Pokračujeme v práci, ktorú začali naši predchodcovia

Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa si tento rok pripomína 100 rokov od začiatku pastoračnej činnosti na Slovensku. Jej členovia nielen počas ľudových misií odovzdávajú veriacim, ktorí stoja na pokraji duchovnej rezignácie, novú spirituálnu vitalitu.
Peter Slovák 13.04.2021
Pokračujeme v práci, ktorú začali naši predchodcovia

Kláštor redemptoristov v Podolínci. Snímka: archív rehole

So súčasným provinciálom rehole Václavom Hypiusom, CSsR, sme sa obzreli za spirituálnou i materiálnou škálou minulých i súčasných aktivít kongregácie.

Aké bolo historické pozadie príchodu rehoľníkov do bývalého Československa?

Redemptoristi vznikli v roku 1732 vo vtedajšom Neapolskom kráľovstve. Niekoľko desaťročí si rehoľa zachovávala čisto regionálny charakter a postupne sa rozširovala po celom území dnešného Talianska.

V roku 1784 do nej vstúpili dvaja Rakúšania – sv. Klement Hofbauer a Tadeáš Hübl, ktorí pochádzali z územia dnešnej Českej republiky. Obaja sa pričinili o to, že kongregácia redemptoristov sa rozšírila za Alpy, dostala sa do Viedne a odtiaľ do celej Európy a neskôr aj do Ameriky.

Čo sa týka územia Slovenska: Slováci poznali redemptoristov na ľudových misiách v Starých Hámroch v Sliezsku v roku 1869, kam prichádzali aj veriaci z Kysúc. Prvé misie redemptoristov boli v roku 1874 v Hornom Vadičove v Nitrianskej diecéze.

Onedlho nato boli misie v Rajci, Rajeckej Lesnej a Kysuckom Novom Meste. Pre jazykovú blízkosť ich konali českí redemptoristi z Moravy. Ale aj rakúski redemptoristi vykonali niekoľko ľudových misií v nemeckom jazyku pre karpatských Nemcov.

Ľudové misie na Slovensku do roku 1921 robili prevažne redemptoristi z Červenky pri Litovli na Morave a konali sa na území všetkých diecéz okrem Košickej.Paradoxne, práve tu po vzniku Československa vznikol prvý kláštor redemptoristov na Slovensku.

Kto boli prví bratia Kongregácie Najsvätejšieho Vykupiteľa prichádzajúci sem?

Košický biskup Augustín Fischer-Colbrie ponúkol redemptoristom, aby prevzali bývalý františkánsky kláštor a kostol v Stropkove. Práve tu v septembri 1921 vznikol prvý kláštor redemptoristov na Slovensku.

Komunitu tvorilo osem členov, z toho dvaja gréckokatolíci. Všetci boli pôvodom z Česka. Asi najznámejším je otec Metod Dominik Trčka, ktorý bol v roku 2001 vyhlásený za blahoslaveného.

Je povzbudivé, že už vo februári 1922 redemptoristi zo Stropkova uskutočnili prvé misie (Muránska Dlhá Lúka).

Onedlho nato boli založené ďalšie kláštory: Podolínec (1922), Kostolná pri Trenčíne (1923), Michalovce (1931), Bratislava (1935), Staré Hory (1941). Rozvoj redemptoristov – podobne ako všetkých reholí – bol násilne prerušený v roku 1950.

Redemptoristi sú vnímaní ako rehoľa misionárov kazateľov; je to skutočne ich primárne poslanie?

Každá rehoľa má vlastnú charizmu a poslanie, ktoré ju charakterizuje. Redemptoristi vznikli v novembri 1732 v Scala pri Neapole; založil ich sv. Alfonz de Liguori.

Ich poslaním bolo a je ohlasovanie evanjelia chudobným a opusteným, ktorí síce o Bohu niečo počuli, ale o ich duchovný život sa nikto nestaral a oni sami to nedokázali. Hovoríme o chudobných pastieroch, roľníkoch, ktorí žili v okolí Neapola a nemali vo svojich dedinkách kňaza, ktorý by im hlásal Božie slovo a venoval sa im po duchovnej stránke. Boli ponechaní sami na seba.

Hoci v neďalekom Neapole bolo dosť kňazov, vidiecke oblasti boli prevažne bez kňaza. Cestovanie bolo v tom čase veľmi náročné, až nemožné. A tak ľudia síce boli pokrstení a čo-to o Bohu vedeli, ale ich hlad po Bohu nemal kto zasýtiť.

Svätý Alfonz, ktorý si do Scala prišiel oddýchnuť, keď stretol tamojších ľudí a videl ich opustenosť, namiesto oddychu sa im venoval, a tak sa postupne zrodila myšlienka zapojiť do tejto práce na vidieku aj iných kňazov z Neapola.

A napokon 9. novembra 1732 vzniká spoločenstvo kňazov, z ktorého sa časom vyformovala Kongregácia Najsvätejšieho Vykupiteľa. Ľudia nemuseli cestovať za nimi, ale redemptoristi prichádzali do vidieckych farností a venovali sa službe ohlasovania evanjelia, vysluhovali sviatosti, urovnávali spory.

V takej či onakej forme táto činnosť je aktuálna aj dnes.

Ľudové misie sa pod vedením rehole znovuobnovujú. Zostáva podstata ich významu rovnaká?

Okrem zopár výnimiek z obdobia Pražskej jari sa ľudové misie počas komunizmu nemohli konať. Obnovili sa po páde totalitného režimu; prvé ľudové misie redemptoristov sa uskutočnili v máji 1993 a odvtedy sa konajú po celom Slovensku.

Chodíme aj do Čiech a medzi Slovákov v Amerike, Rumunsku či inde po svete, ale predovšetkým na Slovensku. Isteže forma ľudových misií je prispôsobená dnešným okolnostiam a podmienkam, ale to podstatné ostáva: ohlasovať evanjelium tým, ktorí sú opustení.

Boli by ste prekvapení, koľko opustených a chudobných ľudí u nás existuje a koľko pokrstených o Bohu nepočulo tak, ako počuť malo. Veľa kresťanov nevníma evanjelium ako dobrú zvesť, ale ako bremeno či folklór a zvyk.

Myslím si, že stále potrebujeme obrátenie a započúvanie sa do Božieho hlasu znejúceho v našom živote. A teda my, ale aj iní zasvätení a kňazi majú nielen na Slovensku stále dosť práce.

Zaujímavosťou je, že redemptoristi u nás pôsobia v dvoch jednotkách: Provincia Bratislava – Praha – rímskokatolícka vetva a Viceprovincia Michalovce – gréckokatolícka vetva. Ako vznikla táto špecifickosť?

Redemptoristi sú rehoľnou rodinou, ktorá má viacero obradov. Na Slovensku sú redemptoristi dvoch obradov – rímskokatolícky (Provincia Bratislava – Praha) a gréckokatolícky (Viceprovincia Michalovce). Okrem týchto dvoch obradov celosvetovo do rodiny redemptoristov patria aj spolubratia chaldejského a syromalabarského obradu.

Prvá komunita redemptoristov bola miešaná, rímskokatolícka i gréckokatolícka. Keďže redemptoristi mali pracovať aj medzi gréckokatolíkmi, bolo veľmi dobré, že niektorí z nich (aj bl. Metod Dominik Trčka) prijali gréckokatolícky obrad.

Postupne sa dospelo k tomu, že z tohto prvého domu sa zrodili dve samostatné organizačné jednotky redemptoristov: Viceprovincia Bratislava (rímskokatolícka) a Viceprovincia Michalovce (gréckokatolícka). Obidve sa zrodili z Provincie Praha, odkiaľ prišli na Slovensko aj prví redemptoristi.

K významným osobnostiam rehole na Slovensku patrí blahoslavený Metod Dominik Trčka a Ján Mastiliak. Ako vnímate ich prínos pre kongregáciu i Cirkev?

Metod Dominik Trčka bol vyhlásený za blahoslaveného v roku 2001. Proces beatifikácie otca Ivana Mastiliaka bol otvorený v januári 2015 a modlíme sa, aby aj on bol pripočítaný medzi blahoslavených a svätých Cirkvi. Obaja sú významnými postavami redemptoristov na Slovensku.

Dlhé roky boli väznení len preto, že boli rehoľníkmi. Blahoslavený Metod Dominik Trčka zomrel ako mučeník za vieru. Otca Jána Mastiliaka odsúdili na trest smrti, ktorý mu neskôr zmenili na doživotie. Napokon si z neho odsedel vyše 15 rokov.

Po prepustení na slobodu žil v Prešove, kde tajne formoval a vyučoval nových redemptoristov. Vďaka tomu obidve viceprovincie mali aj počas totality nových členov, hoci všetko prebiehalo v úplnej tajnosti. Máme im teda byť za čo vďační.

I keď aktuálne pretrvávajú značne oklieštené možnosti, pripravujete v rámci okrúhleho jubilea niečo špecifické pre veriacich?

Storočnica je pekné výročie a patrí sa ho osláviť. Nik z nás si nemôže pamätať, čo sa stalo pred sto rokmi; iba vďaka histórii a písomným záznamom dokážeme na to spomínať. Nejde nám o nejaké oslavy pre oslavy.

Chceme si uvedomiť, čo všetko stojí za výročím; koľko ľudí stálo za tým, koľkí sa pričinili o to, aby redemptoristi prišli na územie dnešného Slovenska a intenzívne pokračovali vo svojej misii, ktorú začali niekoľko desaťročí predtým. Na mnohých sa už nepamätá, niektorých významných si chceme osobitne pripomenúť a za všetkých chceme byť vďační Bohu.

On viedol ich kroky, aby sa aj v našich končinách zakorenila charizma ohlasovania hojného vykúpenia, ktoré Boh tak rád rozdáva svojim deťom. Pre nás, rehoľníkov, ktorí dnes žijeme na Slovensku sto rokov po založení prvého nášho domu, je výročie významné aj preto, aby sme sa prehĺbili v zápale ohlasovania evanjelia chudobným a opusteným v duchu našej charizmy.

Toto obdobie bolo prerušené násilným zrušením kláštorov v 50. rokoch 20. storočia, keď rehoľníci boli odstránení zo života spoločnosti vtedajšieho Československa a sústredení do koncentračných kláštorov. Zámerom vtedajšej moci bolo úplne vykynožiť rehoľný život zo spoločnosti a následne aj celú Cirkev.

Zo sto rokov pôsobenia na Slovensku tak zostáva iba šesťdesiat, a to ešte nehovoríme o útrapách druhej svetovej vojny. Po páde komunizmu rehoľníci – aj redemptoristi – vyšli z podzemia a obnovili sa kláštory a život v nich. Už vyše tridsať rokov žijeme v slobode a pokračujeme v práci, ktorú pred sto rokmi začali naši predchodcovia.

Verím, že sa za nás prihovárajú v nebi a pomáhajú nám. Redemptoristi Provincie Bratislava – Praha a Viceprovincie Michalovce si storočnicu pripomenú viacerými podujatiami. Hlavné jubilejné slávnosti budú v Stropkove 18. a 19. septembra 2021; ich súčasťou bude aj vedecká konferencia venovaná 100 rokom prítomnosti redemptoristov na Slovensku.

Michalovská viceprovincia oslávila 75 rokov od svojho vzniku 23. marca. Na rok 2021 pripadá i 20. výročie beatifikácie bl. Metoda Dominika Trčku a 110. výročie narodenia Božieho služobníka Jána Mastiliaka.

Čo by ste želali svojej reholi?

Som vďačný spolubratom, že ohlasujú hojné vykúpenie nášmu ľudu. Redemptoristi sú známi predovšetkým ako ľudoví misionári. Je to pojem trochu archaický, ale stále aktuálny a tí, čo sa zúčastnili na ľudových misiách vo farnostiach Slovenska, hádam mi dajú za pravdu.

Vždy ma príjemne prekvapí, ako si Boh poslúži ľuďmi (aj nami), aby zjavil svoju lásku a starostlivosť. To je naša úloha – dovoliť, aby cez nás Boh pôsobil a prihováral sa ľuďom. Potrebujeme sa „infikovať“ jeho láskou a odovzdávať ju ďalej ako dobrú zvesť.

Výročie chcem využiť aj nato, aby som poďakoval spolubratom za ich prácu na poli evanjelizácie, za ich ľudskú blízkosť a svedectvo zasväteného života a rovnako aj laickým spolupracovníkom, ktorí majú účasť na našej rehoľnej charizme.

Každý máme osobitné dary milosti, ktoré veľkodušne vkladáme do spoločného diela. Nech nás v tom Pán požehná. A hoci v dnešných časoch pandémie je naša činnosť obmedzená – nedajú sa konať ani ľudové misie, ani duchovné cvičenia, ani ďalšie naše činnosti v prospech ľudí – zostáva nám mediálny priestor, v ktorom čoraz viac zaznieva aj Božie slovo.

Blízkosť k ľuďom, ktorá je nám vlastná už od čias sv. Alfonza, nech je našou trvalou charakteristikou naďalej.