Pápežova návšteva je dar, ktorý treba s láskou prijať

Viacerí ľudia na Slovensku si nemysleli, že sa ešte dožijú návštevy pápeža. Ale – vďaka Božej milosti – pápež František príde o niekoľko dní na Slovensko. Nerada sa pýtam na pocity – ale ako prežívate túto skutočnosť z dvoch pohľadov: po prvé – ako veriaci Slovák; a po druhé – ako bratislavský arcibiskup metropolita?

Pre mňa ako veriaceho človeka je nádherná správa počuť, že na Slovensko príde 266. nástupca svätého apoštola Petra, teda že príde apoštol Peter tejto doby do našej krajiny a my slovenskí veriaci budeme môcť prežívať stretnutie s ním v priamom duchovnom spojení.

To je obdivuhodná skutočnosť, ktorá ma ako veriaceho človeka nadchýna a som za ňu veľmi vďačný. Ako bratislavský arcibiskup považujem za veľkú česť a požehnanie, že Svätý Otec bude mať viacero stretnutí na území Bratislavskej arcidiecézy, či už v Katedrále sv. Martina, alebo aj v Národnej svätyni Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.

Pravdaže, ako predseda KBS sa teším aj na ďalšie vzácne a krásne stretnutia, ktoré sa budú konať v Prešove a Košiciach. Samozrejme, z toho vyplýva aj určitá záťaž prípravy.

Čo je najnáročnejšie z hľadiska prípravy pápežovej návštevy?

Najnáročnejšie je to, že prežívame obdobie pandémie COVID-19. Pripravovať návštevu pápeža si vždy vyžaduje zapojenie všetkých síl, ktoré máme k dispozícii v našich bratoch a sestrách, ktorí sú ochotní pomáhať.

V súčasnosti je príprava pápežovej návštevy výrazne komplikovaná skutočnosťou pandémie koronavírusu a hygienickými pravidlami, ktoré sa musia dodržiavať. Na jednej strane však už máme istú skúsenosť, lebo koronakrízu prežívame dlhé mesiace, ale na druhej strane epidémia zásadne ovplyvnila a stále ovplyvňuje prípravu celej návštevy Svätého Otca.

Veríme však, že s Božou pomocou všetko zvládneme, lebo sme si uvedomili, že aj keď sa nachádzame v komplikovanej a ťažkej situácii pandémie koronavírusu, ktorá je pre celý svet utrpením, chceme napriek tomuto utrpeniu nielen ako jednotlivci, ale aj v našich rodinách a spoločenstvách pokračovať s nádejou v srdci v našom náboženskom živote.

Máme tu, pravdaže, isté obmedzenia, ale máme aj určité možnosti, takže dúfame a veríme, že návštevu pápeža Františka budeme môcť prežiť s veľkým duchovným úžitkom do budúcnosti.

Václav Havel v apríli 1990, keď pápež Ján Pavol II. zavítal do Prahy, povedal priam prorocké slová: „Neviem, či viem, čo je to zázrak. Napriek tomu sa odvažujem povedať, že som v tomto okamžiku účastníkom zázraku.“ Po 40 rokoch totality v Československu bola návšteva hlavy Katolíckej cirkvi naozaj nie malým, ale obrovským zázrakom.

Vzhľadom na výrazne zmenenú slovenskú spoločnosť aj vzhľadom na stále trvajúcu pandémiu koronavírusu možno povedať, že aj aktuálna pápežova návšteva v roku 2021 je v istom zmysle zázrakom. Odkedy ste sa o nej dozvedeli, vnímate ju tak aj vy?

Samozrejme, veď je to čosi mimoriadne. Keď sme sa v marci tohto roku dozvedeli, že Svätý Otec zvažuje možnosť navštíviť našu krajinu, bolo to veľmi veľké prekvapenie. Zároveň z toho vyplynulo nadšenie, že pápež na nás myslí a zvažuje prísť na Slovensko. V každom prípade ide o niečo neočakávané, veľmi hodnotné, prekvapujúce a zároveň aj nadchýnajúce – je to mimoriadna udalosť.

Kam môže táto návšteva pápeža nasmerovať slovenskú spoločnosť; ako ju môže duchovne pozdvihnúť?

Svätý Otec František prináša nádej, a to aj v aktuálnom ťažkom období pandémie. Myslím si, že jeho slová blízkosti a povzbudenia a požehnanie Urbi et orbi, ktoré udelil celému svetu v čase vrcholiacej prvej vlny pandémie z Námestia sv. Petra vo Vatikáne 27. marca 2020, zostali pre celosvetovú verejnosť udalosťou, ktorá sa dotkla všetkých ľudí priamo v srdci.

Mali by sme si uvedomiť, že sme dostali výnimočný dar, že Svätý Otec príde na Slovensko práve v čase ďalšej vlny pandémie, a tak bude priamo hovoriť nielen k nám na Slovensku, ale zo srdca Európy sa prihovorí celému svetu. Budeme počuť slová pápeža Františka ako svedka viery, ktoré nás istotne posilnia vo viere a nádeji v čase pandemickej skúšky.

Podľa mňa je toto najsilnejšia skutočnosť, v ktorej sa bude niesť pápežova návšteva. Navyše keď sa Svätý Otec rozhodol pre návštevu nášho štátu v čase slávenia sviatku patrónky Slovenska – Sedembolestnej Panny Márie, pričom bude sláviť svätú omšu práve 15. septembra v Šaštíne – je to pre nás povzbudenie, aby sme si v Sedembolestnej Panne Márii ešte väčšmi uctievali Božiu Matku, ktorá neopakovateľne sprítomňuje vieru, nádej a lásku v utrpení.

A v tom spočíva sila skutočnosti pápežovej návštevy Šaštína. Čo sa týka aktuálnej situácie v našej spoločnosti, ktorá sa, samozrejme, za posledných tridsať rokov veľmi zmenila, v istom zmysle je zaznamenaná aj v logu pápežovej návštevy, do ktorého sme vybrali bolesť nazvanú „hľadanie Ježiša“: S Máriou a Jozefom na ceste za Ježišom.

Všetci hľadáme – obrazne povedané – pevný bod; dokonca ho hľadajú aj tí, ktorí sa odklonili od kresťanských koreňov, lebo zisťujú, že sú vnútorne rozkolísaní. Aj preto chceme, aby návšteva pápeža bola pozvaním pre všetkých: Nájdite svoju oporu; nájdite svoj pevný bod; nájdite a nasledujte Ježiša.

Návšteva pápeža Františka je pozvaním pre každého – pre mňa, pre vás, pre všetkých: Hľadajme Ježiša, aby sme našli pevný bod pre náš život, a vstúpme do vzťahu s ním.

Možno si viacerí kladú otázku, prečo Svätý Otec navštívi práve teraz Slovensko. Ako by ste vysvetlili postavenie Slovenska, pokiaľ ide o predchádzajúce apoštolské cesty pápeža Františka?

Áno, je prirodzené, že ľudia si kladú túto otázku. Radi by sme vysvetlili motiváciu, ktorá viedla Svätého Otca, že sa rozhodol navštíviť Slovensko, ale niekedy je krásne, že keď človek dostane dar a nerozmýšľa o tom, prečo ho dostal. Lebo ten, kto vám dal dar, nemal iný motív, než ten, že vám ho dal z lásky, že k vám chcel byť milý, pozorný a láskavý. A obdarovaný by mal tento dar aj tak prijať – teda s láskou.

A to je azda najkrajší motív na obdarovanie niekoho.

Presne tak. Preto návštevu Svätého Otca treba aj tak brať: že je to prejav lásky pápeža nielen k veriacim, ale i k všetkým obyvateľom našej krajiny.

Keby sme predsa len chceli analyzovať pastoračný prístup Svätého Otca, veľmi dobre vieme, že pápež František si vždy všíma viac tých, ktorí sú na okraji, ktorí sú odsunutí, ktorí sú na perifériách; tých, ktorí sú menší či menej významní – aj v tomto smere by sme mohli hypoteticky uvažovať o tom, že Svätý Otec si vybral Slovensko, pretože je to menšia krajina.

No to už je skutočne iba hypotetické uvažovanie, ktoré je síce legitímne, ale v prvom rade je to rozhodnutie pápeža a – ako som už povedal – je to prejav jeho lásky k nám. Je to dar a treba ho prijať.

Prijať pápeža na svojom území je vždy výzva. V Bratislave Svätý Otec navštívi dve miesta, ktoré sú zviazané s núdznymi – v Katedrále sv. Martina ho „privítajú“ svätci chudobných, v Petržalke navštívi sestry Matky Terezy v centre Betlehem.

Svätý Otec sa v Katedrále sv. Martina stretne s biskupmi, kňazmi, bohoslovcami, rehoľníkmi a katechétmi. No stretne sa tu aj s duchovným odkazom veľkých svätcov chudobných: patrónom katedrály je svätý Martin z Tours; telesné ostatky svätého Jána Almužníka sú uložené v relikviári v jemu zasvätenej kaplnke; a nesmieme zabudnúť ani na svätú Alžbetu Uhorskú, ktorej osobnosť je s Bratislavou veľmi úzko spojená.

Všetko sú to svätci, ktorí vynikali v láske k chudobným a núdznym, preto je Katedrála sv. Martina v Bratislave veľmi dobré miesto nato, aby pápež František povedal, čo mu leží najviac na srdci. Popoludní v pondelok 13. septembra Svätý Otec navštívi Betlehem – dom sestier Matky Terezy, ktoré sa venujú ľuďom vo veľmi ťažkej životnej situácii.

Všetky tieto pápežove kroky sú jasnými posolstvami pre našu i celosvetovú spoločnosť – či už sa ocitla v utrpení, alebo prežíva pokojné dni; či prekypuje zdravím, alebo zápasí s ťažkou epidémiou – nikdy sa nesmie uzavrieť do seba, ale vždy musí myslieť na iných a deliť sa aj o drobné dobrá.

Šaštín je miestom hlbokej úcty k Sedembolestnej Panne Márii. Osobne tvrdím, že ak s človekom nepohne nič iné, tak obraz Matky s mŕtvym Synom v náručí sa musí dotknúť každého človeka. Svätý Otec patrí k mariánskym ctiteľom, takže zrejme nás bude v homílii motivovať ešte k väčšej úcte k Sedembolestnej Panne Márii. Ako ste si k Sedembolestnej Panne Márii budovali počas svojho života úctu vy?

Pravdaže, je to historická udalosť – že po svätom Jánovi Pavlovi II. našu národnú mariánsku svätyňu v Šaštíne navštívi ďalší pápež, Svätý Otec František. Mariánska úcta bola v mojom živote prítomná od detstva, prijímal som ju so samozrejmosťou, keďže som do mariánskej úcty istým spôsobom vrastal v rodine aj v spoločenstve veriacich.

Vyrastal som v Trnave, kde úcta k Panne Márii Trnavskej patrí k duchovnému základu viery obyvateľov tohto mesta i celého okolia. Rozmer úcty k Sedembolestnej Panne Márii som nadobúdal, keď som dospieval a vďaka veku som už bol schopný vnímať význam bolesti v živote. Vždy som však – aj ako dieťa – vnímal, že Sedembolestná Panna Mária je patrónka Slovenska, že jej v našom národe patrí osobitné miesto a úcta.

Nie je ľahké o tom hovoriť, ale každý – či je veriaci, alebo neveriaci – je konfrontovaný s tým, aby hľadal odpoveď na bolesť a utrpenie vo svojom živote. My veriaci ľudia sme však pozvaní prežívať bolesť cez mariánsku úctu, tak ako ju prežívala Bolestná Matka Mária.

Často sa nachádzame v situáciách, kde ľudský rozum a jeho riešenie nestačia, ale môžeme sa oprieť o riešenie, ktoré nám poskytuje naša viera: v každom našom utrpení nasledovať Ježiša, ktorý nám ukázal, ako najlepšie znášať bolesť, utrpenie, zomieranie i smrť.

A prvá, ktorá v znášaní utrpenia nasleduje Pána Ježiša, je Panna Mária, preto je rozmer úcty k Sedembolestnej pre veriaceho človeka nenahraditeľný.

Slovenský národ počas svojej histórie prejavuje oddanosť Svätému Otcovi mnohými modlitbami. Keď ste boli dieťa, ako ste vnímali fakt, že sa máte modliť za Svätého Otca?

Dieťa to berie ako niečo, čo na základe autority rodičov robí, aj keď tomu nie celkom rozumie. (Úsmev.) V čase, keď som vyrastal, vnímanie osobnosti pápeža v našej spoločnosti nebolo také, ako je dnes. Po prvé: neboli veľmi rozvinuté médiá, prostredníctvom ktorých dnes môžeme pápeža spoznávať bližšie a dôvernejšie; a po druhé: to, čo bolo prezentované o pápežovi, bolo veľmi obmedzované vtedajším totalitným režimom.

No treba zdôrazniť, že aj v tejto dobe, ktorá nebola naklonená nijakým prejavom náboženstva, jestvovala v našom národe úcta k pápežovi; dokonca táto úcta k hlave Katolíckej cirkvi bola pre mnohých ľudí pevným bodom ich viery.

Prečo by sme vlastne mali na Svätého Otca všetci myslieť v modlitbách?

Preto, lebo Svätý Otec, pápež je nástupcom apoštola Petra, ale stále zostáva človekom. Isteže, pápež má osobitnú Božiu ochranu, ale na druhej strane potrebuje aj našu modlitbovú duchovnú podporu. A to je pre nás najväčšia výzva a motivácia. Keď sa za niekoho modlíme, touto modlitbou si prehlbujeme úctu k tomu človeku.

Svätý Otec František už v deň svojho zvolenia 13. marca 2013 prosil veriacich o modlitby. A túto výzvu a prosbu opakuje v pokore pred celým svetom a všetkými veriacimi dodnes.

Áno, často túto prosbu o modlitbu opakuje. Všetci vieme, že pápež má v Cirkvi jedinečné postavenie, ktoré je však spojené s veľkou záťažou. Svojimi modlitbami ho môžeme podopierať v jeho náročnej práci, ktorou je viesť Cirkev.

Na logu pápežovej návštevy Slovenska vyniká otvorené srdce, z čoho vyplýva prosba či výzva, aby sme si svoje srdcia otvorili a prijali do nich pápežove slová. K čomu nás môžu inšpirovať?

Prial by som si, aby sme si všetci otvorili srdcia pre posolstvo pápeža Františka, pretože určite bude hovoriť o témach, ktoré sú mu blízke – najmä o tom, že sme všetci bratia a sestry, a preto by sme k sebe mali byť navzájom ľudskí, aj keď nemusíme mať na všetky veci rovnaký názor.