Poupratovať v byte svojho srdca

Ako prežívate Pôstne obdobie?

V dvoch rovinách – ľudskej a kňazskej.

Jedna spočíva v tom, že sa sústreďujem na prehĺbenie svojho osobného vzťahu s Bohom.

Snažím sa, aby to bolo obdobie intenzívnej osobnej modlitby.

Počas pôstu si dávam malé, ale konkrétne predsavzatie, respektíve sebazaprenie.

Druhá rovina predstavuje službu pre iných.

Tu v Bratislave sa snažím pamätať na učiteľov a žiakov Spojenej školy sv. Františka z Assisi, pre ktorých organizujeme duchovné obnovy i krížové cesty.

Naša rehoľa sa aj počas Pôstneho obdobia venuje ľudovým misiám.

Tento rok som viedol spolu s ďalším rehoľným bratom ľudové misie vo farnosti Ptičie na východnom Slovensku.

Čím sú ľudové misie vo vrcholiacom Pôstnom období výnimočné?

Na Slovensku ľudové misie majú bohatú tradíciu, osobitne sa im venujú pátri redemptoristi, ale tiež bratia zo všetkých troch františkánskych rádov.

Je to čas duchovných cvičení pre farnosť.

Duchovná obnova je najlepšia príprava na slávenie veľkonočných či vianočných sviatkov.

Každé obdobie liturgického roka je dobrý čas na ľudové misie, ale Pôstne a Adventné obdobie je výnimočné.

Počas ľudových misií môžu veriaci nanovo prežiť hĺbku jednotlivých sviatostí a posilniť sa vo svojom sviatostnom živote.

Môžete prezradiť svoje tohtoročné pôstne predsavzatie?

Ako som už spomínal, pôstne predsavzatie by malo byť malé, ale veľmi konkrétne.

Odporúčam to aj iným ľuďom, lebo veľkolepé plány sa často rúcajú a človek je potom frustrovaný.

Čo sa týka môjho aktuálneho predsavzatia, vyhýbam sa alkoholu a sladkostiam.

Mení vás Pôstne obdobie? Posúva vás duchovne vyššie?

Každé Pôstne obdobie je pre mňa „ovocný čas“, teda čas zberu hodnotnej úrody.

Aj keď možno nie je všetko na sto percent tak, ako si to plánujem na začiatku pôstu.

Vždy je to však milostivý čas, keď cítim, ako Boh zasahuje do môjho života.

Ktorá časť zo slávenia Veľkonočného trojdnia sa vás najviac dotýka?

V každej etape môjho života sa ma zvláštnym spôsobom dotýkali iné obrady.

Najväčší dojem vo mne odjakživa zanecháva vigília Pánovho zmŕtvychvstania.

Veľmi intenzívnym spôsobom som ju prežíval v Levoči.

Vigíliu som pripravoval s mladými, so zborom.

Po obradoch sme mali pred zatvoreným kostolom takzvanú diskotéku pre Pána: spievali sme, tancovali a chválili Boha.

Počas tejto radostnej chvíle, deliac sa o veľkonočné vajíčko, sme si priali požehnanú Veľkú noc.

Ako na vaše prežívanie kňazstva pôsobí Štvrtok Pánovej večere?

Keďže som predstavený minoritov na Slovensku, počas posledných rokov predsedám svätej omši na pamiatku Pánovej večere.

Vo chvíľach, keď bratom umývam nohy, si viac ako inokedy uvedomujem, že služba kustóda je skutočne pokorná služba umývania nôh.

Keď som pôsobil v Ríme, veľmi som prežíval svätú omšu svätenia olejov.

Pri tejto svätej omši si kňazi obnovujú kňazské sľuby.

V čom bola táto slávnosť vo Vatikáne špecifická?

Cítil som veľkú blízkosť so Svätým Otcom.

Bol to neopísateľný duchovný zážitok.

Na slávení Eucharistie sa zúčastňovala celá rímska kúria, obrovské množstvo kňazov.

Tu som naozaj prežíval univerzálny rozmer kňazstva a radosť z kňazského povolania.

Je pre vás dôležité, že slávite veľkonočné obrady ako hlavný celebrant?

Veľmi. Po vysviacke som v Poľsku nastúpil do farnosti, kde bolo viac kňazov, a tak som dva roky len koncelebroval.

No po príchode na Slovensko – aj keď moja slovenčina bola ešte veľmi slabá – mi zverili konkrétny kostol vo filiálke farnosti Spišský Štvrtok, kde som s veriacimi slávil Veľkonočné trojdnie.

Celá dedina žila obradmi a prípravou na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania.

Tento zážitok si dodnes uchovávam ako milú spomienku.

Bola vaša duchovná príprava na veľkonočné sviatky v rodnom Poľsku iná?

Moji rodičia boli skôr nedeľní katolíci, neangažovali sa v žiadnych spoločenstvách.

Ako miništrant som sa snažil zapájať do rôznych pôstnych obradov, ktoré sú v Poľsku dosť bohaté.

Keď som bol v krakovskom seminári, zúčastňovali sme sa ako bohoslovci na množstve špeciálnych pobožností.

Priznám sa, že na konci Pôstneho obdobia som bol z nich aj unavený.

Vo Vatikáne ste pôsobili ako spovedník. Aký dojem vo vás zanechal pápež František, keď sa prišiel v rámci pôstnej akcie 24 hodín pre Pána aj sám vyspovedať?

Bolo to veľmi veľké povzbudenie.

V roku 2014 Svätý Otec František inicioval prvý raz 24 hodín pre Pána.

Ide o pastoračnú iniciatívu pre všetkých veriacich Katolíckej cirkvi.

Pre nás spovedníkov v Bazilike sv. Petra to bol požehnaný čas, na ktorom sme sa mohli zúčastniť tým najaktívnejším spôsobom.

Vedeli sme, že aj Svätý Otec bude vysluhovať sviatosť zmierenia.

No Svätý Otec nečakane – namiesto toho, aby išiel priamo do svojej spovednice – sa vybral k spovednici, kde práve spovedal náš predstavený, kľakol si pred ním a vyspovedal sa.

Keď sme sa ho na to neskôr pýtali, vravel, že v prvom momente bol nesmierne prekvapený, že k nemu ide pápež.

Oslovil ho Santo Padre, ale pápež ho hneď opravil: teraz len Jorge Bergoglio.

Fotografie spovedajúceho sa pápeža Františka obleteli svet, uverejnili sme ich aj v Katolíckych novinách.

Videli sme, že fotograf fotí Svätého Otca pri spovednici.

Brat, ktorý pápeža spovedal, tiež o túto fotografiu poprosil.

Najprv dostal negatívnu odpoveď, ale keď sám Svätý Otec jej publikovanie odsúhlasil, brat napokon fotografiu, na ktorej spovedá pápeža, získal.

Prečo je dôležité dobre sa vyspovedať?

Priznám sa, že nemám rád slovo „dobre“ v tejto súvislosti.

Pre mňa je každá spoveď dobrá, keď je platná, keď nie je svätokrádežná.

Prijať sviatosť zmierenia je dôležité, lebo ak chce človek nastúpiť na cestu pokánia, musí si dať do poriadku svoj život.

A do poriadku si ho dá vtedy, keď si urovná vzťahy k Pánu Bohu a blížnemu.

Najlepšia príležitosť na to je práve sviatosť zmierenia.

Páter Lucián Mária Bogucki hovorí, že svätá spoveď v sebe ukrýva tajomstvo nekonečného Božieho milosrdenstva. Snímka: Erika Litváková

Čo pre vás ako spovedníka znamená sviatosť zmierenia?

Otvárať človeka pre tajomstvo Božieho milosrdenstva.

Ako spoveď vnímate, keď ste penitent?

Tak isto. Ako kňaz sprostredkovávam iným veriacim Božie milosrdenstvo, ako penitent vďaka službe môjho spolubrata sám sa preň otváram.

Akými slovami by ste pozvali veriacich na svätú spoveď?

Pred Veľkou nocou, podobne ako pred Vianocami, upratujeme, nakupujeme, a tak sa pripravujeme na dôstojné slávenie sviatkov.

Rovnaké je to aj s našou dušou: treba vyčistiť duchovný byt svojho srdca, ktorý sme zahádzali zbytočnosťami, a naplniť ho Božími milosťami.

Iba tak môžeme prežívať radosť zo stretnutia s niekým, kto nás v tomto jedinečnom čase túži navštíviť.

Tou mimoriadnou návštevou je Pán Ježiš, ktorý k nám chce prísť a prebývať v našom srdci.

Prečo treba prijať po sviatosti zmierenia aj Eucharistiu?

Eucharistia je veľkonočný dar. Neviem si predstaviť, že by sme tento dar odmietli.

Ako vnímate miesto Panny Márie na krížovej ceste a pod krížom?

Taliansky františkán Jacopone da Todi (1230 – 1306) je autor piesne Stabat mater dolorosa.

Panna Mária stojí pod krížom.

Nič nehovorí.

Tajomstvo vykúpenia prežíva vo svojom srdci.

Na Veľkú noc spievame: Raduj sa, nebies Kráľovná, lebo Panna Mária je tá, ktorá naplno prežíva radosť zo zmŕtvychvstania svojho Syna Ježiša Krista.

V evanjeliách nenájdeme žiadnu zmienku o stretnutí Pána Ježiša so svojou Matkou po zmŕtvychvstaní.

Zmŕtvychvstalého Pána Ježiša stretli tí, ktorí sa potrebovali upevniť vo viere.

Keď Panna Mária počula, že hrob je prázdny, vedela, že Pána neodniesli, ale že vstal z mŕtvych.

Pre mňa Mária je ženou, ktorá veľkonočné tajomstvá prežíva v tichosti svojho srdca.

LUCIÁN MÁRIA BOGUCKI, OFMConv (1966),
pochádza z obce Piwniczna pri slovenských hraniciach, neďaleko Mníška nad Popradom.

Kňazskú vysviacku prijal 22. júna 1991 v Krakove, pôsobil ako rektor Kolégia penitenciárov pri Bazilike sv. Petra vo Vatikáne a zároveň ako špirituál Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda v Ríme.

V súčasnosti je kustód Slovenskej kustódie Rehole menších bratov konventuálov – minoritov.