Poškodzovanie dobrého mena nie je sloboda prejavu

Vnímate falošné správy ako niečo, čo môže ovplyvniť politický súboj aj na regionálnej úrovni?
Určite. Aj keď si myslím, že čím je menšie sídlo, tým majú falošné správy menší vplyv. A to z jednoduchého dôvodu: keď kandidát kandiduje na starostu v sídle, ktoré má tisíc obyvateľov, dá sa povedať, že všetci občania vedia o ňom skoro všetko a poznajú ho osobne.

Falošné správy tam potom nemajú taký dosad. Iná situácia je, keď je to sídlo s 200- či 300-tisíc obyvateľmi – aj také máme na Slovensku. Tam môže byť vplyv falošných správ omnoho väčší, pretože napríklad v takej Bratislave sa nedá predpokladať, že by všetci osobne poznali kandidátov.

Platí teda priama úmera – čím väčšie sídlo, tým väčší vplyv takéto správy môžu mať.

Takže falošné správy môžu byť škodlivejšie vo väčších mestách?
Áno, osobná znalosť kandidáta je tam - nechcem povedať vylúčená -, ale málo pravdepodobná.

Očierňovanie kandidátov sa dialo aj v minulosti, no vďaka internetu sa tieto možnosti rozšírili. Môžu falošné správy zamiešať politickými kartami výraznejšie ako pri predošlých komunálnych voľbách na Slovensku?
Je to otázka cieľovej skupiny. Do komunálnych volieb ešte stále chodí voliť viac ľudí nad 40 rokov. Tuto platí nepriama úmera – čím vyššia veková kategória, tým menej sa pohybuje na sociálnych sieťach.

A falošné správy sa týkajú hlavne sociálnych sietí. Tam sa štruktúra návštevníkov, respektíve trvalých účastníkov sociálnych sietí nezmenila. Aj v roku 2018 platí, že na sociálnych sieťach sú prevažne mladí ľudia.

Mladí chodia voliť v oveľa menšej miere ako staršia generácia. Tu by som si dovolil tvrdiť, že situácia sa v porovnaní s rokom 2014 až tak nezmenila, pretože nepredpokladám, že by sa vývoj voličskej účasti demograficky posunul tým smerom, že pôjde voliť viac mladých ľudí. Nemyslím si to, nič tomu nenasvedčuje.

Zakladajú si niektorí kandidáti kampaň na šírení falošných správ o svojom oponentovi? Môže im to stačiť na úspech?
V tomto type volieb je to menej účinné ako napríklad v parlamentných či prezidentských voľbách.

Neznamená to však, že je to neúčinné. Je, ale iba v menšej miere. Keď sa bavíme o nejakom tesnom výsledku, kde je rozdiel 100-200 hlasov a víťaz použil túto taktiku, môžeme sa právom domnievať, či tých 100, alebo 200 hlasov získal aj na základe šírenia falošných správ.

Sú to však iba nepriame dôkazy vychádzajúce zo štatistiky.

Má kandidát, ktorý sa stane obeťou falošných správ, vôbec šancu na zvolenie?
Má. Hoci sa tá šanca úmerne zmenšuje k veľkosti sídla a ostatným spomenutým faktorom. Máme však príklad zo sveta, že aj napriek takýmto správam môže byť kandidát úspešný.

Samozrejme, sú tiež opačné prípady, keď falošné správy kandidujúceho znemožnili. Či už to bolo, alebo nebolo v dôsledku falošných správ, je možné zistiť až následným vyšetrovaním. To však môže trvať mesiace či roky, a to očiernenému kandidátovi už veľmi nepomôže.

Máte pocit, že tých falošných správ je viac ako v minulosti?
Nerobím si štatistiky, ale môj subjektívny pocit je, že áno. Vyplýva to z jednej jednoduchej veci, a to je relatívna beztrestnosť šíriteľov týchto správ. Sociálne siete nám totiž nepriniesli viac demokracie, priniesli nám viac anarchie.

Povedal by som, že nás doviedli až k niečomu, čo sa blíži k definícii fašizmu či podobnej totality. Je to tým, že sociálne siete dávajú ľuďom rovnosť, ktorá im nebola prisúdená ani od Boha a nedokonalosťou zákonodarstva je im prisúdená štátom.

Poviem príklad: môžete sa poctivo pripravovať na politickú kariéru, máte odborné zázemie. No na sociálnych sieťach vás nejaký primitív so štyrmi triedami môže veľmi úspešne začať znemožňovať.

A na sociálnej sieti váš hlas ako vzdelaného človeka má tú istú váhu ako hlas primitíva, ktorý vám chce poškodiť. Toto nie je ani rovnosť pred Bohom, toto nie je žiadna rovnosť, to je anarchia.

Vnímam to ako nastupujúcu totalitu priemernosti a primitívnosti, ktorá momentálne vládne na sociálnych sieťach. Budeme s tým musieť niečo robiť. Nejdem hovoriť o tom, že treba cenzurovať internet.

Práve primitívi, o ktorých hovorím, budú najviac kričať o slobode prejavu. Sloboda prejavu však končí tam, kde začnete poškodzovať dobré meno druhého. Musíme nájsť hranicu a mechanizmy, aby sa toto nedialo.

Aby sloboda prejavu nemohla beztrestne poškodzovať niekoho dobré meno. Pretože to nie je sloboda prejavu, ale sloboda klamstva.

Môže podľa vás šírenie takýchto správ aktivizovať nerozhodnutých voličov?
Môže, ale takisto sa môže stať aj opak. Niektorí rozhodnutí voliči chceli dať hlas danému kandidátovi. Keď však uveria takýmto správam, hlas mu neodovzdajú a stanú sa z nich nevoliči.

Čomu by voliči mali venovať pozornosť pri výbere kandidátov, aby sa nenechali zmiasť falošnými správami?
Každý volič v komunálnych voľbách vie, čo ho trápi. Čo trápi mesto, obec, sídlo, v ktorom žije. V prvom rade by sa mal venovať programu, aj keď je to nepopulárne, pretože málo ľudí chce čítať programy kandidátov.

Ale práve v tomto prípade by sa voliči mali sústrediť na to, čo má kandidát napísané vo svojom programe. Venovať by sa mali aj kandidátovej minulosti, ale verifikovateľnej, ktorá je oprostená od falošných správ.

Tu nastáva obrovský problém, pretože niekedy sa tie správy nedajú jednoducho vyvrátiť. Poviem príklad: ja o vás poviem, že mám kamarátku, ktorá s vami chodila do školy a vy ste ju v deviatej triede sexuálne obťažovali.

No a skúste sa teraz z toho vyviniť, keď sú voľby o pár dní. Vždy si treba pozrieť zdroj, ktorý prinesie takúto správu. Väčšinou sa to nerobí tak, že falošnú správu zverejnia protikandidáti, ale niekto to urobí za nich.

Pre voliča by malo byť rozhodujúce nie to, proti komu sa falošná správa obrátila, ale v prospech koho.