Premonštráti oslavujú 900 rokov

Prvou adventnou nedeľou sa začal v reholi premonštrátov jubilejný rok. Ako ho plánujete osláviť?

Je to jedinečný, výnimočný rok, ktorý dal Pán našej reholi, a pre našu generáciu je veľkou výsadou, že ho môžeme prežívať. Preto sa budeme snažiť prežiť ho ako milostivý rok - tak ako sv. Norbert pred 900 rokmi, keď rehoľu založil.

Budeme sa snažiť prežiť ho v milosti a oslavovať Pána za to, že už 900 rokov môžeme byť užitoční svätej matke Cirkvi a veriacim, ktorých nám Pán posiela, aby sme my ich a oni nás sprevádzali na ceste k večnosti.

Tento rok nám dáva príležitosť znova premýšľať nad svojím povolaním.

Pán na nás zároveň kladie bremeno zodpovednosti a pripomína aj náš apoštolský spôsob života, prostredníctvom čoho nám ponúka možnosť znovu ísť medzi ľudí a pozvať ich k nemu pomocou darov a talentov, ktorými sme obdarení jednotlivo, ale i ako rehoľa so všetkými našimi charizmami.

Jubilejný rok chceme osláviť čo najlepšie. Boli by sme radi, ak by sa nám podarilo osloviť čo najviac ľudí, ktorí nebudú ľutovať čas a prostriedky a zareagujú na naše výzvy putovať k nám do Jasova, Košíc či Lelesa.

Z histórie vieme, že konať púť bolo pre našich predkov čosi výnimočné a z tejto obety plynuli mnohé milosti a požehnania pre ich život.

Vychádzajúc z tejto skutočnosti by sme boli nesmierne radi, keby sa tento rozmer v srdciach veriacich obnovil a mojou alebo našou najväčšou radosťou by bolo vítať veriacich pred bránami našich chrámov, aby sme spoločne mohli Pánovi ďakovať za všetko, čím nás požehnáva, ale tiež prosiť ho o pomoc do ďalších rokov.

Jubileum nie je len o našich „lokálnych“ oslavách, ale i o oslavách spoločných v celosvetovom meradle alebo v rámci našej cirkárie.

Jedným z centier celosvetových osláv bude neďaleká Praha, kde v Strahovskom kláštore spočívajú ostatky nášho zakladateľa sv. Norberta, a na toto miesto bude upriamená pozornosť celej rodiny premonštrátov.

V rámci cirkárie si každý kláštor bratov i sestier určil jeden významný deň, v ktorý sa všetci stretneme postupne v každom jednom dome na spoločnej oslave. U nás v Jasove je týmto dňom sobota 26. jún, keď spoločne oslávime slávnosť sv. Jána Krstiteľa, patróna opátskeho chrámu i nášho opátstva.

Ako som už spomenul, boli by sme radi, keby naše pozvanie prijal čo najväčší počet veriacich. Preto organizujeme púť špeciálne pre veriacich Rožňavskej diecézy, pre veriacich hovoriacich maďarskou či nemeckou rečou, veriacich, ktorí vyznávajú tradičný rímsky rítus, či gréckokatolíckych veriacich.

Rovnako budeme hostiť Deň zasväteného života a stretnutie rehoľníkov Rožňavskej diecézy a už tradičnú púť politikov, na ktorú pozývame pri príležitosti sviatku bl. Karola Habsburského starostov z nášho okolia.

Verím a dúfam, že všetky tieto slávenia prinesú úžitok tak pre nás premonštrátov, ako i pre každého jednotlivca, či skupinu, ktorí sa rozhodnú spolu s nami oslavovať dielo, ktoré oslavuje Boha medzi ľuďmi už deväť storočí.

Program osláv v Jasove v sebe spája duchovné i kultúrne aktivity. Súvisia spolu tieto dva body?

Samozrejme. Vieme totiž, že kultúra pozdvihuje ducha. Kultúra a umenie všeobecne nám ukazujú, čo všetko krásne Pán vytvoril, k vytvoreniu koľkého krásna inšpiroval. Kultúra a duchovno teda idú vždy ruka v ruke, spolu.

Je potrebné myslieť na to, že kultúra bez duchovna je prázdna, nemá „pridanú hodnotu“; a tiež duchovno bez kultúry, umenia nie je „kompletné“.

Veď len keď sa lepšie pozrieme na dejiny umenia, ľahko zistíme, že najkrajšie diela, ktoré človek vytvoril, sú určené na slávu Božiu,  bez ohľadu na to, či ide o architektúru, výtvarné umenie alebo hudbu.

Sv. Ignác je známy svojím výrokom: Omnia ad majorem Dei gloriam – všetko na väčšiu Božiu slávu. Tento výrok prevzalo mnoho umelcov naprieč dejinami a i u nás v Jasove nájdeme nepreberné množstvo hmatateľných dôkazov o tom, že umenie a duchovno idú ruka v ruke.

Či už sú to maľby v celom kláštornom komplexe, mobiliár liturgických odevov či nádob, ktoré pri liturgii používame; hudba v našom archíve, ktorá sa kedysi v opátskom chráme pravidelne hrávala; výtvarné diela, ktoré si objednávali naši predchodcovia.

Všetky tieto veci nás odkazujú k pôvodcovi inšpirácie, teda k Bohu a vďaka tomu môžeme byť aj dnes užasnutí skvelou zbožnosťou umelcov a talentom, ktorý dali a stále dávajú do služieb Najvyššieho.

Onedlho sa začne realizovať prvá aktivita, ktorou je výstava vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Čo sa vďaka nej môžu ľudia dozvedieť o premonštrátoch?

V prvom rade som vďačný Východoslovenskej galérii za dlhoročnú dobrú spoluprácu a za to, že na našu ponuku odpovedala veľkou ochotou a nadšením pre toto dielo. Ďakujem tiež kurátorke, reštaurátorom, prispievateľom do katalógu a všetkým, ktorí sa podieľajú na realizácii tejto výstavy.

Teším sa, že vznikla krásna spolupráca, ktorej výsledok si každý záujemca bude môcť pozrieť. Vďaka tejto výstave sa ľudia môžu dozvedieť, akým spôsobom premonštráti existovali a snažili sa byť darom a milosťou pre tých, ktorých sprevádzali.

Na tomto mieste treba povedať, že bez Kolomana, brata kráľa Bela IV., ktorý kláštor založil, a teda aj majetkovo vybavil, by sme tu dnes neboli a už vôbec by nebolo možné obdivovať tieto prekrásne veci, ktoré počas stáročí vznikali na Božiu slávu a na objednávku našich predchodcov.

Rovnako musím spomenúť i svojho ctihodného predchodcu opáta Andreja Sauberera, ktorý sa pred 275 rokmi rozhodol vybudovať dnešný kláštorný komplex, a teda prizvať vzácne umelecké osobnosti, bez ktorých diel by azda dnes pri Košiciach nestál skvost, ktorý sa v rámci svojich skromných možností všemožne snažíme obnovovať a sprístupňovať.

Úžas budí schopnosť našich predkov uctiť si Božiu veľkosť umením a schopnosťou sprostredkovať tieto dary veriacim, ktorí pred stáročiami boli často negramotní, a tak i umenie bolo významným prostriedkom na vysvetľovanie tajomstiev viery zrozumiteľným spôsobom.

Aj dnes - hoci sme vzdelaní a vďaka moderným technológiám sa vieme v priebehu niekoľkých sekúnd presunúť do najznámejších a najlepších výstavných priestorov na svete, do tesnej blízkosti najdôležitejších umeleckých diel - predsa v nás často vyvoláva bázeň predstava zmýšľania dávneho, neznámeho umelca a jeho zbožnosť či schopnosti, ktoré môžeme vďaka umeleckým dielam obdivovať.

O premonštrátoch sa ľudia dozvedia, že pre nich bol na prvom mieste Boh. Nádherne vypracované a zachované kalichy, cibóriá, monštrancie či starodávne a vzácne liturgické rúcha hovoria o tom, že skutočne na vrchnom stupienku rebríčka hodnôt bol vždy Boh a slávenie liturgie. S tým súvisia aj výtvarné diela.

Či už ide o oltárne obrazy, ktoré odkazujú na rôznych svätcov a udalosti z ich životov, alebo portréty svätcov – prevažne sv. Norberta, nášho zakladateľa. Ďalšou rozsiahlou kategóriou sú portréty opátov, teda ľudí, na ktorých si chceme spomínať, pretože každý z nich urobil kus dobrej práce pre rozvoj kláštora i jeho okolia.

Potom ostatné diela, ktoré skrášľovali priestory kláštora – ide o portréty panovníkov, krajinky alebo obrazy s loveckou tematikou, časť zbierky hodín a písomnosti, ako napríklad staré plány kláštorného komplexu, niektoré vzácne knihy.

Keď to zhrnieme, zistíme, že pre premonštrátov bola dôležitá viera a Boží kult, úcta k predchodcom a vernosť panovníkovi.

V programe osláv nájdeme samostatnú púť maďarsky hovoriacich veriacich, nemecky hovoriacich veriacich či gréckokatolíkov. Prečo práve tieto skupiny veriacich?

Nachádzame sa na území, kde žijú ľudia, ktorých materinským jazykom je jazyk maďarský či nemecký. Rovnako sa v oblastiach nášho pôsobenia stretávame s gréckokatolíkmi a chceme aj ich pozvať, aby spolu s nami prežívali radosť z tohto jedinečného roka.

My premonštráti tu chceme byť pre každého človeka, ktorého nám Pán posiela. Každý veriaci má právo oslavovať Pána vo svojom jazyku, vo svojom ríte a sebe vlastným spôsobom. Chceme sa o našu radosť deliť s čo najširším okruhom (nielen) veriacich, a preto sme do programu zaradili aj tieto púte.

Ponúkame tak každému prítomnosť Boha v jazyku či ríte, ktorý je veriacim blízky. Zároveň tak vytvárame rozmanitý program, ktorý v sebe ukrýva krásu univerzality našej Cirkvi a odpovedá na motto jubilejného roka: spolu – s Bohom – medzi ľuďmi.

Ďalšou dôležitou motiváciou je sprostredkovať každému veriacemu milosti a ovocie, ktoré nám jubilejný rok ponúka aj vďaka milosti úplných odpustkov pre duše v očistci.

Aké máte očakávania od jubilejného roka?

Priznám sa, že očakávania nemám žiadne. Mám radosť. Mám radosť z toho, že môžeme sprostredkovať našu radosť z tejto jedinečnej príležitosti ľuďom okolo nás.

Nezameriavame sa výlučne na ľudí veriacich, ale prostredníctvom kultúrnych podujatí chceme osloviť aj ľudí hľadajúcich či neveriacich a umožniť im tak zakúsiť veľkosť a krásu nášho Boha. Mám radosť a verím, že budeme môcť spoločne oslavovať veľkosť, krásu, milosrdenstvo a štedrosť nášho všemohúceho Pána.

Teším sa, že jeho veľkosť môžeme sprostredkovať častejšie a aj slávnostnejším spôsobom. Verím, že si k nám veriaci nájdu cestu, a tak ako v rodine sa pri významnom jubileu stretáva veľký počet jej členov, bude to tak i pri tomto krásnom jubileu našej rehoľnej rodiny.

Čo znamená toto významné jubileum pre vás a pre vašu komunitu?

Pre mňa je jubileum na jednej strane nesmiernou radosťou, no na druhej strane aj dôvodom k vážnejšiemu zamysleniu sa nad tým, čo robíme a ako žijeme, či kráčame skutočne po ceste, na ktorú nás Pán povolal.

Ako komunita sme Pánovi vďační za to, že práve naša generácia môže byť tá, ktorá mu bude ďakovať za tento jedinečný dar, ktorým jubileum rozhodne je. Tiež sa snažíme uvedomiť si, ako nás Pán povolal, aké je naše povolanie, analyzovať našu charizmu. V neposlednom rade nás jubileum zaväzuje k vďačnosti.

Máme príležitosť uvedomiť si, koľko ľudí nám v priebehu stáročí pomohlo a koľkí nám pomáhajú aj dnes svojou modlitbou či inou formou priazne. Dúfam a verím, že nás naša duchovná rodina bude aj počas jubilejného roka a aj v neskorších dňoch či rokoch sprevádzať svojou modlitbou a priazňou.