Prísna cenzúra nedovoľovala ani správy z Ríma

Ako vyzeral cenzurovaný obsah Katolíckych novín? „Namiesto náboženských článkov prinášali politické komentáre zatracujúce západný imperializmus, medzi ktorý patril aj Vatikán,“ približuje v rozhovore predseda Rady KBS pre históriu biskup VILIAM JUDÁK.
Ján Lauko 08.11.2019
Prísna cenzúra nedovoľovala ani správy z Ríma

Vládna moc mala Katolícke noviny plne v svojich rukách. Najmä v 50. rokoch sa stali ideologickým plátkom vládnucej komunistickej strany. / Ilustračná snímka: Ján Lauko


Mnohé články, často i duchovné, mali ideologické podfarbenie. Čo tým režim sledoval?
Po roku 1950 prešli Katolícke noviny azda najväčšou zmenou. Dostali sa pod vplyv „uvedomelých“ kňazov, ktorí jeho stránky začali v rámci spolupráce so štátnou správou napĺňať príspevkami, ktoré odsudzovali katolícku hierarchiu za jej vernosť Vatikánu. Písali články, ktoré otvorene podporovali budovanie socializmu, protežovali rozkolnícku Katolícku akciu, vyzývali na vlastenectvo. Katolícke noviny si museli všímať aj výročia nového režimu, ako to bolo aj v prípade februárových či májových udalostí, alebo Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu, a to ešte aj v 80. rokoch.

Ktoré témy boli v novinách potláčané? Mohlo sa napríklad písať o pápežovi či Cirkvi v zahraničí?
Vládna moc mala Katolícke noviny plne v svojich rukách. Najmä v 50. rokoch sa stali ideologickým plátkom vládnucej komunistickej strany. Namiesto náboženských článkov prinášali rozličné vízie pozemského raja, úspechy sovietskeho hospodárstva a politické komentáre zatracujúce západný imperializmus, medzi ktorý patril aj Vatikán. Ani v nasledujúcich rokoch, okrem rokov 1968 – 1969, to KN nemali ľahké. Prísna cenzúra nedovoľovala ani správy z Ríma či zo života všeobecnej Cirkvi. Chýbali informácie o náboženskom živote Slovákov v zahraničí a spravodajstvo sa vyhýbalo i činnosti Ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ktorý bol zo strany vládnucej garnitúry považovaný za protištátne zahraničné miesto.

Aký náboženský obsah ponúkali vtedajšie KN?
Okrem článkov, ktoré mali formovať kňazov a veriacich vo vlasteneckom duchu oddanosti veci socializmu, sa pravidelne objavovali texty z histórie a umenia. Ak si noviny chceli zachovať náboženský charakter, nemohli chýbať témy ani z dogmatickej a morálnej teológie, pastorálky a homiletiky vo forme pravidelných nedeľných homílii. Kresťanská filozofia a sociálna náuka – samozrejme, aplikované na socialistické pomery – boli pomerne dosť častou témou.

Biskupi pôsobiaci v pastorácii boli vyzývaní, aby prispievali do novín, najmä úvodníkmi z príležitosti veľkých cirkevných sviatkov. Noviny tým získavali na svojej kredibilite.

Počas Druhého vatikánskeho koncilu a po ňom sa začali objavovať články o účastníkoch koncilu aj z ČSSR, aj s liturgickou tematikou, ktoré aspoň čiastočne informovali o základných otázkach, ktoré Cirkev riešila na koncile. Z času na čas sa objavili správy zo života Cirkvi v zahraničí, ale poriadne scenzurované štátnymi úradníkmi.

Pravidelnými príspevkami boli články o živote svätcov. V krátkom období takzvanej Pražskej jari sa zmenila obsahová náplň – začali vychádzať mnohé dovtedy zakázané články o laických hnutiach v Cirkvi, duchovnej obnove Cirkvi, živote Cirkvi za železnou oponou a podobne.

Od roku 1971 začína sa na stránkach novín objavovať preferovaná skupina autorov, ktorá presadzovala do života závery rôznych stretnutí, konferencií či zjazdov Združenia katolíckeho duchovenstva. Články s touto tematikou, okrem pravidelných rubrík, zaberali značnú časť niektorých vydaní.

Niektoré príspevky s politickou témou sa jednoducho nečítali. Súčasťou tohto periodika však bolo nedeľné čítanie Božieho slova, ktoré si mnohí vystrihovali a vytvárali domáce „lekcionáre“.


Ako čitatelia a kňazi, ktorí boli mimo hnutia Pacem in terris, vnímali vtedajšie KN?
Nakoľko mi je to známe aj z vlastnej skúsenosti, veriaci vo farnostiach sa tešili na nové číslo Katolíckych novín, ktoré sa distribuovalo po svätej omši. Niektorí odvážnejší si noviny objednávali aj na adresu domov. Keďže absentovala literatúra tohto typu, aspoň čiastočne ju Katolícke noviny nahrádzali, a to aj vo forme cirkevného kalendára.

Považovali čitatelia KN za nástroj socialistického režimu alebo boli pre nich jedným z mála dostupných zdrojov duchovných textov?
Najmä v 70. a 80. rokoch mnohí chápali stratégiu tých čias. Niektoré príspevky s politickou témou sa jednoducho nečítali. Súčasťou tohto periodika však bolo nedeľné čítanie Božieho slova, ktoré si mnohí vystrihovali a vytvárali domáce „lekcionáre“. Ďalej sa tam nachádzal nedeľný príhovor, medailóny kňazov buditeľov, životopisy svätých, jubileá i oznámenia o úmrtiach kňazov v rubrike Nové hroby.

I vy ste mali pred novembrom 1989 v novinách niekoľko článkov. Aký rozsah mala vtedy cenzúra textov?
Aj články s čisto náboženskou tematikou boli v tomto období štátom cenzurované. Ministerstvo kultúry prostredníctvom svojho cirkevného oddelenia cenzurovalo napríklad Pápežské úmysly modlitieb na jednotlivé mesiace v roku.
 


    Viliam Judák (62)

    nitriansky biskup, cirkevný historik, predseda Rady KBS pre históriu
   


    Snímka: Peter Zimen