Rodina má v Tichomorí veľmi silné postavenie

Ako k tomu došlo, že ste sa ocitli práve na Marshallových ostrovoch? Tam asi nebude veľa Slovákov.
Na ostrovy ma zaviala hlavne práca, no o nič menej aj dobrodružstvo a cestovateľské túžby. Zo Slovákov sme tu s manželkou jediní, no koncom minulého roka sme boli v kontakte s jedným známym slovenským cestovateľom, ktorý sem zavítal so svojou turistickou skupinou. Žiaľ, nestretli sme sa, nejako to nevyšlo.

Hovoríte, že vás tam zaviala najmä práca. Čo tam teda robíte?
Pracujem ako učiteľ anglického jazyka na miestnej univerzite College of the Marshall Islands. Univerzita ponúka štúdium v odboroch, ako je napríklad biznis, spoločenské a prírodovedné vedy, oceanológia, ošetrovateľstvo, poľnohospodárstvo – čiže odbory, v ktorých by mohli študenti v budúcnosti pomôcť krajine, ktorá má nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Akí sú tamojší študenti?
Sú veľmi odlišní od našich slovenských, alebo celkovo v porovnaní so zvyškom sveta. Sú svojím spôsobom špecifickí, vynikajú usilovnosťou. Napriek tomu, že krajina je veľmi chudobná a v mnohých prípadoch sa riešia dôležitejšie existenčné problémy, vzdelanie je taktiež veľmi dôležité. Z okolitých krajín tu neštuduje veľa zahraničných študentov, možno len zopár z Mikronézie či z Fidži.

Ako by ste charakterizovali tamojších obyvateľov, čo sa týka ich mentality a kultúrnych osobitostí?
Tamojší obyvatelia sú veľmi pohodoví, klasickí tichomorskí ostrovania – nikde sa neponáhľajú, na všetko je čas a s úsmevom sa dá všetko vybaviť jednoduchšie. Je to špecifická mentalita, no chce to len čas a zvyknete si. Veľmi sú ovplyvňovaní Američanmi, keďže Marshallove ostrovy sú takzvaným teritóriom USA. Napriek tomu majú svoju kultúru. Počas roka oslavujú sviatky svojimi rozličnými zvyklosťami, tradíciami a hostinami. Najsympatickejšou vlastnosťou je asi ich pravdovravnosť a lojálnosť a taktiež rodinná spolupatričnosť. Rodina má obzvlášť v celom Tichomorí veľmi silné postavenie. Rovnako aj pri tradičných kultúrnych podujatiach.

Ešte stále sme si vašimi očami nepredstavili samotné ostrovy. Opíšte ich našim čitateľom.
Ostrovy sú veľmi malé, možno ešte menšie ako malé. Zo začiatku sme mali pocit, že sa tu azda ani nedá existovať. No ako čas ubiehal, celkom rýchlo sme si zvykli. Hlavné je nebáť sa vody, lebo je jej všade naokolo viac ako dosť. Kdekoľvek sa pozriete, je širokánsky oceán. Na druhej strane okúpať sa dá všade – k moru to z akéhokoľvek miesta na ostrove nie je viac ako minútu-dve chôdze.

Najvýnimočnejšie miesta na ostrove sú pod hladinou oceána. Takéto prírodné scenérie a bohatstvo sme ešte nikde nikdy nevideli. Je to akoby iný svet. Bohatstvo koralov, akváriových rybiek je neskutočné. Každé jedno potápanie si veľmi užívame a stále sa dá objaviť niečo nové. Jednoducho je to nádhera. Smutnou skutočnosťou je, že otepľovaním vôd oceánov to všetko bohatstvo mizne pred očami. Keď teraz porovnáme niektoré rozkošatené stromové koraly s obdobím nášho príchodu na ostrovy, tak veľa z nich vyhynulo a je nenávratne preč. Je to smutné.

Na povrchu sa to prejavuje hlavne čoraz vyššími prílivmi, ktoré odkrajujú z pevniny, pláží a pozemkov miestnych obyvateľov. Podmýva im steny, preto vo veľkom budujú vyššie a pevnejšie múry. No otázkou je, nakoľko a dokedy to pomôže. Určite to je len dočasné opatrenie, keďže hladiny oceánov neustále stúpajú.

Príroda je pre návštevníkov asi najväčším lákadlom, najmä fascinujúci podmorský svet. Ostrovy však zrejme ponúkajú turistom aj iné zaujímavé miesta či kultúrne a sakrálne pamiatky.
Čo nás asi najviac prekvapilo, bola skutočnosť, koľko sme tu našli kostolov. Nie veľkých katedrál, aké poznáme z Európy, ale hoci len malé budovy, kde sa miestni zhromažďujú a chodia modliť. Takmer na každom kroku. Ľudia sú veľmi nábožensky založení. Viera pre nich znamená takmer všetko a všetko odôvodňujú Bohom.

Keďže ide o krajinu, ktorú obmýva zovšadiaľ oceán, tak je pochopiteľné, že hlavným zdrojom obživy je rybolov a samotné spracovanie rýb. Ostrovy sú aj jedným veľkým prekladiskom pre rybárske lode. Videli ste to určite aj naživo.
Je fascinujúce pozorovať rybárske lode v lagúne, niekedy je ich tu skutočne veľa.

Do roku 1986 bola táto odľahlá časť sveta využívaná na jadrové testy. Pripomína niečo túto kapitolu z histórie?
Každoročne je na ostrovoch 1. marca voľný deň, keď si obyvatelia Marshallových ostrovov pripomínajú tieto smutné udalosti. V meste sú benefičné koncerty. Na univerzite študenti založili Nuclear Club, kde sa venujú tejto tematike vo veľkom, lebo následky sú citeľné na ľuďoch dodnes. Tí starší nezabúdajú.

Mnoho ostrovov je neobývaných, no vraj niekomu predsa len patria. Ako to teda je s tými majetkovými pomermi?
Rody tu majú niekedy ešte silnejšie postavenie ako samotná vláda, ktorá ich musí rešpektovať, keďže ide o ich dedičstvo. Rodové právo je skôr o rešpekte a tradíciách. Dalo by sa povedať, že sused nepôjde susedovi „do kapusty“.