Relikviár si vybrala Anka

Strieborný relikviár v tvare srdca, ktorý bude uložený v rodisku Anny Kolesárovej, vytvoril šperkár Marek Husovský. Hoci nemá rád medializáciu vlastnej osoby, pre Katolícke noviny spravil výnimku a ochotne nám odpovedal na naše otázky bezprostredne po slávnosti blahorečenia.

Mária Bilá 24.09.2018
Relikviár si vybrala Anka

Hoci mal šperkár Marek Husovský na vytvorenie relikviára Anny Kolesárovej málo času, považuje dobu jeho tvorby za plnú milosti. Snímka: František Valíček

Viete, prečo si práve vás vybrali, aby ste zhotovili relikviár?
Oslovil ma otec Pavol Hudák a povedal mi, aby som mu dal nejaký návrh. Dal mi tiež nejaké indície, čo by tam malo byť. Ten návrh som teda dodal a po dvoch týždňoch dovolenky mi volal, že ideme do toho. Spadol som na zadok a pustil som sa do práce.

Počula som, že predtým ste nepoznali Annu Kolesárovú a s jej príbehom ste sa oboznámili až v priebehu tvorby. Je to pravda?
Anku som poznal, ale úplne málo. Poznala ju však moja manželka, ktorá si od nej veľa zobrala. Som vďačný Anne Kolesárovej, že vychovala moju Anku. Keď ma oslovil otec Pavol, začal som počúvať jeho prednášky, čítať si o Anne Kolesárovej, modliť sa tri Zdravasy a začal som s ňou každodenne žiť.

V dielni som mal zavesenú Anninu fotku. Prosil som Ducha Svätého, aby som prácu urobil tak, ako to chce ona. Keď sa na všetko spätne pozerám, naozaj v tom bolo Božie riadenie. Bežne robím iné veci, ale keď som teraz videl relikviár pri oltári, mal som pocit, že si ho naozaj vybrala Anka.

Mali ste v čase tvorby nejaký špeciálny zážitok s Annou?
Dva týždne predtým, ako som mal dokončiť relikviár, sa mi stala technická havária, pre ktorú som sa v tvorbe nevedel pohnúť ďalej. Povedal som si: Anka, rieš to, lebo ja to nedám.

S mojou manželkou sme sadli do auta a šli sme do Vysokej nad Uhom, kde sme sa modlili. Akoby som potom v sebe počul, že mám mať v srdci viac radosti, menej zlosti a viac detskej úprimnosti. Na druhý deň ráno sa problém s relikviárom vyriešil.

Keď ste už boli pri jej hrobe, cítili ste genius loci tohto miesta?
Cítil som atmosféru jednoduchosti, skromnosti, ľudskosti a obyčajnosti. Toto je podľa mňa na Anne perfektné – nebola to zasvätená osoba, bol to človek, ktorý žil tak, ako my, a stal sa svätým.

Ovplyvnilo to nejako váš život viery?
Stalo sa veľa malých veľkých zázrakov. Napríklad, keď sa mi niečo nedarilo, po čase sa ukázalo, že presne tak to malo byť. Videl som, že začína fungovať spolupráca s Annou.

Ste otcom dvoch dcér...
A dvoch synov.

Vaše dcéry sú podobne mladé, ako bola Anna. Ako to ovplyvnilo váš pohľad na Annin príbeh? Rozmýšľali ste, ako by ste sa zachovali, keby ste boli na mieste jej otca?
Neverili by ste, ale uvedomoval som si to a rozmýšľal som, ako by som reagoval, ak by sa stalo niečo také. A neviem odpoveď. Musel by som byť verný Pánovi, nič iné.

Žila Anniným príbehom, kým ste tvorili relikviár, aj vaša rodina?
Žili sme ním, modlili sme sa, mali sme doma tri zrniečka ruženca, ktoré sa našli v jej hrobe. Teraz sú v relikviári. Bolo to všetko pekné; bol to taký čas s Annou. Keď som relikviár odovzdával na biskupský úrad, prišlo mi na rozum, že by som ho rád nechal doma, aj s relikviou. Celá rodina si naň zvykla.

Všimla som si, že jedna z vašich dcér mala aj tričko s Annou Kolesárovou. Znamená to, že aj vaše deti začal jej príbeh nejako viac ovplyvňovať?
Určite. Odkedy som začal robiť relikviár, dali sme tejto dcére knižku o Anne (otec Pavol ma zásobil všetkými materiálmi) a myslím si, že sa jej to veľmi dotýka.

Ako ste vy osobne vnímali blahorečenie?
Celý tento čas počas výroby relikviára by som nazval časom milosti. Bral som ju už ako blahorečenú. Samotná slávnosť bol pre mňa nervový tlak; či vydrží stolík váhu relikviára, či ho vojaci odnesú, či sa niečo nestane.

Pomaly si však začínam uvedomovať, že sa mám ku komu utiekať. Anna je moja druhá Anka, prvou je manželka. Je to skrátka svätica.

Koho okrem Anny Kolesárovej máte ešte zo svätých či blahorečených rád?
Panna Mária je pre mňa mamka. Každý deň s ňou komunikujem. Robil som veľa relikviárov, takže ku každému tomu svätcovi mám nejaký osobitný vzťah, či už je to malá alebo veľká relikvia. Ale momentálne je na najvyššom stupne asi Anka, lebo všetko s ňou bolo teraz aktuálne.

Anna tiež mala rada Pannu Máriu, chodila na mariánske pútnické miesto Klokočov, modlila sa ruženec... Vidíte aj v tom spojivo svojho života s Anniným?
Veľmi. Aj keď som teraz videl obraz Panny Márie vedľa obrazu Anny, vnímal som to ako posolstvo. Ako rodina sa snažíme každý deň modliť ruženec. Mamku navštevujem aj v Medžugorí. Je super, že sú s Annou spolu a dúfam, že sa raz stretneme v nebi. Keď nespyšniem (smiech).

Myslíte si, že Annin odkaz môže dať niečo nové Slovákom, špeciálne mladým?
Myslím si, že Pán si vybral Annu, aby bola blahorečená presne v tomto čase. Otázka čistoty je teraz veľmi aktuálna. Myslím si, že hoci veľa ľudí to neuznáva, Anna veľmi dobre vedela, čo robí. Našla nebeské kráľovstvo, išla za ním a stala sa jeho súčasťou. Jej posolstvom je čistota. Nech mladí čakajú.

Dá sa to?
Dá sa, dokázal som to s mojou manželkou päť a pol roka. Musela to však riadiť ona. Anna ju usmernila, vlastne celý Domček okolo Pavla Hudáka. Rozhodla sa, že tak chce žiť, a keď sme sa dali dokopy, povedal som áno. Vydržali sme to. Myslím si, že Anna si aj pre to vybrala mňa. Aj moja, aj Kolesárová (smiech).

Čiže Anna Kolesárová do vášho života vstúpila už skôr, iba ste to nevedeli.
To je fakt. Hore to asi bolo tak naplánované, to len ja som figúrka na zemi, ktorá stále niečo rieši.