Premonštrátky sú aktívnou súčasťou hospicového tímu

O starostiach i radostiach nasledovníčok sv. Norberta, fungovaní mobilného hospicu, ako aj o význame tohto typu hospicovej starostlivosti nám porozprávala sestra Paulína Katarína Mrmusová, SPraem (46).

Ako by ste priblížili svoju cestu za povolaním a prečo ste sa rozhodli práve pre premonštrátky?

Keď som si ako malé dievča uvedomila, že na tento svet prichádzame od Boha a k nemu smerujeme, zdalo sa mi ako najkrajšie a najzmysluplnejšie prežiť s ním život už tu na zemi. O rehoľných sestrách mi rozprávala mama a myslím, že vtedy sa v mojom vnútri zrodila túžba.

Spomenula mi aj rehoľnú sestru z našej farnosti, premonštrátku Bohuslavku. Keďže som pravidelne chodila do kostola, prišiel deň D, keď som ju stretla, prihovorila som sa jej a začali sme si písať listy. Keď som mala 13 rokov, pozvala ma prvýkrát na prázdniny k rehoľným sestrám do kláštora na Bielu Vodu pri Javorníku, kde mali komunitu.

Hoci bola ešte totalita, bolo to možné. Odvtedy som tam každý rok strávila takmer celé prázdniny. Dva týždne po maturite a týždeň po osemnástke som k nim vstúpila. Stretnutie so sestrou Bohuslavkou som jasne vnímala ako Boží plán, ktorý ma priviedol k sestrám premonštrátkam. Cítim, že som na správnom mieste.

Súčasťou napĺňania osobného rehoľného povolania je aj práca v mobilnom hospici. Mohli by ste nám ho stručne predstaviť?

Mobilný hospic vo Vrbovom vznikol ako odpoveď na potreby ľudí z nášho mesta a okolia, ktorí v kláštore hľadali pomoc pri starostlivosti o svojich ťažko chorých príbuzných. Často bolo pre nich ťažké zvládnuť starostlivosť po zdravotnej a ošetrovateľskej stránke bez odbornej pomoci.

Spolu s predstavenými našej rehole sme hľadali spôsob, ako vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. Rozhodli sme sa s tým málom, čo máme, spojiť sily s druhými, a tak sa vďaka spoločnému úsiliu viacerých ľudí nadšených pre túto myšlienku a s podporou našich sestier v auguste 2018 zrodil mobilný hospic DOTYK ŽIVOTA.

Poskytujeme v ňom paliatívnu starostlivosť v domácom prostredí pacientom v terminálnom štádiu ochorenia, ktorí si napriek ťažkej chorobe želajú zostať doma, v kruhu svojej rodiny. Spoločným cieľom je, aby pacient prežil zostávajúci život dôstojne a bez zbytočného utrpenia.

Usilujeme sa o komplexnú pomoc a podporu pre pacienta a jeho rodinu – poskytujeme zdravotnú starostlivosť, bezplatne im zapožičiavame potrebné zdravotnícke pomôcky, v prípade záujmu pacientov zabezpečujeme aj duchovnú starostlivosť kňaza.

Náš tím sa postupne rozrastá – okrem dvoch lekárok, troch zdravotných sestier, kňaza, ekonómky, administratívnej pracovníčky k nám pribudol aj zamestnanec na údržbu a distribúciu zdravotníckych pomôcok, asistentka v teréne a dobrovoľníci.

Mobilný hospic pôsobí v okresoch Piešťany, Hlohovec a Trnava. Kritériom by malo byť, aby sme sa k pacientovi dostali autom približne do 30 minút. Ak nás však oslovia príbuzní pacienta aj zo vzdialenejších miest, snažíme sa im zabezpečiť pomoc vždy, ak nám to umožňuje naša aktuálna personálna situácia.

Čo všetko v rámci „pracovného portfólia“ vykonávate počas služby v hospici?

Keď nás oslovia príbuzní pacienta, pri úvodnom rozhovore s nimi sa snažíme zistiť, či je pacient skutočne „hospicový“. Pri prvej návšteve zdravotná sestra zistí stav pacienta a rozsah potrebnej ošetrovateľskej starostlivosti.

Pri potrebe okamžitého podania liekov, napríklad proti bolesti, nepokoju či zvracaniu, telefonicky referuje stav pacienta lekárovi mobilného hospicu a následne podáva ordinovanú  liečbu. Lekár novoprijatého pacienta vyšetrí v najbližšom možnom čase.

Sestra navštevuje pacientov, podáva lieky ordinované lekárom mobilného hospicu - väčšinou formou injekcií alebo infúzií, ošetruje malígne rany či dekubity, preplachuje katétre, ošetruje cievne vstupy alebo stenty, pri zahlienení vykonáva odsávanie dýchacích ciest, ošetruje stómie a podobne.

Okrem starostlivosti o chorého je úlohou sestry byť oporou aj pre príbuzných - učí ich, ako pacienta prebaliť, polohovať, urobiť hygienu, pretože tieto úkony sú pre nich veľakrát neznáme. Sestra pri každej návšteve reaguje na nové či zhoršené ťažkosti pacienta úpravou liečby, keďže lekára má nepretržite na konzultáciu k dispozícii.

Zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť  vykonávajú sestry denne – v pracovné dni aj počas víkendov i sviatkov. Pacientov, ktorých stav sa zlepšil alebo je stabilizovaný, nie je potrebné navštíviť denne. Naopak, k iným pacientom je neodkladné ísť aj opakovane počas jedného dňa – najmä k tým, ktorých stav je vážny alebo príbuzní potrebujú viac pomoci či podpory pri starostlivosti o chorého.

Paliatívna starostlivosť v domácom prostredí je čoraz vyhľadávanejšou formou pomoci rodinám, ktoré sa starajú o svojho ťažko chorého člena v domácom prostredí. Prečo?

Starať sa o ťažko chorého či zomierajúceho pacienta je pre jeho blízkych nesmierne náročné. Často sú bezmocní, keď ich chorý príbuzný trpí bolesťami, dýchavicou alebo je zmätený, odmieta jesť a piť. Vstupom do tejto situácie sestra dokáže priniesť úľavu a pocit istoty.

Je to preto, lebo v spolupráci s lekárom začne ihneď riešiť pacientove závažné ťažkosti, pomáha príbuzným objasniť, čo chorý v aktuálnom stave potrebuje a čo - naopak - už robiť potrebné nie je. Domácu starostlivosť si želajú najmä tí pacienti, ktorí strávili predchádzajúce týždne či mesiace v nemocnici a zakúsili bezmocnosť i odlúčenosť od domova.

Vďaka tejto zdravotnej starostlivosti môže byť chorý vo svojom dome, vo vlastnej izbe, so svojimi najbližšími. A príbuzní zase môžu byť so svojím blízkym v posledných dňoch či týždňoch jeho života.

Čo konkrétne DOTYK ŽIVOTA ponúka navyše v starostlivosti o človeka oproti iným mobilným hospicom?

Neviem presne posúdiť, čo ponúka náš hospic navyše v porovnaní s inými. Viem však, že vo všetkých mobilných hospicoch sú ľudia so srdcom na mieste a zapálení pre túto službu. Robia pre pacientov, koľko vládzu, pracujú nad rámec svojich pracovných povinností, sú chápajúci a citliví k pacientom aj príbuzným.

Usilujeme sa čo najviac uľahčiť situáciu chorým a ich rodinám. Keď pri každodennej práci zistíme, že je potrebné či vhodné zabezpečiť nejakú ďalšiu pomôcku či službu, začneme realizovať túto víziu. Z každého úspechu a zlepšenia našej služby pacientom sa vždy veľmi tešíme.

Duchovnú záštitu nad činnosťou hospicu DOTYK ŽIVOTA prebrala Kongregácia sestier premonštrátok. Aké je toto spirituálne prepojenie?

Možno by som pokračovala odpoveďou na predchádzajúcu otázku, čo máme nad rámec. Okrem spirituálnej starostlivosti kňaza pátra Miloša Záreckého, s ktorým spolupracujeme, je to duchovná podpora sestier premonštrátok.

Veľká pomoc našich predstavených – nielen duchovná, ale i personálna či materiálna - bola jednou z podmienok na vznik nášho mobilného hospicu. Bez dôvery svojich predstavených by som nemohla slúžiť pacientom v ich domácom prostredí, často sedem dní v týždni, niekedy od rána do noci.

Sestry v kláštore so záujmom počúvajú o dianí v mobilnom hospici, zaujímajú sa o osudy a príbehy našich pacientov. Denne sa za nich modlia, za ich rodiny, za zamestnancov, spolupracovníkov a dobrodincov mobilného hospicu.

Takže sestričky, hoci niektoré v pokročilom veku a s obmedzenými fyzickými silami, sú dôležitou súčasťou nášho hospicového tímu.

V súčasnosti je situácia značne komplikovaná aj z dôvodu aktuálneho nepriaznivého vírusového ochorenia. Ako sa s tým mobilný hospic vyrovnal?

Náročnému obdobiu pandémie koronavírusu sme sa prispôsobili zabezpečením dostatočného množstva ochranných pomôcok, dezinfekčných prípravkov a zdravotníckeho vybavenia  používaného na diagnostiku príznakov vírusovej infekcie u pacientov pre všetkých našich zamestnancov.

Naďalej navštevujeme pacientov v ich domovoch a poskytujeme im potrebnú zdravotnú starostlivosť a sprevádzanie. V čase, keď nie je možné pacientov navštevovať v nemocniciach, mnohí príbuzní sa rozhodnú zobrať si chorého domov alebo ho do nemocnice nedať.

Predstava odlúčenia a izolácie pacienta v cudzom prostredí je pre nich veľmi bolestivá. Čo sa týka spoločenských udalostí v živote nášho mobilného hospicu, tešíme sa na to, keď budeme môcť opäť organizovať spoločné stretnutia zamestnancov hospicu, slúženie svätých omší za zomrelých pacientov za účasti príbuzných a stretnutie príbuzných so sestrami premonštrátkami.

Okrem individuálnych schopností na túto prácu sú potrebné aj duchovné dispozície človeka. Čím by mal disponovať?

Duchovný život je pre mnohých ľudí pracujúcich v hospici hlavným zdrojom energie na túto prácu, vďaka nemu nachádzajú zmysel ľudského utrpenia, ktoré denne vidia a dotýka sa ich. Pri starostlivosti o chorých je dôležité byť empatický, ochotný počúvať, vnímať potreby chorého - tie, ktoré vysloví, ale aj tie, ktoré možno vyčítať z jeho pohľadu či výrazu tváre.

Rovnako dôležité je prinášať chorým radosť, ktorú ale najprv musíme mať v sebe. Nemusíme sa báť ani humoru, keď je to vhodné. V práci zdravotnej sestry v mobilnom hospici je dôležitá tiež kreativita. Trebárs v tom, ako usporiadať prostredie pacienta tak, aby mu bolo čo najpríjemnejšie, na ktorú časť zariadenia v izbe zavesiť infúziu, či ako čo najlepšie ošetriť komplikovanú ranu.

Je nesmierne dôležité, aby jednotliví členovia tímu komunikovali spolu otvorene, boli si vzájomnou oporou, aby sa vedeli a chceli spoločne poradiť, hľadať najlepšie riešenia ťažkostí pacientov, aby si dôverovali, mohli sa spolu porozprávať i zasmiať.

Ste súčasťou spoločenstva rehoľníčok kláštora vo Vrbovom. Väčšina reholí má v súčasnosti problém s novými povolaniami. Čo ponúka rehoľný život premonštrátok?

Život s Bohom a život v spoločenstve. Vyživovaný osobným vzťahom k Bohu. Vytváraný vzájomnými vzťahmi vnútri spoločenstva medzi sebou navzájom i vonku medzi ľuďmi, ku ktorým sme poslaní.

To je základ. Všetko ostatné je podľa toho, čo život prinesie. Osobne si na našej reholi cením, že sa snaží žiť na pulze doby a je otvorená pre aktuálne potreby ľudí, sveta a Cirkvi.

Čo by ste zapriali reholi a tiež priaznivcom Katolíckych novín?    

Čitateľom, ako aj sestrám prajem obyčajný a pekný život, prežívaný s vedomím prvenstva Boha v našom živote, jeho blízkosti, ochrany, že nad nami bdie a niet ničoho, o čom by nevedel.

To vedomie nech preniká naše žitie, je zdrojom vzájomnej lásky, radosti, pokoja, istoty, vzťahov, rodinnej harmónie, vzájomnej úcty, otvorených očí pre druhých. A v čase pandémie prajem všetkým zdravie a chorým skoré uzdravenie.