Prijatie eura bolo dobrým krokom

S akými očakávaniami vstupovalo Slovensko do eurozóny? Naplnili sa?
Hlavným cieľom vstupu do eurozóny bola úplná integrácia do Európy a do ekonomického celku, s ktorým malo a má Slovensko najintenzívnejšie obchodné vzťahy. V takýchto prípadoch, aby sa eliminovali kurzové riziká a náklady na zabezpečenie kurzových pohybov, je dobré mať menu toho ekonomického celku, s ktorým máme väčšinu obchodných vzťahov. Pri plánovaní vstupu do eurozóny sme očakávali, že to prispeje k vyššiemu ekonomickému rastu až o 20 percent v stredno- až dlhodobom horizonte a tiež, že to prispeje k vyššiemu prílevu zahraničných investícií. Faktom je, že polovica tohto rastu sa realizovala už pred dňom prijatia eura ako domácej meny, čo bolo vďaka ekonomickým reformám, ktorými si Slovensko prešlo pred vstupom do Európskej únie. V tomto sa naše očakávania úplne naplnili. Vstup do Európskej únie a následne do eurozóny mal na ekonomiku Slovenska veľmi pozitívny vplyv a ekonomika rástla a i dnes rastie vysokým tempom. Samozrejme, prijatie eura malo aj veľký psychologický dopad na obyvateľov Slovenska, ktorí sa týmto krokom stali ozajstnými Európanmi.

Pre vstup do eurozóny muselo Slovensko splniť prísne maastrichtské kritériá. Spĺňalo by ich aj dnes, ak by sme ostali pri korune? Bol by vstup do eurozóny dnes náročnejší?
Ťažko predpovedať, ako by sa Slovensko vyvíjalo bez eura. Už samotné členstvo v Európskej únii nás zaväzuje dodržiavať prísne kritériá, týkajúce sa predovšetkým hospodárenia verejných financií. Ak by sme brali dnešnú situáciu, tak by sme kritériá plnili. Asi by som však iba špekulovala, keby som chcela hovoriť, ako by to bolo bez prijatia eura. V každom prípade aj prijatie eura znamená pre nás, že musíme dodržiavať racionálne princípy hospodárenia, z čoho profitujú nielen podniky, ale aj obyvatelia.
 
 

Predstavovala zmena meny pre našu ekonomiku aj nejaké riziká?
O tom, že prijmeme euro 1. januára 2009, sa rozhodlo v roku 2004. Pred nami boli štyri roky, počas ktorých sme museli presvedčiť, že splníme kritériá a kvalifikujeme sa na členstvo v eurozóne. A to je, samozrejme, to najväčšie riziko. Druhým rizikom, ktoré sa nakoniec ukázalo ako reálne – našťastie však naše ambície prijať euro neovplyvnilo negatívne –, vyplynulo z finančnej krízy, ktorá vypukla tesne pred naším vstupom do eurozóny. Ekonomika je živý organizmus a počas štyroch rokov sa môže udiať veľa vecí, ktoré sa nedajú vždy dopredu predvídať.
 
 

Keď v roku 2008 nastala finančná kríza, pomohlo Slovensku, že sa mohlo oprieť o euro, alebo by krízu ustálo i s korunou?
Práve obdobie finančnej krízy ukázalo, že to, že sme už v tom čase mali zafixovaný kurz koruny k euru, pomohlo našej ekonomike. Meny našich susedov veľmi oslabli, bola tam vysoká volatilita (veľké pohyby kurzu oboma smermi, pozn. red.) na devízovom trhu a, samozrejme, veľké výkyvy kurzu neprospievajú podnikateľskej sfére.
 
 

Už desať rokov Slováci platia eurami. Aké výhody pre nich z toho vyplývajú?
Slováci majú menu, ktorá je zároveň domácou menou vo väčšine krajín, ktoré navštevujú. Zároveň aj v krajinách, ktoré majú ešte domácu menu, euro prijímajú bez problémov. Euro prispelo k transparentnosti cien a ľudia veľmi jednoducho môžu prepočítavať, ktorý tovar a služby sa im oplatí v zahraničí kupovať. A nesmieme zabudnúť, že euro dáva našim občanom aj pocit hrdosti ozajstných Európanov. O tom, že Slováci prijali euro za svoju menu, svedčí i to, že euro sa na Slovensku teší dlhodobo vysokej podpore. Podľa prieskumov Eurostatu je podpora eura stabilná na úrovniach okolo 70 percent.
 
 

Odrazila sa prítomnosť eura na Slovensku v hospodárskom vývoji krajiny za poslednú dekádu?
To, že sme mali domácu menu euro, nám po ekonomickom poklese v roku 2009 pomohlo ekonomiku rýchlo naštartovať a i v súčasnosti je jej rast jeden z najvyšších v Európe. Euro pomohlo nielen prílevu veľkých a menších zahraničných investícií, ale i expanzii našich podnikateľov do zahraničia.

„Euro samotné nezaručí rovnaké príjmy a dôchodky, ako majú ľudia vo vyspelých európskych krajinách.“

Ľudia na Slovensku často v súvislosti s eurom zdôrazňujú, že napriek spoločnej mene zarábajú menej ako ľudia v iných krajinách, ktoré platia eurom. Prečo príjmy Slovákov nemajú takú úroveň ako v iných členských štátoch eurozóny?
Príjmy ľudí závisia od výkonnosti ekonomiky. Euro samotné nezaručí rovnaké príjmy a dôchodky, ako majú ľudia vo vyspelých európskych krajinách. Euro môže pomôcť zrýchleniu ekonomického rastu a dobiehaniu životnej úrovne ekonomicky vyspelejších krajín – no tento proces je dlhodobý. Rastieme rýchlejšie, výkonnosť našej ekonomiky je vyššia, no vychádzali sme z nízkeho základu a dobiehanie bude trvať roky. Postupne sa i naše príjmy zvyšujú – no na tie musí zarobiť ekonomika. A zatiaľ nie sme tak ďaleko.
 
 

Napriek nižšej úrovni príjmov nezarábajú Slováci predsa len viac ako pred zavedením eura?
Môžeme vidieť, že mzdy hlavne v posledných rokoch rastú. Vidíme to i na tom, že sa životná úroveň občanov zvyšuje a ten hlavný zlom nastal práve našim vstupom do Európskej únie a do eurozóny.
 
 

Euro taktiež ovplyvnilo politickú situáciu na Slovensku, keď pri schvaľovaní navýšenia Európskeho finančného stabilizačného nástroja padla v roku 2011 vláda Ivety Radičovej. Bolo podľa vás nutné schváliť toto navýšenie eurovalu?
Vstup do eurozóny nie je iba prechádzka ružovou záhradou a nie je iba v tom, že budeme oberať ovocie zo stromu, ktorý bohato zarodil. Prináša to so sebou i neočakávané udalosti a náklady, ktoré sa prejavili napríklad situáciou v Grécku. Môj osobný názor bol, že Grécku bolo treba pomôcť a dať šancu, aby sa ekonomicky zotavilo. Samozrejme, to je niečo, čo nie je vždy pozitívne prijímané – ani obyvateľstvom, ani politikmi.
 
 

Bola by slovenská ekonomika rovnocenným partnerom ekonomikám členských štátov EÚ, ak by sme dodnes ostali pri korune tak ako napríklad Česko?
Na túto otázku nie je jednoduché odpovedať. Ak by sme robili rozumnú hospodársku politiku a správali sa racionálne, mohli by sme sa postupne stať rovnocenným partnerom. No naše naviazanie na krajiny eurozóny je také tesné, že by sme museli robiť všetky kroky veľmi podobné tým, ktoré sa robia v eurozóne a ktoré robíme dnes – iba by sme stále žili s kurzovými rizikami. Špekulovať je jedna vec, realita by mohla byť aj iná. V každom prípade si myslím, že vstup do eurozóny bol veľmi dobrým krokom, bol vynikajúco pripravený a podpora podnikateľov a obyvateľov hovorí o tom, že aj oni to tak chápu.

„Ak chceme preratúvať ceny v obchode, musíme tiež prerátať naše príjmy.“

Veľa ľudí ešte i dnes prepočítava ceny na koruny. Je to reálne porovnanie alebo takéto prepočítavanie dostatočne nereflektuje hospodársky vývoj, akým Slovensko a eurozóna za posledných desať rokov prešli?
Osobne sa tiež stretávam s tým, že ľudia hovoria, že mnohé ceny sú iné, ako boli pri prijatí eura. To však nie je v dôsledku eura, ale v dôsledku normálneho ekonomického vývoja, ktorý je poznačený tak krokmi domácej vlády, napríklad v daňových otázkach, odvodoch, vývojom cien služieb, na ktoré majú vplyv mzdy a ich rast, ako i vývojom cien energií na svetovom trhu. Ak chceme preratúvať ceny v obchode, musíme tiež prerátať naše príjmy. A tie sú tiež iné, ako boli v roku 2008. Euro samotné neprinieslo zvýšenie cien, celý proces bol veľmi dobre kontrolovaný a nebol zneužitý. Potom je to otázka ekonomického vývoja, konkurencie a dopytu. A to je niečo, čo je vlastné ekonomike, ale nie mene.
 
 

Ako vidíte budúcnosť eurozóny? Akým výzvam bude čeliť v najbližších rokoch?
Eurozóna je dlhodobý projekt, ešte stále nie je dobudovaná a práve kríza nám ukázala slabé stránky, ktoré treba riešiť. Jedným z krokov, ktoré sa v súčasnosti finalizujú, je dobudovanie bankovej únie a kapitálovej únie, ktoré by mali zabezpečiť stabilitu finančného sektora i v prípade možnej turbulencie, i v prípade kríz. Ďalšou veľkou výzvou je dobudovanie Európskej únie. Tam nás čaká ešte veľa práce, ale je jasné, že ak chceme konkurovať veľkým ekonomickým celkom vo svete, musíme byť aj my ako ekonomický celok silnejší, odolnejší a výkonnejší. Takže práce pred nami na európskej úrovni je ešte veľa.
 
 

Do akej miery sa bude eurozóna ešte rozširovať?
Eurozóna sa určite bude rozširovať. V poslednom čase oznámilo Bulharsko, že by sa rado stalo členom eurozóny, pokiaľ splní podmienky. Diskusie prebiehajú aj v Chorvátsku a som si istá, že postupne sa aj ostatné krajiny do eurozóny pripoja. Predpokladám, že v nasledujúcich desiatich rokoch sa eurozóna určite rozšíri.
 
 

Mohlo by teoreticky Slovensko v budúcnosti vystúpiť z eurozóny? Malo by si podľa vás Slovensko spoločnú európsku menu zachovať?
Slovensko je malá a otvorená krajina, veľmi závislá od exportu, a tým aj od dovozu. Pre Slovensko je určite omnoho výhodnejšie byť súčasťou veľkého ekonomického celku eurozóny ako byť samostatné s vlastnou menou. Nepredpokladám, že by Slovensko z eurozóny vystúpilo a určite by to bol krok späť – neberúc do úvahy fakt, že v súčasnosti je vystúpenie z eurozóny aj legislatívne komplikované. Ja som veľmi šťastná, že máme euro, že sa nám podarilo byť súčasťou eurozóny a že sa aktívne môžeme podieľať na jej dobudovaní. A som presvedčená, že cesta, ktorou sme prešli od rozdelenia Československa, nám na to dáva i dostatočnú argumentačnú silu.