráme je dôležitá nielen jeho stavba, ale hlavne ľudia, ktorí ho navštevovali a navštevujú. A katedrálny chrám v Bratislave patrí v tomto medzi výnimočné sakrálne stavby na Slovensku.

Po mnoho stáročí položili v tomto chráme korunu na hlavu osemnástim kráľom a kráľovnám vrátane najznámejšej z nich – Márii Terézii. Okrem toho tam bolo vysvätených viac ako tisíc kňazov aj niekoľko biskupov.

V starobylej krstiteľnici zo začiatku 15. storočia pokrstili podľa zachovaných záznamov vyše 150-tisíc osôb vrátane známych osobností, ako bol napríklad vynálezca Ján Almužník Vlk Kempelen alebo biskup Štefan László.

Čo okrem nádhernej architektúry nájde pápež pri svojej návšteve v hlavnom chráme Bratislavskej arcidiecézy?

Keď v polovici septembra tohto roku do bratislavskej Katedrály svätého Martina zavíta Svätý Otec, pápež František, bude to preňho historicky aj ikonograficky blízke prostredie. Na jednej strane tam korunovali bezmála dvadsať kráľov a kráľovien, na druhej strane viaceré sochy v chráme pripomínajú tých, ktorí sa napriek svojmu významnému postaveniu ujali tých najbiednejších.

V Katedrále svätého Martina budú totiž pápeža Františka „vítať“ jemu blízki charitatívne angažovaní svätci, ktorí sa vo svojej dobe konkrétne starali o ľudí žijúcich na periférii.

„Stretne“ ich vlastne behom niekoľkých hodín už druhýkrát, pretože do misijného kríža zdobiaceho záverečnú omšu Eucharistického kongresu v Budapešti sú vložené relikvie svätej Alžbety aj svätého Martina.

Aké spojenie môžeme vidieť medzi pápežom Františkom a sv. Martinom?

O svätom Martinovi je pápež František presvedčený, že pripomínanie svätcovho života napomôže evanjelizácii starej Európy a prehĺbi záujem o chudobných ľudí. Lebo svätý Martin, ako to znázorňuje aj slávna dómska socha, si všimol žobráka „na periférii“ pri ceste a nahnutý z koňa mu oddelil polovicu svojho oblečenia.

Menej známe je, že pápež František na súkromných audienciách obdarúva vysokých politických predstaviteľov medailou, na ktorej je zobrazený svätý Martin ako jazdec odsekávajúci svoj plášť žobrákovi. Pápež chce mocným tohto sveta pripomenúť úlohu chrániť práva a dôstojnosť tých najzraniteľnejších.

Francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi napríklad Svätý Otec túto medailu odovzdal s vysvetlením, že symbolizuje štedrosť voči chudobným a povolanie vlád – pomáhať práve im.

Stojí za zmienku, že aj počas spomínaných korunovácií sa nad novým panovníkom korunujúci arcibiskup modlil, aby nový kráľ v zápase proti každej nespravodlivosti bránil siroty aj vdovy.

A čo sv. Alžbeta Uhorská? Čo spája so súčasným Svätým Otcom túto prešporskú rodáčku?

Pápež František považuje svätú Alžbetu Uhorskú za „obdivuhodnú postavu stredoveku“. Socha tejto svätice zdobí nielen hlavný oltár katedrály, ale aj vonkajší výklenok Kaplnky svätej Anny. Pápež František vyzdvihuje jej pokornú poslušnosť, dobročinnú osobnú zaangažovanosť pre chudobných napriek jej vznešenému pôvodu.

„V postave svätej Alžbety vidíme“ – povedal pápež František – „ako v človeku viera a priateľstvo s Kristom formujú zmysel pre spravodlivosť, rovnoprávnosť, práva tých druhých, lásku a dobročinnosť. A práve z tejto dobročinnosti sa rodí nádej a istota, že sme milovaní Bohom.“

Do Katedrály sv. Martina prichádza pápež. Koľko pápežov navštívilo tento chrám?

Svätý Otec František bude druhý pápež, ktorý v bezmála šesťstoročných dejinách Katedrály svätého Martina vstúpi do jej priestorov. Prvýkrát to bolo 30. júna 1995, keď severný portál katedrály prekročil pápež svätý Ján Pavol II.

Aj on sa vtedy „v tomto nádhernom chráme“ prihovoril biskupom, kňazom, rehoľníkom i bohoslovcom. Spomenul košických mučeníkov, obdobie komunistickej diktatúry, vyzdvihol význam duchovných cvičení a ubezpečil všetkých o svojich modlitbách.

Tri roky pred svätým Jánom Pavlom II. v utorok 31. marca 1992 zavítal do Dómu sv. Martina budúci pápež Benedikt XVI., vtedy ešte prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Joseph Ratzinger.

Okrem iného vyzdvihol, ako veľmi je potrebné uvedomiť si popri slobode aj zodpovednosť za jej využitie, aby bola sloboda „slobodou k mravnosti“, „slobodou k dobru“.

A čo iní pápeži vo vzdialenejšej minulosti?

Viacerí pápeži sa do dejín katedrály zapísali nie ako jej návštevníci, ale svojimi dôležitými rozhodnutiami. Bol to pápež Inocent III. a pápež Honorius III., ktorí povolili v prešporskom podhradí postavenie Kostola svätého Martina.

Pri príležitosti jeho konsekrácie udelil zasa pápež Mikuláš V. odpustky všetkým kajúcnikom, ktorí sa na výročie posviacky Dómu sv. Martina vyspovedajú, navštívia ho a pomôžu pri jeho údržbe alebo prispejú milodarom. Začiatkom 18. storočia pápež Klement XII. podpísal odpustkové buly pre tri dómske oltáre.

V roku 1705 pápež Klement XI. udelil odpustky všetkým, ktorí sa po dobrej spovedi na sviatok svätého Martina pomodlia za jednotu kresťanských vlád, za odstránenie bludov a za svätú matku Cirkev. Podobne pápež Klement XIII. tiež udelil odpustky všetkým, ktorí sa na štvrtú nedeľu po Veľkej noci v Dóme sv. Martina pomodlia, vyspovedajú a pristúpia k svätému prijímaniu.

V prvých májových dňoch roku 1716 boli do Ríma odoslané pozostatky svätého Jána Almužníka, a to na výslovnú žiadosť pápeža Klementa XI. No a napokon, 14. februára 2008 podpísal pápež Benedikt XVI. v Ríme dekréty Slovachiae sacrorum a Cum concathedralis, ktorými okrem iného rozhodol o zriadení novej Bratislavskej arcidiecézy, čím sa z Konkatedrály svätého Martina stala Katedrála svätého Martina.