Prameň, bez ktorého nemôžeme žiť

Mottom kongresu je citát zo Žalmu 87: „V tebe sú všetky moje pramene.“ Čo vo vás evokuje toto motto?

Jednoznačne mi prichodí na um hlboká pravda, ktorú nachádzame vyjadrenú v slovách: „Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života“ (KKC, 1324). Každý človek potrebuje čerpať z rôznych prameňov – v základe z prameňa vody, ktorú nevyhnutne potrebuje pre život, lebo bez nej dlho nevydrží.

Zvlášť malé dieťa čerpá z prameňov lásky svojich rodičov, príbuzných; a povedzme si úprimne, že lásku potrebuje každý človek – prijímať, ale aj dávať, opätovať, rozdávať. Čerpáme z prameňov poznania, múdrosti.

Pokiaľ pramene, z ktorých v živote čerpáme, sú čisté, číre, máme šťastie; ak sú „zakalené, mútne“, hrozí nám „infekcia“. Skutočná infekcia zo skazenej vody, „infekcia“ mysle, srdca, zmýšľania, názorov, postojov, správania z mútnych iných zdrojov. A každý človek potrebuje dosahovať aj vrcholy, štíty.

Nie všetci sme stavaní na dosiahnutie končiarov, ale všetci sme volaní, pozvaní dosiahnuť ten svoj vrchol. Neostať prešľapovať na zemi, zahľadení do zeme. Pri stúpaní, dosahovaní vrcholov potrebujeme prijímať potravu, výživu, vodu. Ako je to v bežnom živote, tak to platí aj v duchovnom.

Eucharistia je prameň, bez ktorého sa nedá žiť náš pozemský život, a je vrchol – Ježiš Kristus je vrchol, ktorý chceme dosahovať, a zároveň je pokrmom na dosahovanie konečného vrcholu – neba.

Prevažne v západnom svete vidíme, že sa vytráca chápanie Eucharistie ako centra života Cirkvi. Prečo Cirkev nemôže existovať bez Eucharistie?

Možno vnímame tento jav na niektorých „nesústredených“, ktorí neprijímajú Eucharistiu s plnou vážnosťou. Avšak na druhej strane sa množstvu veriacich priam implantovala do životného štýlu aj pravidelná eucharistická poklona, či už súkromná, alebo spoločná. Lebo Cirkev by bez Eucharistie „umrela“.

Bez pokrmu sa nedá žiť. Bez lásky sa nedá žiť. V Eucharistii je živý Kristus – Láska. Veď Boh je predsa Láska. Život je často taký náročný. Vystačí si človek sám? Kristus nám hovorí, že bez neho nemôžeme nič urobiť, ale všetko môžeme v tom, ktorý nás posilňuje.

Spomínaný bod 1324 KKC zdôrazňuje: „Veď najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka.“

Žijeme pandemickú dobu, spoločnosť je rozdelená, medzi ľuďmi panuje napätie, frustrácia. Môže byť Eucharistia prameňom, z ktorého vychádza nádej pre dnešného človeka?

Jednoznačne, veď Ježiš Kristus je život, on sám je prameň nádeje. Pre život, často vôbec pre silu žiť, potrebujú ľudia nádej. Potrebujú vedieť, dúfať, že bude aj lepšie, že bolesť, utrpenie, rôzne ťažkosti nemajú posledné slovo. Ježiš túto nádej dáva.

Aké je však dôležité uveriť vo svojom srdci, že skrze Kristove ruky a slová sa aj z piatich chlebov a dvoch rýb stane pokrm pre veľký zástup. To nie je mágia, to je viera a dôvera vyjadrená jednoduchým zvolaním: „Ježišu, dôverujem ti!“

Teda aj zneistený človek je pozvaný zvolať so stotníkom na Golgote: „On bol naozaj Boží Syn“ (Mt 27, 54). Práve počas pandémie a zavretých kostolov sa ukázalo, ako veľmi ľuďom chýbala Eucharistia.

Poraďte našim čitateľom, ako budovať osobný vzťah k Eucharistii.

Sám Ježiš nám hovorí o chlebe života a v Eucharistii sa nám úplne osobne dáva, aby sme už neboli ani hladní, ani smädní, ale aby sme žili. Teda na budovanie vzťahu k Eucharistii potrebujeme Ježiša poznávať v modlitbe; aj v osobnej modlitbe sa s ním rozprávať, dať sa prenikať jeho láskou a opätovať mu ju svojou láskou.

Aj prijímaním Eucharistie, lebo skutočne veriaci človek si bez nej už nedokáže predstaviť život – jednoducho nemôže byť bez všetkých prameňov, ktoré vychádzajú od Boha. Ešte azda praktický postreh: písanie sa zdokonaľuje neustálym písaním; plávanie čím častejším plávaním...

Vzťah k Eucharistii si najviac prehĺbime častým svätým prijímaním a poklonou pred vyloženou Oltárnou sviatosťou. V Eucharistii je prítomný živý Ježiš Kristus a osobnú a živú komunikáciu s ním nemôže nahradiť nijaké teoretizovanie. On je „živý prameň“, a ak nechceme ostať smädní alebo suchí, musíme často načierať do tohto prameňa.