Rodina je Božie dielo

Osobitný Rok rodiny sa oficiálne začne na slávnosť sv. Jozefa 19. marca 2021. Zaujímalo nás, aké spirituálne konzekvencie možno v tomto zmysle očakávať. Don Marián Valábek, SDB, ktorý sa venuje kresťanským rodinám, nám o tom porozprával viac.

Ste riaditeľom Centra pre rodinu Bratislavskej arcidiecézy; čo znamená pre vás ako kňaza služba rodine?

Túto otázku treba položiť každému. Až keď ju dáte a zamyslíte sa nad ňou, uvedomíte si, že rodina je všetko. Od samého začiatku existencie človeka. A to znamená, že vždy, keď na rodinu zabudnem, prestanem ísť v línii Božieho slova.

Všetci z nej pochádzame, a aj keď sme na to pozabudli, musíme sa k nej vrátiť a starať sa o ňu. Ak sa venujem rodine, nie je to niečo, čo by som nemal robiť, ale je to dôležitá skutočnosť každodenného života.

Keby som to mal vyjadriť percentuálne, tak celá Cirkev je na 98 percent rodina, ale v podstate platí, že všetci patríme do Cirkvi a Cirkev je rodina rodín. Ja teda nerobím nič zvláštne, len to, čo mám robiť. Aj to, že som salezián, je dôležité, lebo sa podieľam na príprave mladých smerujúcich do rodín, s ktorými prichádzam do kontaktu.

Žiaľ, mnoho rodín je „poškodených“, zranených, nefunkčných, zanedbaných, nedokonalých, málo aktívnych a podobne. Aj tie, ktoré ako-tak žijú v usporiadaných vzťahoch, nenapredujú. Máloktorá rodina je ideálna.

Prečo sa pápež František rozhodol ustanoviť osobitný rok?

Nemyslím si, že by to bol momentálny nápad. Pápež si chystá homílie, príhovory, modlí sa a pýta Boha: Čo mám robiť? Isto môže dostať aj spontánny podnet, ale najskôr to premyslí, potom premodlí, znova premyslí a premodlí. Poradí sa a znova to premodlí.

Niekedy môže prísť impulz zo stretnutia s človekom, so spoločenstvom alebo s iniciatívou. Ako príklad uvádzam čas od 15. októbra do 15. novembra minulého roka, keď sa konali stretnutia vychovávateľov. Pozvali aj pápeža a on im na sympózium poslal videoposolstvo.

Vyzval v ňom všetkých pripojiť sa k iniciatíve, či už do prípravy, plánovania a účasti na Globálnej výchovnej aliancii. Pripomenul súčasnú vážnu situáciu. Naznačil, že je čas na podpísanie Globálnej výchovnej aliancie pre mladé generácie, ktorá by zaväzovala rodiny, spoločenstvá, školy, univerzity, inštitúcie, náboženstvá, vládnych predstaviteľov, celé ľudstvo k formovaniu zrelých osôb.

V tom istom období mu niekto zo spolupracovníkov pripomenul 150. výročie vyhlásenia sv. Jozefa za patróna univerzálnej Cirkvi. Po zamýšľaní sa nad tým, poznávaní tejto oblasti, po modlitbe pripravil list Patris corde a zároveň vyhlásil mimoriadny Rok sv. Jozefa.

Keď si chystal homíliu k sviatku Svätej rodiny, uvedomil si prepojenie. Došiel k presvedčeniu nutnosti vrátiť sa k exhortácii Amoris laetitia, ktorej 5. výročie vydania pripadá na slávnosť sv. Jozefa.

A navyše symbolicky ešte aj pápežov nástup do úradu je na sviatok tohto svätca. A tak v kontexte súhry viacerých okolností vzišla aj iniciatíva vyhlásiť rok pod titulom osobitný Rok rodiny Amoris laetitia.

Žije v našich rodinách radosť lásky?

Život v rodinách sa rozvíja v každom čase podľa rozvoja spoločnosti a tá je v rôznych dobách mnohoraká. Doba sa mení, a preto sa rodina musí držať Božieho slova a sviatostného života. A v každom čase žijú sväté rodiny, ktoré sú hodné nasledovania.

Predovšetkým však Svätá rodina je itinerárom pre všetky rodiny a v každej dobe sa dá nasledovať. Aj preto pápež pri vyhlásení zvláštneho roku ponúka možnosť napodobňovaním Svätej rodiny uskutočňovať povolanie znovuobjaviť výchovnú hodnotu rodiny.

Rodinné spoločenstvo potrebuje mať základy v láske, ktorá neustále obrodzuje vzťahy a otvára horizonty nádeje. V rodine možno prežívať úprimné spoločenstvo, keď je domom modlitby, keď je v nej opravdivá, hlboká a čistá náklonnosť, keď odpustenie prevažuje nad nezhodami a trpkosť všednosti tlmí vzájomná vľúdnosť a pokojné priľnutie k Božej vôli.

Tak sa rodina otvára radosti, ktorú od Boha dostávajú všetci, ktorí dokážu radostne rozdávať.

V čom môže táto výzva a čas pomôcť našim rodinám?

Už dávno máme exhortáciu v rukách, ale asi sme ju odložili. Teraz je chvíľa siahnuť po nej a opäť ju dostať do rodín. Zobrať ju do rúk a čítať – máme na to celý rok.

Predsa však vzhľadom na to, na čo upozorňoval pápež po prvých reakciách, skôr ako ju budeme hlbšie študovať, bolo by dobré ju priebežne poznávať a uvádzať do života. Napríklad odvážne sa pokúsiť čítať štvrtú a piatu kapitolu exhortácie Amoris laetitia, lebo cez „prizmu“ týchto kapitol pochopíme, o čo ide pápežovi a o čo má ísť nám všetkým.

Možno ich uverejnenie v kresťanských periodikách by pomohlo, aby sme sa čo najlepšie pripravili. A potom to rozširovali medzi všetky rodiny – v kontexte zámeru pápeža Františka.

V spomínanej exhortácii čítame: „Prekročme teda prah tohto pokojného domu, v ktorom sedí rodina okolo slávnostného stola.“ Čo to pre veriace rodiny znamená?

Tento rok nie je ustanovený iba pre veriace rodiny, práve naopak – pápež sám vyhlásil, že osobitný rok má za cieľ osloviť každú rodinu. A to prostredníctvom viacerých duchovných, pastoračných a kultúrnych návrhov, ktoré je možné realizovať v rámci farností, diecéz, univerzít, cirkevných hnutí a rodinných združení.

Teda netýka sa to iba Cirkvi, ale všetkých rodín celého sveta. Každá z nich môže mať z tohto roku úžitok. Najmä vtedy, keď práve veriace rodiny prehĺbia život ich sviatosti manželstva – sviatostné prežívanie v ich rodinách. Lebo v tom je ich úloha.

Pápež František vyzdvihol svätého Jozefa ako milovaného, poslušného, prijímajúceho, tvorivo odvážneho, pracujúceho otca, ako aj otca nežnej lásky či tieň Otca (nebeského).

Nemôžeme očakávať, že sa niečo vo vzťahoch pohne dopredu, ak sa o rodiny nebudeme starať, ak v nich nebudeme nič robiť. Pápež František po nástupe do úradu dokončil exhortáciu, ktorú pripravoval už pápež Benedikt XVI. ako záver synody o novej evanjelizácii.

Úradujúci pápež ju vydal v exhortácii pod názvom Evangelii gaudium. Postupne pozýval do evanjelizácie všetkých a zdôraznil, že rodina je nielen objektom, ale aj subjektom pastorácie.

Aké výzvy čakajú kresťanské rodiny na začiatku tretej dekády 21. storočia?

Výzvu sme dostali ešte od pápeža sv. Jána Pavla II. v apoštolskom liste Novo millennio ineunte, kde sa píše: „Je príhodný čas znovu presvedčivo predostrieť všetkým ,vysokú úroveň‘ každodenného kresťanského života. Celý život cirkevného spoločenstva a kresťanských rodín musí viesť týmto smerom.“

To isté potvrdil aj Benedikt XVI. a rovnako – hoci trochu inými slovami – to vyjadril pápež František, keď nám pripomenul, že nie všetci sme povolaní k heroickým stupňom svätosti, ale všetci sa máme usilovať dennodenne o strednú vrstvu svätosti.

Práve aj na základe týchto výziev zvyknem pripomínať akési dva akrostichy – VUB KŽ a VUB KMŽ – vysvetľujúc, že máme dosahovať vysokú úroveň bežného kresťanského života a podobne vysokú úroveň bežného kresťanského manželského života.

A keď pôjdeme popri jednej nemenovanej banke – nemusíme mať v nej osobný či rodinný účet, ale vždy môžeme prijať odkaz sv. Jána Pavla II.

Spája sa nám Rok rodiny s mimoriadnym Rokom sv. Jozefa. Na aké duchovne užitočné prepojenie by ste poukázali?

Pápež ma neprekvapil vyhlásením mimoriadneho Roku sv. Jozefa. Len si uvedomme, že od začiatku svojho pontifikátu o ňom často hovorí. Prekvapil ma, keď hovoril o mužnej nežnosti, ktorú si všetci potrebujeme osvojovať.

Rovnako aj v aktuálnom apoštolskom liste Patris corde vyzdvihuje niektoré skutočnosti, ktoré
ešte nepovedal sv. Ján Pavol II. vo svojej exhortácii Redemptoris custos.

Pre nás je dôležité, aby sme postupne vyzdvihli Jozefove vlastnosti či prednosti – aj tie, ktoré vyslovil sv. Ján Pavol II., keď ho predstavil ako správcu Božieho tajomstva, rovnako v službe otcovstva, spravodlivého muža i manžela, muža práce, ako vyjadrenia svojej lásky.

Dával prvenstvo vnútornému životu a dnes sa považuje za patróna súčasnej Cirkvi. Chcem pripomenúť, že ho nazval aj ochrancom a sprievodcom dospievania. Pápež František ho zase vyzdvihol ako milovaného, poslušného, prijímajúceho, tvorivo odvážneho, pracujúceho otca, ako aj otca nežnej lásky či tieň Otca (nebeského).

A dopĺňam aj iné jeho vyjadrenie o ňom: muža tvorivej, kreatívnej viery. Tento Boží muž chce byť v rodine – v každej rodine – nápomocný. Moja spomienka z Bonnu na sochu sv. Jozefa, kde je zobrazený s pracovným nástrojom – pílou a s rukou na uchu, je výzvou pre každého muža zmocniť sa apelov pápeža Františka.

Skúsite nám v krátkosti priblížiť aktuálne nastavenie centra, v ktorom pôsobíte, v zmysle pomoci rodine?

V centre doznieva naše úsilie o prípravu animátorov predmanželskej prípravy a samotných snúbencov v rôznych formách. Tomu sme venovali najviac síl a povzbudzovali sme jednotlivé dekanáty k rovnakej službe. Popritom sme sa venovali službe manželom.

Zároveň sme dávali podnety k aktivitám, ako je Deň rodiny či Národný týždeň manželstva. Tiež sme spolupracovali s predstavovaním samotnej exhortácie Amoris laetitia. Aj v kooperácii s Family garden sme ponúkali prednášky manželom. Pokiaľ sa dalo, boli to aj cykly podujatí súvisiacich s manželskými stretnutiami.

V čase pandémie pokračujú prípravy snúbencov formou videomítingov. Podobne sa o to pokúšame aj s manželmi. A zrejme s tým budeme pokračovať aj v tomto mimoriadnom Roku sv. Jozefa a do začiatku Roku rodiny Amoris laetitia s ponukou ozrejmovania štvrtej a piatej kapitoly spomínanej exhortácie. Uskutoční sa zrejme formou videokonferencií.

Bol by som rád, keby sa nám podarilo čo najviac podnietiť čítanie exhortácie a sledovanie videoprogramov so Svätým Otcom, ako aj spracovanie podnetov od Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Zároveň sa potrebujeme pripraviť na Medzinárodný eucharistický kongres v Budapešti a na Svetové dni rodiny v Ríme v júni 2022.

Je veľkou výzvou, aby sme nachystali animátorské manželské páry, ktoré nám pomôžu sprevádzať manželov v prvých rokoch manželstva. Tiež premýšľame, ako sa zapojiť a čo pripraviť v súvislosti s výzvou pápeža na Globálnu výchovnú alianciu.

Práce je dosť a to je dobre. Potrebujeme však spolupracovníkov, lebo subjektom apoštolátu a evanjelizácie sú najmä rodiny.

Čo by ste zaželali našim slovenským rodinám?

Pandémia odsunula nabok veľké spoločné podujatia a aj bohoslužbu. Nesmieme však zabudnúť, že každá domáca cirkev má uprostred seba Ježiša a s ním môže konať každodennú bohoslužbu – toto sme si ešte počas prvej vlny nestihli dostatočne uvedomiť.

A tak druhá vlna, ktorá nás ešte väčšmi poslala domov, je príležitosťou lepšie si to uvedomiť. Áno, práve teraz je rodina najviac spolu. Zdá sa mi, že k tomuto pápežovmu rozhodnutiu práve prispela situácia okolo pandémie.

Aj on sám sa podobne vyjadril, že je tu zvláštna šanca. Lebo v situácii, keď sú rodiny doma, zažívajú úplne nové okolnosti. Táto skúsenosť vyniesla na svetlo centrálnu úlohu rodiny ako domácej cirkvi nielen v prežívaní nejakej formy liturgie, ale vo všetkých aspektoch a významoch vzťahov v rodine a medzi rodinami.

Cirkev je rodina rodín. Keďže tento rok je určený všetkým rodinám, je zrejmé, že sa do aktivít musia zapojiť veľmi intenzívne tie rodiny, ktoré žijú sviatostný manželský život viac či menej úspešne.

Lebo každá rodina vo svojom sviatostnom pôsobení, ako sa uvádza v Amoris laetitia, ovplyvňuje všetky rodiny, aj tie, ktoré žijú v neusporiadaných zväzkoch. O tom by sa dalo veľa rozprávať a budeme mať na to celý rok.

Zverme to všetko Svätej nazaretskej rodine a zvlášť svätému Jozefovi, starostlivému snúbencovi a otcovi, tento rok rodín celého sveta, ako zdôrazňuje Svätý Otec František