Postavenie učiteľa je u nás na okraji záujmu

Aké je súčasné postavenie slovenského učiteľa?
Postavenie učiteľa na Slovensku je, žiaľ, okrajové. V mnohých prípadoch sa na školách vyskytuje mobing či bossing, a to zo strany kolegov, vedúcich pracovníkov, ale i zo strany zriaďovateľov. Kvalitní učitelia či riaditelia zo škôl odchádzajú, pretože nevládzu uniesť tlak. Pokiaľ nemajú dobre fungujúce odbory alebo radu školy, nemajú sa na koho obrátiť.

Slovenskí učitelia majú oproti svojim kolegom z vyspelých krajín OECD podstatne nižšie platy, čo priznáva aj rezort školstva. Myslíte si, že by sa táto situácia mohla v blízkej budúcnosti zmeniť?
Je ťažké odpovedať na otázku ohľadom zvyšovania platov v budúcnosti, pretože to závisí od politickej vôle budúcich vlád. Doterajšie vlády zatiaľ požiadavky, ktoré boli zadefinované v období najväčšieho učiteľského štrajku v roku 2016, rozhodne nenaplnili a ani plánmi v budúcom roku sa situácia zásadne nezmení. Zároveň súčasné nastavenia odmeňovania či takzvaný kreditový systém je pre učiteľskú obec skôr demotivujúci ako motivačný.

Dá sa podľa vás za takýchto podmienok dosiahnuť rovnako kvalitné vzdelávanie ako vo vyspelejších krajinách, respektíve v krajinách, kde je práca učiteľa lepšie hodnotená?
Nedá. Vzdelanie našich žiakov a študentov je podmienené viacerými faktormi. Plat učiteľa je len jedným z nich. Stagnáciu školstva môžeme pozorovať aj na základe neustáleho striedania ministrov. Tí sa pustia do nejakej reformy, ktorá je buď nevyhovujúca, nedotiahnutá do konca, alebo úplne novým ministrom zrušená. Brzdiacim systémom v napredovaní slovenského školstva je tiež nedostatok alebo limitovaný trh učebníc, veľmi pomalá integrácia a inklúzia, rôzne nezmyselné rozhodnutia či programy, ale aj mnoho ďalších faktorov, na ktoré SKU neustále poukazuje.

Len tá spoločnosť, ktorá si uvedomuje potrebu kvalitných učiteľov a kvalitného vzdelania, sa môže rozvíjať a napredovať.
 

Prečo by vláde malo záležať na zlepšení podmienok pre učiteľov?
SKU považuje vzdelanie za hodnotu, ktorá by mala byť v každej spoločnosti docenená, pretože je základným predpokladom na skvalitnenie života jednotlivca, ale aj spoločnosti. Učiteľ je nositeľom tohto vzdelania, preto je jeho rola v spoločenskom systéme veľmi dôležitá. Len tá spoločnosť, ktorá si uvedomuje potrebu kvalitných učiteľov a kvalitného vzdelania, sa môže rozvíjať a napredovať.

Aký je u nás záujem o učiteľskú profesiu? Neprodukujú slovenské univerzity priveľa absolventov s pedagogickým zameraním?
Profesia učiteľa je predovšetkým poslaním. Toto si mnohí študenti pedagogických fakúlt neuvedomujú. Stáva sa, že od študenta počujeme, že výber pedagogiky bola jeho posledná možnosť prijatia na vysokú školu, aby získal titul. Je veľmi dôležité, aby sa kvalita vzdelávania a kritériá na budúcich učiteľov na pedagogických fakultách zmenili. Medzi negatíva patrí napríklad nízky počet hodín povinnej praxe, ale aj celková nepripravenosť absolventov.

Ministerstvo školstva deklaruje, že chce zvýšiť atraktivitu učiteľskej práce. Akým spôsobom by sa to podľa vás dalo dosiahnuť?
Nielen ministerstvo, ale aj vláda často vyhlasujú, že je pre nich školstvo priorita. Keby to tak bolo, už dávno sme mohli byť na úrovni krajín, ako je napríklad Fínsko. My sa, naopak, musíme s ministrami a rôznymi úradmi sporiť, pretože robia nesystémové kroky, ktoré nevedú k progresu, ale k stagnácii. Myslíme si, že zmena by mala prísť zdola, teda od učiteľov. Minister a vláda by mali byť tí, ktorí počúvajú ľudí z praxe a na základe skúseností a súčasného trendu nastavia školstvo tak, aby sme úroveň rozvinutých krajín dosiahli.

Sú dnes učitelia motivovaní zlepšovať alebo rozširovať si kvalifikáciu?
Mnohé zo súčasných vzdelávaní, ktoré sú učiteľom poskytované, sú nekvalitné. Učiteľ tak absolvuje množstvo hodín vzdelávania, ktoré sú mu často prospešné len na získanie kreditov, ale do jeho osobného rozvoja to nezasiahne. Na druhej strane tu máme veľa zapálených učiteľov, ktorí si kvalitné vzdelávania platia z vlastných zdrojov alebo sa prihlásia na zahraničné vzdelávanie. Je to veľmi individuálne a závisí od nastavenia učiteľa a od prostredia, v ktorom pracuje.

Kedysi bol učiteľ rešpektovanou autoritou. Dnes jeho metódy a hodnotenie kritizujú nielen žiaci, ale aj rodičia. Čo spôsobilo túto zmenu? Akému tlaku musia dnes učitelia čeliť?
V súčasnosti musia učitelia čeliť čoraz vyšším nárokom. Pribúdajú im rôzne povinnosti, ktoré súvisia so špecifickými potrebami detí, a učiteľ zároveň nemá vytvorené optimálne podmienky. Na školách absentujú asistenti, špeciálni pedagógovia, psychológovia, ktorí by vytvárali odborné tímy a odľahčili tak prácu učiteľovi. Učitelia sa dennodenne stretávajú s rôznymi tlakmi počnúc politikmi cez zriaďovateľov, riaditeľov až po rodičov a vlastne celú spoločnosť. Každý rodič si, samozrejme, pre svoje dieťa želá toho najkvalitnejšieho učiteľa. Keď však škola takého učiteľa nemá, nemôže ho poskytnúť. Keby sa zmenil spôsob prijímania budúcich učiteľov na vysoké školy a aj spôsob ich štúdia, a tým aj prepotrebnej praxe v školách, keby bola profesia učiteľa lukratívnym povolaním, riaditeľ školy by mal možnosť vybrať kvalitných pedagógov. Keďže tieto podmienky nemá, v mnohých prípadoch je rád, že vôbec niekto na voľné miesto nastúpi. Tak sa dostávame do začarovaného kruhu. Riešením je dosiahnutie lukratívnosti učiteľského povolania a vytvorenie kvalitných podmienok ako pre učiteľa, tak aj pre dieťa. SKU svoju proaktivitu na riešenie uvedeného problému prejavila aj svojím postojom k návrhu nového zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch, ktorý neprispieva k riešeniu prípravy a postavenia učiteľa, a preto žiada o jeho stiahnutie, respektíve neprijatie v Národnej rade SR.

Niektorí učitelia riešia výučbu iba teoretickým prebratím danej látky. Iní sú invenční a žiakom sa snažia učivo vysvetliť prakticky a pre mladých pochopiteľnejším jazykom. Malo by sa takéto vyučovanie stať normou?
Je ťažké povedať čo alebo ktorá metóda je v tom-ktorom vyučovacom procese potrebná. Učiteľ je ten, ktorý musí jednotlivé metódy zvážiť a na základe zloženia žiakov, danej témy a rôznych iných faktorov dokázať správne odhadnúť, ktoré prvky na vyučovaní použije. V súčasnosti, keď SKU presadzuje zavedenie inklúzie do škôl, sa nároky na prácu učiteľa zvyšujú, pretože musí jednotlivé metódy a formy vyberať zodpovedne. Vyučovanie by malo byť na prospech všetkých žiakov, a to na základe ich potrieb, teda aj pre žiakov zdravotne znevýhodnených. Nemožno tvrdiť, že jedna alebo druhá forma je lepšia. V každom prípade sme zástancami toho, aby bolo učivo žiakom sprostredkované čo najkvalitnejšie a najzaujímavejšie, aby sa rozvíjala osobnosť dieťaťa a kritické myslenie.

Ak by ste porovnali vzdelávanie v minulosti a dnes, čo vám z minulosti pri dnešnej profesii učiteľa chýba a, naopak, za čo ste rád, že už zo školských tried vymizlo?
V minulosti bolo školstvo silno ideologizované totalitným režimom. Každá škola musela ísť podľa rovnakého systému, nebrala ohľad na potreby žiakov ani ich zákonných zástupcov. Učiteľ bol vnímaný ako nositeľ systému. Dnes je školstvo slobodnejšie. Máme možnosť nastavenia školského vzdelávacieho programu. Na základe tohto programu sa jednotlivé školy môžu zamerať na to, čo potrebujú u svojich žiakov rozvíjať najviac. Rozvíja sa informatizácia, zelené tabule sa pomaly nahrádzajú interaktívnymi a podobne.

Ako hodnotíte systém duálneho vzdelávania, ktorý sa na Slovensku reštartoval v roku 2015? Produkuje viac uplatniteľnejších študentov pre trh práce?
Duálne vzdelávanie vidíme ako prínos, pretože si uvedomujeme, že aj praktická skúsenosť, ktorú študenti počas štúdia nadobudnú, môže skvalitniť ich ďalší osobný rast. To, či je takéto vzdelávanie reálne kvalitné a prospešné, budeme vidieť po niekoľkých rokoch, keď sa súčasní študenti budú zaraďovať do pracovného procesu.

Systému bolo okrem iného vyčítané, že znevýhodňuje školy, keďže im bol krátený normatív na žiaka zapojeného do duálneho vzdelávania. Je systém v súčasnosti nastavený tak, aby do jeho zapojenia motivoval žiakov, školy i zamestnávateľov?
Krátenie normatívov bol nesprávny a demotivačný prvok pre školy a jeho odstránenie bolo nevyhnutné, ak ministerstvo chcelo, aby sa systém duálneho vzdelávania pohol dopredu. Zatiaľ však nevidíme výrazný pokrok v čerpaní prostriedkov v projekte duálneho vzdelávania a je možné, že o veľkú časť peňazí z európskych fondov prídeme. Je potrebné si tiež uvedomiť, že praktické skúsenosti sa musia rozvíjať už od detstva a nie až v čase štúdia na strednej škole. Takto sa to deje aj v tak často spomínanom školstve vo Fínsku, kde je už vybavenie v základných školách v rôznych vzdelávacích oblastiach na takej úrovni, že žiaci nadobúdajú nielen teoretické, ale hlavne praktické skúsenosti. My sa skôr sústreďujeme na bezpečnosť žiaka a snažíme sa ho chrániť namiesto toho, aby sme mu vytvorili podmienky, aby mohol získať skúsenosť a potom by bral skutočnosť a možnosť duálneho vzdelávania nielen ako pracovnú skúsenosť, ale aj ako osobné obohatenie, ktoré mu umožní tvoriť si vlastnú osobnú stopu a zároveň sa podieľať na rozvoji spoločnosti.

Spomeňme aj cirkevné školy. Ako vnímate ich úlohu v súčasnom vzdelávacom systéme? Čím sú podľa vás pre vzdelávanie obohatením? V čom by, naopak, mohli svoju činnosť zlepšiť?
Každá škola, či už je to štátna, súkromná, alebo cirkevná, ak má kvalitné vedenie a kvalitných učiteľov, je pre našu krajinu významná. Cirkevné školy okrem vzdelania vo vyššej miere rozvíjajú náboženské hodnoty, čo je pre našu spoločnosť určite prínosom.