Pre mňa je každá nedeľa biblická

Odkedy poznáte Katolícke noviny?
Netrúfnem si povedať presne, ale určite sú to roky. Ako deti sme Katolícke noviny čítali u babky, keď ich mala položené na stole.

Čo pre vás KN znamenajú?
Predstavujú pre mňa zdroj informácií z prvej ruky, pokiaľ ide o katolícke prostredie. Vždy v nich nájdem správy o tom, čo sa v posledný týždeň dialo vo Vatikáne alebo v Cirkvi na Slovensku. Viem, že je mnoho iných spôsobov, ale zrejme patrím ku klasikom, ktorí majú radi printovú formu.

Teda v nich listujete každý týždeň?
Áno, každý týždeň.

Aké to bolo pripravovať celý rok homílie pre KN, ktoré majú okolo dvestotisíc čitateľov po celom Slovensku?
Vždy som si uvedomoval veľkú zodpovednosť. Preto som v jednotlivých zamysleniach nechcel formulovať známe, napočúvané informácie, ktoré sa nám vybavia po prečítaní nedeľných biblických úryvkov. Snažil som sa nájsť iný pohľad, ktorý sa nenachádza v bežne dostupných komentároch. Mojím cieľom bolo čo najhutnejšie predstaviť zmysel biblického úryvku v priestore niekoľkých riadkov. Niečo, čo by ľudí oslovilo aj povzbudilo. Pritom som si bol ustavične vedomý toho, že každý týždeň píšem pre desiatky tisíc ľudí. Čo by za to niektorí politici dali... (Smiech.) 

Bolo to náročné?
Z hľadiska času určite áno. Úryvky z evanjelia majú pár riadkov, ale biblické komentáre, ktoré som si k nim prešiel, mali približne päťdesiat strán. Snažil som sa nájsť nuansy, ktoré sa niekedy pri preklade do slovenčiny stratia. Nešlo o to napísať veľa, ale skôr upozorniť na podstatu úryvku, jeho zmysel a aplikáciu pre praktický život. Aj pre mňa to bolo veľmi obohacujúce. 

Absolvovali ste štúdiá biblickej teológie na Gregorovej univerzite v Ríme a pred dvomi týždňami ste odovzdali svoju doktorandskú prácu. Teraz čakáte na dátum obhajoby. Čomu sa v doktorandskej práci venujete?
Svätému Pavlovi; životu kresťanov v prvých storočiach; tomu, ako sa utváralo veriace spoločenstvo, s čím muselo bojovať a ako to všetko dodnes uchováva Katolícka cirkev. 

Zmenilo štúdium v Ríme váš pohľad na Bibliu?
Nepovedal by som, že by mi štúdium zmenilo pohľad na Bibliu. Skôr mi ho rozšírilo. Jedna vec je študovať Sväté písmo prostredníctvom čítania úvodov, komentárov, exegéz; no iné je rukami sa „dotknúť“ histórie, napríklad pri pobytoch vo Svätej zemi. Inou možnosťou, za ktorú som vďačný, je širšia spolupráca s odborníkmi takmer z celého sveta, prístup k cudzojazyčným informáciám a dobré kontakty s profesormi, ktorých som počas rokov stretával.

Máme pred sebou Biblickú nedeľu, ktorú slávime na Druhú adventnú nedeľu. Čo pre vás Biblická nedeľa znamená?
Raz som dostal otázku, či sa ako kresťan modlím a čítam Bibliu. Odpovedal som: „Samozrejme, čítam. A nielen čítam, ale i študujem.” (Úsmev.) Teší ma, že i na Slovensku je takáto aktivita. Zatiaľ som sa nezúčastňoval na prípravách na Biblickú nedeľu ani som sa na ňu ad hoc nešpecializoval. Pre mňa je každá nedeľa biblická.

Ktorá z kníh Biblie vám je najbližšia a prečo?
Vždy som mal túžbu venovať sa viac dielu svätého Pavla. Bol pre mňa magnetom. Od momentu, v ktorom zažil hlboké stretnutie s Ježišom, sa jeho celý život odvíjal ako echo tohto zážitku. Doteraz máme v Cirkvi mnohé veci vďaka svätému Pavlovi. Svätý Pavol je veľká téma. Na jej poznanie nestačí semestrálny kurz. Preto som si povedal, že ak raz budem robiť doktorát, tak iba z Pavla. Intenzívne sa mu venujem päť rokov. Ak by som si mal vybrať najobľúbenejšiu z kníh Biblie, tak určite Druhý list Timotejovi. S najväčšou pravdepodobnosťou to bol Pavlov posledný list. Keď si je človek vedomý, že píše niečo posledné, obyčajne sa snaží dať do toho syntézu svojho učenia. Niečo, čo by zostalo dôležité aj pre nasledujúce generácie. Od ostatných listov sa Druhý list Timotejovi odlišuje štýlom a tónom. Nachádzame v ňom veľa osobných a krásnych myšlienok, ktoré Pavol odovzdáva svojmu žiakovi a spolupracovníkovi Timotejovi. Zároveň tam cítime otcovskú lásku. Z tohto hľadiska sa Druhý list Timotejovi pre mňa stal veľmi osobným.

Ako prežívate Advent? 
Advent je pre mňa medziobdobím, časom medzi letnými a jesennými vizitáciami farností, birmovkami a sviatočným časom Vianoc. Už nie je leto, ktoré býva väčšinou plné rôznych podujatí; a ešte nie sú Vianoce, tiež bohaté na liturgiu. Advent je pre mňa čas na zastavenie a uvoľnenie. Umožňuje mi zamyslieť sa nad minulosťou a dívať sa do budúcnosti.

Z čoho sa najviac tešíte vo vašom kňazskom živote?
Z vedomia, že Boh je pri mne. Z toho - ako by povedal svätý Ján Mária Vianney -, že je tu Pán. Často si uvedomujem, že sám by som veľa vecí nezvládol, ale s ním sa dá všetko. Môj najobľúbenejší citát je: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4, 13) – jeho autorom je tiež svätý Pavol.

Momentálne pracujete ako tajomník Tomáša Galisa, diecézneho biskupa v Žiline. Čo je na tejto práci najnáročnejšie?
Keď som bol vo farskej pastorácii alebo na štúdiách, sám som rozhodoval, komu a čomu budem venovať svoj čas. Teraz je mojou úlohou dať ho k dispozícii Bohu a Cirkvi prostredníctvom aktivít a programu môjho biskupa. V každom prípade je to rôznorodá práca a bohatá na stretnutia i skúsenosti. 

Kde a ako budete tráviť vianočné sviatky?
Počas Štedrého dňa navštevujeme s pánom biskupom ľudí, ktorí žijú v zariadeniach katolíckej charity. Zaspievame si spolu a poprajeme požehnané sviatky. Štedrú večeru máme spoločnú na biskupskom úrade a potom slávime polnočnú svätú omšu.

Čo by ste zaželali našim čitateľom k blížiacim sa sviatkom?
Čitateľom Katolíckych novín vyprosujem najmä Božie požehnanie. Bez Boha by totiž Vianociam niečo chýbalo, keďže Vianoce sú v prvom rade o Ježišovi. Nech je teda čas prípravy na slávenie Narodenia Pána dobre využitý čas, lebo to, ako sa človek pripraví, tak kvalitne potom prežije aj sviatky.