Prínos Cirkvi je pre štát neoceniteľný

Na čo konkrétne používa Cirkev financie zo štátneho rozpočtu?

Z prostriedkov štátneho rozpočtu sú financované iba mzdy kňazov a prevádzka ústredia diecézy, a to nie v plnej výške. Farnosti sú financované z vlastných prostriedkov – každá farnosť si hradí svoje náklady na prevádzku a činnosť kostola, farskej budovy či pastoračného centra. Tieto náklady farností predstavovali napríklad v Žilinskej diecéze súhrnne približne päť miliónov eur.

Čím je určená výška príspevku od štátu?

Od roku 2020 je financovanie cirkvi realizované na základe zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností (zákon č. 370/2019 Z. z.). Finančný príspevok zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry SR je určený pre 14 registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Na rok 2024 predstavuje tento príspevok 59,07 milióna eur, z toho je podiel Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku 40,55 milióna eur. Výška príspevku vychádzala z historických súvislostí a každoročne je upravovaná na základe medziročného nárastu inflácie a miery ročnej valorizácie miezd zamestnancov vo verejnej správe. Pre porovnanie – plánované celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2024 sú 30,32 miliardy eur – z toho čiastka na financovanie Rímskokatolíckej cirkvi je 40,55 milióna eur.

Koľko peňazí pripadlo na Žilinskú diecézu?

V rámci prerozdelenia prostredníctvom Konferencie biskupov Slovenska 3,59 milióna eur, určené sú na financovanie miezd 217 kňazov – to je približne 85 percent príspevku, a na financovanie prevádzky ústredia diecézy, teda miezd 23 laických zamestnancov, nákladov na materiál, služby a energie – spolu približne 15 percent príspevku. Prevádzka ústredia zahŕňa administráciu diecézy, sekretariát, ekonomické oddelenie, katechetický a školský úrad, cirkevný súd, sekciu pre rodiny. Samostatné financovanie majú cirkevné školy a diecézna charita, ktoré vykonávajú verejné činnosti v oblasti výchovy a vzdelávania alebo službu chorým a núdznym.

Dokázala by diecéza pri odluke nahradiť štátne peniaze?

Uvedené náklady na mzdy kňazov a prevádzku ústredia by bolo potrebné financovať iným spôsobom, z iných zdrojov, keďže sú nevyhnutné na vykonávanie poslania diecézy. Ani teraz však dotácie zo štátneho rozpočtu nepokrývajú všetky náklady a musíme sa snažiť o dofinancovanie. Pre ilustráciu, následkom obmedzených štátnych rozpočtových zdrojov sú nízke mzdy kňazov – priemerná hrubá mesačná mzda bola minulý rok v Žilinskej diecéze 780 eur. Ďalšia časť financií, ktorá pomáha v dofinancovaní nákladov, je príspevok 10 percent z príjmov farností a zdroje z hospodárskej činnosti diecézy – z prenájmu majetku alebo z investovaných prostriedkov. Zároveň sa snažíme získavať prostriedky od darcov, založili sme KROK – Pastoračný fond Žilinskej diecézy, ktorého cieľom je vytvoriť veľkú rodinu malých darcov. Celkovo by však vzhľadom na výšku podielu príspevku od štátu bolo v krátkodobom horizonte jeho nahradenie veľmi náročné.

Kto kontroluje, ako diecéza či farnosť hospodári?

Diecéza podlieha kontrole Ministerstva kultúry SR a Finančnej správy SR. Na Ministerstvo kultúry SR predkladá diecéza v polročných intervaloch výkazy o hospodárení s prostriedkami zo štátneho rozpočtu a na Finančnú správu SR daňové priznanie a účtovnú závierku po skončení každého roka. Farnosti predkladajú každoročne výkaz o svojom hospodárení ústrediu diecézy a zároveň tie, ktoré majú zdaňované príjmy alebo príjmy z verejných zdrojov, podávajú daňové priznanie s účtovnou závierkou na Finančnú správu SR, odkiaľ môžu byť aj kontrolované, pretože sú samostatnými subjektmi s právnou subjektivitou a povinnosťou viesť účtovníctvo.

Aké položky zahŕňa rozpočet diecézy alebo farnosti?

Základnými položkami diecézneho rozpočtu sú už spomínané personálne náklady na mzdy kňazov a laických zamestnancov,  na sociálne a zdravotné poistenie, na stravné. Ďalšie sú náklady prevádzky – na materiál, energie, služby ako poštovné, softvér, revízie technických zariadení a  podobne, ako aj na chod sekcií, pastoračných aktivít, seminaristov – bohoslovcov. Diecéza rieši tiež financovanie solidarity medzi jednotlivými farnosťami. Časť výdavkov sa týka aj obnovy alebo technického zhodnotenia budov, ktoré môžu byť národnými kultúrnymi pamiatkami. Pre Žilinskú diecézu je to osobitne Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline, u ktorej postupne realizujeme pamiatkovú obnovu. Samostatná časť nákladov a výnosov sa týka zdaňovaných príjmov – z prenájmu nehnuteľností a spravovaných investícií. Diecéza zo svojich prostriedkov prispieva na Konferenciu biskupov Slovenska a Rádio Lumen, prípadne na ďalšie menšie aktivity a projekty. Vo farnostiach potom ide predovšetkým o náklady na prevádzku kostola, farskej a pastoračnej budovy alebo na ich obnovu, náklady na bohoslužobné potreby, pastoračné aktivity, prípadne na noviny, časopisy. U časti farností i na zdaňované aktivity týkajúce sa farského majetku, najmä prenájmu pozemkov. Príjmy farností sú predovšetkým vlastné – zo zvončeka, mesačných zbierok, darov, v malej miere z verejných zdrojov – darov od obce, prípadne iných grantov na zadefinovaný účel.

Sú zbierky vo farnostiach vždy striktne určené?

Zbierky mávajú presný účel a niektoré aj celodiecéznu, prípadne celocirkevnú pôsobnosť. Napríklad zbierka na charitu, seminár, katolícke masmédiá, dobročinné diela svätého Petra alebo Boží hrob. Z farností sú vyzbierané prostriedky odoslané a potom zo strany diecézy, Konferencie biskupov Slovenska alebo Svätej stolice použité na stanovený účel. Druhá časť zbierok sú mesačné zbierky na farnosť alebo farské účelové zbierky – napríklad na rekonštrukciu kostola. Tie zostávajú pre všeobecné potreby farnosti alebo na financovanie účelu, na ktorý bola zbierka určená.

Čo by v prípade odluky musel začať hradiť štát, ako by sa zmenili jeho náklady?

Hodnota, ktorá je tvorená činnosťou Cirkvi, je veľká a ťažko vyčísliteľná. Zo spoločenského hľadiska je jej prínosom zmysluplný,  mravný život rodín i jednotlivých veriacich či začlenenie starších a osamelých ľudí, ktorí nachádzajú svoje zázemie vo farnostiach. Osobitne dôležitá je tiež služba ľuďom v núdzi alebo na okraji spoločnosti, ktorí sa do štátnej sociálnej siete začleňujú len ťažko. Všetko spomínané dobro by sa Cirkev aj po odluke naďalej usilovala konať, pretože to patrí k jej existencii a poslaniu, hoci by to bolo sťažené. Zo strany spoločnosti a štátu, ktorý sa snaží pravdivo hodnotiť spoločenský úžitok a prínos služby Cirkvi, ako aj iných inštitúcií, skupín a jednotlivcov, by však bolo nespravodlivé neoceniť túto spoločenskú užitočnosť, neporovnateľnú k sume prostriedkov zo štátneho rozpočtu vynakladaných na jej financovanie.

Môžete uviesť konkrétne príklady takejto činnosti vo vašej diecéze?

Ťažko merať napríklad pomoc v prežívaní staroby, samoty, chýbajúceho zmyslu života, ktorú našli strádajúci ľudia v  evanjeliu a v blízkosti slúžiacej Cirkvi. U ďalších aktivít však môže byť merateľnosť adresnejšia. V našej diecéze za pomoci ústredia Diecéznej charity Žilina postupne vznikajú farské charity, v súčasnosti je ich 36. Ide o činnosť dobrovoľníkov, bez nároku na odmenu. Minulý rok pomohli so získaním a zapožičaním zdravotných pomôcok viac ako 200 ľuďom, v dvoch Tesco zbierkach vyzbierali 21 800 kg potravín a drogérie v hodnote 60 000,6 eura, farské charity pomohli vyzbieraním 4 706 školských pomôcok 783 deťom. Pod zastrešením eRka, Hnutia kresťanských spoločenstiev detí, navštívili koledníci Dobrej noviny v roku 2022 až 7 862 rodín. Zapojilo sa 2 311 detí a sprevádzajúcich osôb, ktorí na pomoc Keni vyzbierali 204 000,5 eura. Ak by sme sa pozreli na pamiatkovú oblasť, vhodným príkladom by bola obnova exteriéru Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline v rokoch 2020 – 2022. Zrealizovala sa z grantu Ministerstva kultúry SR prostredníctvom Programu Obnovme si svoj dom vo výške 801 000,6 eura a z darov farností, veriacich diecézy, fyzických i právnických osôb, mesta Žilina a Žilinskej župy vo výške 850 000 eur. Bez úsilia a vynaložených finančných prostriedkov zo strany diecézy by táto pamiatka, ani mnohé ďalšie nemohli byť dôstojnými svedkami histórie a miestami súčasného života.

Žiadala by v prípade odluky Cirkev kompenzáciu majetkov, ktoré sa jej po páde totality v rámci reštitúcií nevrátili?

Pretrvávajúci model financovania Katolíckej cirkvi nesie v sebe určitú rovnováhu – akceptáciu časti neodčinených krívd z minulosti. Jednostranné odňatie príspevku by bolo zo strany štátu znakom nespravodlivosti, a nie znakom kultúrneho riešenia tejto problematiky, o to viac s ohľadom na prinášaný úžitok Cirkvou. Namieste by bolo aj otvorenie otázky reštitúcií cirkevného majetku.