Premiestnený kostol, ktorý spája

Pri vstupe do Račkovej doliny v Západných Tatrách sa nachádza jedinečná kolekcia ľudovej architektúry. Možno si poviete, že podobné miesta ste už navštívili. Pri prehliadke expozície sme však objavili unikát - premiestnený Kostol Panny Márie zo zaniknutej obce Liptovská Mara.

Jeho príbeh nám vyrozprávala Viera Harichová, vedúca lektorka v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.   

Kópia alebo originál - ako to v skutočnosti s kostolom je?

Na pôvodnom mieste zaniknutej obce, dnes vodnej priehrady, je veža – zvonica Kostola Panny Márie. Originálne kamenné obvodové múry s obrysmi upravených základov zaštíťuje náhradný krov, keďže autentický je súčasťou vernej kópie chrámu v Múzeu liptovskej dediny. Pri záchrane cennej sakrálnej pamiatky bol zámer použiť čo najviac originálnych architektonických prvkov z pôvodného kostola.

V akom slohu bol rímskokatolícky Kostol Panny Márie postavený a aké úpravy ho sprevádzali?

Jednoloďový kostol s pravouhlo ukončenou svätyňou zaklenutou ťažkou krížovou klenbou postavili medzi rokmi 1260 až 1280 v slohu ranej gotiky. Predchádzal mu románsky kostol spred roka 1200. Jeho základy objavili pod severnou loďou chrámu.

V 14. storočí k severnej stene presbytéria pristavali sakristiu. Neskôr priestor presbytéria rozšírili  a nadobudol polygonálny uzáver. Začiatkom 16. storočia pribudla kratšia južná loď. Okrem nevyhnutných opráv veľkorysá prestavba pravdepodobne súvisela s vybudovaním farnosti, ktorá sa v 15. storočí stala titulárnym prepoštstvom. Spomínanú zvonicu pristavali v 17. storočí.

Čo významné sa spája s týmto chrámom?

Názov osady Svätá Mara je odvodený od patrónky kostola. Jej poloha v strede osídlenia Liptova pred 13. storočím viedla k názoru, že najskôr na kráľovskom majetku postavili kostol s cieľom vytvoriť centrum cirkevnej správy a až následne okolo neho vznikla osada. Podporuje ho aj fakt, že marskí farári od sedemdesiatych rokov 13. storočia vykonávali úrad liptovského vicearcidiakona.

Novým administratívnym usporiadaním v 30. rokoch 14. storočia sa Svätá Mara stala miestom stretnutí liptovskej šľachty, generálnych kongregácií a sedrií. Konali sa okolo Kostola Panny Márie a ich úlohou bolo riešiť otázky mieru a poriadku v Liptovskej stolici.

K svätomarskej farnosti patrili Jarkovice, ktoré sa stali súčasťou Svätej Mary, Teplá, Sielnica, Trnovec, Paludza, Sokolče. Čo sa týka patrocínia, v listinách sa stretávame so zasvätením „Blahoslavená“, zriedkavejšie „Radostná“, najčastejšie však bez bližšieho určenia, kde je zmieňovaný ako Kostol Panny Márie zo Svätej Mary.

V mobiliári zo 17. storočia možno nájsť pripomienku patrónky kostola v nápise na laviciach z roku 1679: MRA – „Maria, Regina angelorum“ - „Mária, Kráľovná anjelov“. I na kartuši hlavného oltára: „Nativitas tua, Virgo, annunciavit gaudium universo mundo“ - „Narodenie tvoje, Panna, zvestovalo radosť celému svetu“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno však tento kostol označiť za ecclesia mater Liptova. V schematizme z roku 1816 je konkrétnejší údaj B. M. V. Natae - Narodenie Panny Márie. Zasvätenie kostola teda zrejme bolo Narodenie Panny Márie.

Aké cennosti objavíme v interiéri chrámu?

V interiéri kostola je pôvodný mobiliár z 2. polovice 17. storočia. Tvoria ho dva dvojetážové ranobarokové oltáre. Hlavný oltár Panny Márie s plastikami Madony s Dieťaťom, uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava, sv. Alžbety Durínskej a sv. Kataríny v spodnom rade. Na tabernákulu sú reliéfy Zvestovania.

Na bočnom oltári Všetkých svätých sú plastiky panien mučeníc: sv. Doroty, sv. Barbory, sv. Kataríny a sv. Margity Antiochijskej. V strede horného radu je Madona s Dieťaťom a po stranách sú apoštoli sv. Ján a sv. Andrej.

Donátorom oltárov bol prepošt spišskej kapituly Andrej Ondrejkovič, vtedajší svätomarský farár. Ďalší farár a spišský kanonik Juraj Doktorovič dal zhotoviť podlahu v kostole, renesančné polychromované kostolné lavice i ohradový múr so štrbinovými strieľňami, ktorý uzatváral areál kostola.

Kazateľnicu z rovnakého obdobia zdobia plastiky evanjelistov a uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. Severná stena hlavnej lode a časť presbytéria sú vyzdobené transfermi stredovekých malieb zo 14. storočia. Prenesené fresky z pôvodného chrámu tvoria rozsiahly mariánsko-kristologický cyklus.

Nad vchodom do sakristie je freska Danielov súd, inšpirovaná deuterokánonickými textami Starého zákona. Pripomína niekdajšiu súdnu funkciu Svätej Mary. Výjav mal upozorňovať porotu na spravodlivosť v rozhodovaní a sporiace sa strany vystríhať pred krivou prísahou. Vpravo od sakristie je zachovaná freska Bolestný Ježis Kristus (Imago Pietatis).

Čo sa dialo od rozhodnutia zachovať ho po jeho presunutie?

Výstavba priehrady sa začala v roku 1965. Územie, ktoré malo skončiť pod vodou, bolo historicky významné. Ukázala sa potreba inventarizácie kultúrnych pamiatok v zátopovom území. Vznikla ich kategorizácia - podľa hodnoty a významu.

Z pamiatkového hľadiska za najvýznamnejší objekt bol označený tento chrám. Existovalo niekoľko scenárov záchrany. Stabilizovanie kostola na pôvodnom mieste, jeho posunutie na menšiu či väčšiu vzdialenosť. Technická i finančná náročnosť napokon rozhodla o kompromisnom spôsobe záchrany – vystavať jeho vernú kópiu s osadením pôvodných architektonických i výtvarných prvkov v novovznikajúcom múzeu v Pribyline.

Pri výskumoch kostola sa totiž odkrylo pieskové podložie, ktoré bolo príčinou opakujúcich sa opráv. Blízkosť vody by s pravdepodobnosťou znamenala jeho zosuv a následnú deštrukciu.

Kedy sa v kostole naposledy slúžila svätá omša?

Svätá omša sa naposledy v Kostole Panny Márie slúžila v júni tohto roku pri príležitosti 50. výročia sobáša manželov, ktorí sa brali ešte v pôvodnom marskom kostole. Hoci kostol už neslúži na pravidelné bohoslužobné účely, je jednou z dominánt múzea v Pribyline. Navštevuje ho množstvo veriacich i neveriacich.

Ľudia pochádzajúci zo zatopených dedín majú k nemu osobný až nostalgický vzťah. Iní ho vnímajú ako významný doklad histórie Liptova, alebo ich zaujme výtvarné a architektonické riešenie.

Pripisuje sa mu i ekumenický význam. Pri príležitosti Roka kresťanskej kultúry sa 24. júla 1999 v kostole uskutočnila slávnostná ekumenická bohoslužba za účasti generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Júliusa Fila a spišského rímskokatolíckeho biskupa Andreja Imricha.