Páter Pio by bez Ježiša nevznikol

Páter Pio patrí medzi najznámejších svätcov 20. storočia. Ovplyvnil mnohých veriacich i neveriacich. Akým spôsobom oslovil vás?

Keď som vstúpil do seminára, môj spolužiak si na izbe čítal knižku Vchádza gladiátor. Bola to jedna z prvých kníh o Pátrovi Piovi, napísal ju kapucín John A. Schug z USA. Spolužiak s úžasom hovoril, že Páter Pio je veľký svätec. Že všetko, čo sa v San Giovanni Rotondo deje, je úplná fantázia.

Keď knižku dočítal, požičal som si ju. Rýchlo som ju zhltol. Bol to môj prvý konkrétnejší kontakt s Pátrom Piom. V seminári som vnímal silný dotyk spôsobu života svätého Františka z Assisi.

Nakoniec sa to vykryštalizovalo do rozhodnutia, že ak pôjdem do rehole františkánov, tak jednoznačne ku kapucínom. Veľmi silno ma v tom ovplyvnil práve Páter Pio.

Aká konkrétna črta vás na ňom najviac zaujala?

Myslím, že prvé oboznámenia s hociktorými svätými sú často o zázrakoch, nad ktorými človek žasne. Podobne to bolo aj so mnou a Pátrom Piom. Zaujali ma zázraky, ktoré Boh cez neho konal – bilokácie, čítanie v duši penitenta, rozprávanie mnohými jazykmi, premiestňovanie sa a iné.

Hoci boli ťažko vykupované bolesťou a utrpením, toto bolo prvé, čo ma na ňom oslovilo. Človek však dozrieva ľudsky i duchovne, hlbšie načiera do oblastí života a hľadá, odkiaľ veci pramenia. Špirála zázrakov Pátra Pia nás privádza k prameňu, ktorým je ukrižovaný Ježiš.

Koľkokrát ste boli v San Giovanni Rotondo? Čo sa vám tam páčilo?

Bol som tam viackrát. Keď som tam bol prvý raz, bolo to, ako keď milovník Barcelony prvýkrát vstúpi na štadión Nou Camp. San Giovanni Rotondo je kontaktné miesto so životom a osobnosťou Pátra Pia. Bez neho by to boli len múry, obyčajné záhrady a stromy.

Najkrajšia spomienka sa mi spája s týždňovým kurzom pre spovedníkov v Taliansku. Milujem tie archaické priestory v San Giovanni Rotondo, zvlášť starý kostolík.

Počas siesty som doň rád chodil a trávil voľný čas na mieste, kde mi múry, podlaha, spovednica a všetko ostatné rozprávalo o Pátrovi Piovi. Samozrejme, aj o Ježišovi Kristovi. Pretože Páter Pio by bez Ježiša nevznikol.

Čím to podľa vás je, že na toto miesto stále putujú tisícky pútnikov?

Ako som už povedal, miesto je silno nasiaknuté, priam  dýcha Pátrom Piom. Nechcem to porovnávať so Svätou zemou, lebo tam sa to spája s udalosťami spred dvetisíc rokov a samotným Pánom Ježišom. V San Giovanni Rotondo je to spätosť s udalosťami spred necelých sto rokov.

Tam sú lavice, na ktorých sedel; štóly, ktoré používal; oltár, na ktorom slúžil sväté omše. Toto je dôvod, ktorý oslovuje putovať do Rotonda – vôňa prítomnosti a ducha Pátra Pia.

V čase, keď ste vyrastali, bola ešte totalita. Odkiaľ sa k vám informácie o živote Pátra Pia dostávali?

Prvé, čo si pamätám, bolo, keď mi môj otec z času na čas hovoril o zázračnom mníchovi. O kapucínovi, ktorý robí veľké zázraky a má stigmy. Otec mi to musel vysvetliť, pretože som tomu nerozumel. To boli asi prvé momenty, keď som počul o Pátrovi Piovi. Bolo to niekedy v 80. rokoch.

Čo viete od starších spolubratov, aké povedomie bolo v tých časoch o Pátrovi Piovi?

Slovenskí súčasníci Pátra Pia o ňom vedeli. Pýtal som sa na to napríklad pátra Vojtecha Reinera. Vtedy nebolo toľko správ, no slovenskí bratia o ňom mali informácie. Pátra Pia však brali hlavne bratsky – že je to brat v ich rehoľnej rodine.

Napriek obmedzenému spôsobu komunikácie sa nášmu pátrovi Šebastiánovi Jaďuďovi podarilo vymeniť si s Pátrom Piom nejakú korešpondenciu. Klobúk dolu pred zodpovednosťou Pátra Pia, keď si uvedomíme, že už v tom čase dostával denne tisícky listov z celého sveta.

Ako je na tom úcta k Pátrovi Piovi na Slovensku dnes? Chápeme ho hlbšie alebo nás viac lákajú zázraky?

Na palete zbožnosti sú všetky farby. Prichádzajú ľudia, ktorí o Pátrovi Piovi nevedia vôbec nič, ale i takí, ktorí sa k nemu veľmi intenzívne modlia, majú o ňom veľa načítaného. Medzi týmito dvoma pólmi sú rôzne odtiene. Najlákavejší je povrch zázrakov.

Veď aj Pán Ježiš robil zázraky a priťahovalo to ľudí, lebo videli, že majú do činenia s niečím nadprirodzeným. I dnes sú priťahovaní ľudia zameraní na zázraky, uctievajú si Pátra Pia, no na ich živote sa to veľmi neodzrkadľuje.

Potom sú ľudia, pre ktorých je Páter Pio akoby viac než Boh. Pritom práve Boh robí zázraky, nie Páter Pio. Prichádzajú však aj takí, ktorí ho poznajú, modlia sa k nemu a ich duchovný život je hlboký.

S akými úmyslami sa ľudia na kapucínskeho svätca obracajú?

So všetkým. Hlavne uzdravenia z chorôb, ale i vzťahy, povolanie, zamestnanie či súdne spory.

Je u nás úcta k Pátrovi Piovi aj nejako organizovaná?

Pôsobia tu dve oficiálne modlitbové skupiny Pátra Pia, v Košiciach a v Hlohovci. Ale neoficiálnych skupín je na Slovensku viac. Pravidelne sa stretávajú a modlia sa k Pátrovi Piovi o jeho príhovor.

Mama nášho brata kapucína je vedúca modlitbovej skupiny Pátra Pia v Hlohovci a každý rok robí v čase sviatku Pátra Pia trojdnie modlitieb.

Čím môže tento divotvorca inšpirovať dnešného človeka?

Na Pátrovi Piovi ľudí silno priťahuje ovocie jeho vzťahu s Ježišom. Celistvosť príbehu na Golgote a túžba Pátra Pia byť doň úplne vtiahnutý.

To, ako prežíval svätú omšu; ako ľudí upriamoval na Eucharistiu; aký vzťah prežíval k Panne Márii; ako ľudí vyzýval na úctu nebeskej Matky; ako rehoľníkov nasmerovával k zodpovednému životu a dodržiavaniu regúl, konštitúcie a žitia evanjelia. Zázraky Pátra Pia sú ako šľahačka, ktorá nás priťahuje.

Ale skutočne hľadajúci sa ponoria hlbšie – do vzťahu Pátra Pia s Ježišom. Do jeho vzťahu s nebom. Tam sa rozprestiera celý vejár oblastí – anjeli, očistec...

Páter Pio bol ako doma v komunikácii s nadprirodzeným svetom, ktorý je nám neskutočne vzdialený. A zázraky robí dodnes. Nemocničné kaplnky, kostoly, ale hlavne príbehy ľudí by o tom vedeli rozprávať.

Poznáte konkrétny príbeh kontaktu s Pátrom Piom?

Najviac ma povzbudzujú príbehy o slabosti svätých, lebo mám pocit, že mám šancu na svätosť i ja (úsmev). Raz som sa rozprával s pánom, ktorý bol v San Giovanni Rotondo a stretol Pátra Pia. Zo stretnutia bol veľmi sklamaný. Bol to podľa neho úplne obyčajný kapucín. Nechápal, čo na ňom ľudia vidia.

Toto je pre mňa krásna pointa. Ako bol Páter Pio pre mnohých nadčlovekom, tak sa iní čudovali, čo na ňom kto vidí. Postoj toho pána bol pre mňa výstižný, lebo aj keď bol Páter Pio svätec, išlo stále o normálneho človeka. Vieme, že viacerí ľudia mali s Pátrom Piom aj ťažké skúsenosti.

Posielal ich preč, dokonca vyhodil zo spovednice. Dokázal byť tvrdý, ak niekto pri spovedi nepootvoril dvere Bohu. Hneď videl, či ju človek bral pro forma, alebo sa chcel skutočne stretnúť s Bohom, prosiť o odpustenie a následne zmeniť život.

Ako svojho svätého spolubrata vnímajú slovenskí kapucíni?

To je rôzne. Máme bratov, ktorí na základe Pátra Pia vstúpili do rádu, majú ho radi, čítajú o ňom, fascinuje ich jeho duchovný život. Potom sú bratia, ktorí ho vnímajú ako nášho svätca a majú ho v úcte. Raz som tiež dostal odpoveď, že niektorí sa ho akoby boja kvôli jeho priamočiarosti a prísnosti.

To je košatosť Božieho povolania a krásy rôznosti pohľadov. V každom prípade je to kapucín, je to náš brat a je fantastické, že máme v rodine takéhoto svätca.

Ovplyvnil Páter Pio smerovanie kapucínov? Dal im v niečom nový ráz?

Do veľkej miery áno. Vidno to aj na tom, že niektorí noví bratia prichádzajú ku kapucínom preto, lebo ich oslovil Páter Pio. Už v noviciáte píšu duchovné listy a chceli by robiť zázraky (úsmev). Takisto spovedanie neoddeliteľne patrí k Pátrovi Piovi, je veľkým znakom jeho spôsobu pastorácie.

Poznám však aj výrok jedného brata, ktorý povedal, že neprišiel ku kapucínom, aby sedel v spovednici desať hodín denne. Proti tomuto vyjadreniu sa nedá nič namietať, pretože naša charizma je oveľa širšia. Vyrastá zo svätého Františka z Assisi, ktorý bol diakon a nespovedával.

Život kapucínov má byť o žití evanjelia, bratstva, o väčšom priestore na modlitbu a blízkosti k človeku. A následkom života Pátra Pia a Leopolda Mandiča v našom ráde čoraz viac kvitne charizma spovedania. Je to aj krásna, aj nie jednoduchá služba.